Svoju kariéru som začal vo francúzskej armáde ako letec, kde som sa vďaka svojej usilovnosti a vynaliezavosti vypracoval až na hodnosť generála. Vtedy som sa rozhodol, že opustím vojenskú službu a svoje najlepšie roky venujem ľuďom. V súčasnosti spravujem portál, kde ľuďom pomáham s kúpou leteniek za čo najlepšie ceny. Precestoval som veľkú časť sveta, avšak väčšinou pracovne. Teraz som sa rozhodol, že sa naň chcem pozrieť ako dobrodruh.
Témy
Najčítanejšie
- 11.03.2013
- Írsko, Škótsko - Dublin, Írske národné stajne, Kilkenny
- 7598 prečítaní
- 13.05.2013
- LITVA, LOTYŠSKO, ESTÓNSKO 2. časť - Hora krížov (Litva), Riga, Césis (Lotyšsko)
- 6967 prečítaní
- 25.03.2013
- Írsko, Škótsko - Glasgow, Cairngorn Mountain, ostrov Skye, Edinburgh
- 6417 prečítaní
- 28.10.2013
- Holandsko 4. časť - Den Haag, Zeeland – Middelburg, NP Biesbosch, Wageningen, NP Hoge Veluwe, Efteling
- 6332 prečítaní
- 06.05.2013
- LITVA, LOTYŠSKO, ESTÓNSKO 1. časť - Klaipéda, Kuršská Kosa – Nida, Juodkranté
- 6212 prečítaní
THAJSKO, KAMBODŽA 3. časť - SIHANOUK VILLE, TRAT, KOH CHANG, PATTAYA
Ahojte, priatelia, po silných a smutných zážitkoch z S-21 sa v tejto časti zápiskov dostaneme k príjemnejším veciam – šnorchlovaniu, jedeniu a zbližovaniu s krokodílmi :). Tešíte sa?
Busom som sa presunul za ďalšími dobrodružstvami do Sihanouk Ville. Ubytoval som sa v hoteli, ktorého izby pripomínali väznicu, neomietnuté steny, okná s mrežami, na zemi len betón. Náladu som si zašiel zlepšiť na pláž, ktorá bola od „hotela“ vzdialená cca 300 metrov. Nemohol som odolať šnorchlovaniu, podmorský svet je tak krásny, z vody som vytiahol krásny suvenír, cca 40 cm hviezdu. Na pláži bolo teda 100% krajšie ako v hoteli, dievčence nosili na hlavách košíky s ovocím a morskými príšerkami.
Sihanouk Ville sa v roku 1996 – 1997 stalo dosť veľkým strediskom v predstave očakávania návalov turistov. Boli tu totiž veľké plány investorov vybudovať na jednom z blízkych ostrovoch kasíno, ku ktorému by lietali priamo z Kuala Lumpur lietadlá. Veľa hotelov vyrástlo v očakávaní turistického boomu, ale politické problémy v roku 1998 – 1999 zapríčinili, že turistické izby sa nenaplnili. Ničomu neprospelo ani to, že cca 20 km od Sihanouk Ville bola objavená veľká skládka toxického odpadu z Tajvanu. Preto to tam v čase môjho pobytu vyzeralo ako v meste duchov, prázdne hotely, nedokončené parky.
Išiel som na loď. Na mori sú riadne vlny, vyfasoval som aj vrecko, keby to môj žalúdok nezvládal. Mnohí ho onedlho aj reálne použili, ja som skúšal zaspať. Z lode som šiel na kambodžskú hranicu, potom na thajskú, nasadám na minibus do Tratu. Cesta trvala hodinu. Po vystúpení sa o mňa bijú nadháňaci, našiel som celkom pekné ubytovanie. Pozrel som si mesto, dal si výborné palacinky a rezance na thajský spôsob, ktoré vraj boli nepálivé, ale pálili jak parom. Mon Dieu, ktovie ako potom pália tie pálivé?
Loďou sa idem pozrieť na Koh Chang, idú so mnou aj iní turisti, dokonca krajania z Francúzska. Už vidím krásne biele pláže...Išiel som pohľadať izbu, našiel som jednu hneď pri pláži. More má príjemnú teplotu a je čistučké ako krištáľ. Vybaľujem aj šnorchel a idem sa pozrieť ku skalnatému pobrežiu. Okolo mňa kamene posiate morskými rastlinami, rybičky všetkých farieb - pripadám si ako v morskom sne. Večer je pláž plná vysvietených reštaurácií, stoly sú v piesku, blízko mora, neodolám, idem vyskúšať nejakú dobrú rybu.
V Koh Chang sa nachádzajú jedny z najzachovalejších pralesov v Thajsku. Prenajímam si motocykel a idem na juh. Pred 16-rokmi tu bolo len pár hotelov a slamené bungalovy, dosť sa to tu za ten čas zmenilo, k lepšiemu. Všetko sa zmodernizovalo. Rôznymi „stupákmi a padákmi“ som sa po asfaltovej ceste dopracoval na koniec cesty. Teda vytrasený som bol riadne. Mal som v pláne sa aj vykúpať, ale voda bola dosť kalná. Bolo tu dosť Thajcov a keďže som si vybral sobotu, aj oni prišli na výlet. Zastal som aj na Lonely Beach. Večer na pláži si užívam počúvaním živej gitarovej hudby. Na horizont vidno blikať svetlá z lodí, ktorých majitelia chytajú ryby.
Objednal som si loď na šnorchlovanie, počasie bolo skvelé, ako v raji – voda blankytno-modrá, palmy týčiace sa nad bielou plážou... Aj s ostatnými účastníkmi som šiel na severný polostrov KohChangu, kde len kotvili rybárske lode. Pod hladinou v hĺbke asi 3 – 4 m bolo nádherne. Mäkkýše žiarili farbami modrej, tyrkysovej, zelenej, červenej,... Okolo plávali ryby snáď všetkých farieb. Presúvame sa k osamelému ostrovčeku. Tu bolo ešte viac živočíchov a krásne koraly, morskí ježkovia s 20 cm! pichliačmi, teda poviem vám tento pichliač by som nechcel mať zapichnutý v nohe. Videl som aj plávajúcu medúzu, okolo ktorej bol húf asi 150 rýb. No medúzu nebolo čo závidieť, lebo všetky rybičky ju obžierali. Potápanie je skvelý zážitok, odporúčam. Nejaký nedopatrením som sa vyskytol v reštaurácii, v ktorej obsluhovali transvestiti, tiež silný zážitok .
Loďou sa dostávam na z ostrova na druhý breh a taxíkom do Tratu a odtiaľ busom do Pattaye. Našiel som si hotel s celkom slušnou izbou, po osviežujúcej sprche som vyrazil do ulíc. Na pobreží som stihol západ slnka, prešiel som uličkami, v ktorých bolo veľa rozličného tovaru, dobrý výber za dobré ceny. Potom som zašiel na travesty šou. Musí sa to nechať, tí chlapi boli na nerozoznanie od žien. Všetko premyslené do detailu – hudba, kulisy, treba zažiť, ťažko popísať. Všetci mali elegantné pohyby, ženské nohy, prsia. Prisahám, že napohľad by som nespoznal rozdiel medzi mužom a ženou.
Na uliciach je aj veľa cestovných kancelárií, ktoré ponúkajú rôzne výlety, neodolal som a kúpil som si výlet na krokodíliu farmu.
Mikrobusom idem teda za ďalším dobrodružstovm na krokodíliu farmu. Nachádza sa kúsok od Pattaye. Pri vstupe možno vidieť 2 mil. staré skamenené kmene stromov, krásne záhrady s pestrofarebnými ostrihanými stromčekmi aj s 200-ročnými bonsajmi. V záhradách boli vodné kaskády, okrem záhrad je tu aj malá ZOO, v ktorej si môžete pozrieť jelene, pštrosy, vodné vtáky a iné zvieratá a atrakciou je cca 15 tigrov. S tigrami sa dalo za peniaze aj odfotiť. Išiel som sa pozrieť na krokodíliu šou. Pod malou tribúnou bolo v strede predĺžený bazén s vyvýšenou plochou pre krokodíly a cvičiteľa. Ten ich teda musel inak poznať, pretože sa s nimi normálne hral. Ťahal ich za chvost, dvíhal do vzduchu, do papule im vkladal aj hlavu. Vedel v krokodílej papuli nájsť aj miesto, ktorého, keď sa dotkol, krokodíl hneď zavrel tlamu. Musí vedieť, čo od nich môže čakať. Aj tak si myslím, že nie vždy to vyjde... Pred týmto vystúpením som bol na opičom a kúzelníckom programe a teda oproti tomuto to bol len veľmi slabý odvar. Po krokodíloch som sa išiel pozrieť na slony. Bol som svedkom ako sa jedna černoška (pomenovanie krv a mlieko je slabé v tomto jej prípade) fotila so slonom a ten ju znenazdajky chobotom vytiahol do výšky a kričala ako „orangutan“ v ruji.
Krokodíly na tejto farme nechovali pre zábavu, ale pre kožu a mäso. Mali tu veľký chovný rybník, kde žilo možno cez 100 krokodílov. Keď vyniesli vajcia na pieskový breh, zobrali im ich, malých krokodílov potom oddelene chovali v malých betónových priestoroch. Väčšie krokodíly žili v jazierku hlava na hlave. Tu by sa asi ochranárom vlasy dupkom stavali.
Večer som sa zašiel pozrieť na thajský box. Tak určite nie som žiadna padavka, ale nechcel by som od takéhoto boxera dostať ranu nohou. Krotiteľ hadov desil ľudí okolo kobrou, ktorá mu skákala do tváre pred zdeseným davom. Belosi sa tu po uliciach prechádzali s Thajčankami, míňal som aj pár párov rovnakého pohlavia a kopec transvestitov. Ako Francúz mám v sebe slobodného umeleckého ducha, ktorý je naklonený všetkému, ale miestami už toho bolo moc aj na mňa.
Autobus som sa odviezol z Pattaye do Bangkoku. Veľmi rád by som sa čím skôr dostal na Phi Phi, a tak si kupujem lístok do Phuketu. Priamo v Bangkoku boli strašné zápchy. Všetky príjazdové cesty do Bangkoku boli nesmierne napratané, doprava sa hýbala slimačím tempom. Hoci výstavba ciest je ohromná a stále sa budujú, napriek tomu je to tu tak, ako je...Mon Dieu, už nech ležím kdesi na pláži...