Írsko, Škótsko - Glasgow, Cairngorn Mountain, ostrov Skye, Edinburgh

Potešili ma aj lepšie cesty a, po takmer troch týždňoch, odpočívadla pri cestách. V menších dedinách som zbadal aj pár chlapcov v škótskych sukniach. Zaujímavé, vôbec mi to neprišlo zvláštne v spojení s typickými škótskymi Highlands. Asi to k týmto zvlneným kopcom jednoducho patrí.

Keďže na Škótsko mám len týždeň a pol, dlho som sa rozhodoval, kam investovať svoj čas. Napokon som sa rozhodol pre spoznanie prírody a Edinburghu, avšak aspoň na pol dňa som chcel zbehnúť aj do Glasgowa. So svojimi 580 000 obyvateľmi to je totiž najväčšie mesto Škótska.

Glasgow zažil svoj najväčší rozkvet v 19. storočí vďaka dovozu tabaku zo Severnej Ameriky. Neskôr zmenilo svoj charakter na priemyselné mesto – uhlie, železo, výroba zbraní v oboch svetových vojnách... To samozrejme poznačilo vzhľad mesta. Našťastie, súčasným architektom sa darí naprávať krivdy minulosti vďaka mohutným developerským projektom a investíciám do infraštruktúry a múzeí. A práve múzeum sem prilákalo aj mňa.

V Glasgowe bolo v modernej časti pri rieke vedľa budovy BBC Scotland vybudované za 75 mil. GBP veľké múzeum – Glasgow Science Center. Dve veľké futuristické budovy spolu so 126 metra vysokou otáčavou vežou vytvárajú unikátne miesto na zábavu a poučenie pre deti, ale aj dospelých. Žiadne nudné exponáty, na ktoré sme zvyknutí, múzeum je hotový unikát. Zážitkovou formou tu sú objasňované fyzikálne javy a vynálezy. Jednoducho: je to miesto, kde sa môžete hrať.

Mňa najviac bavil bezdotykový futbal, pri ktorom sa loptou pohybovalo len pomocou myšlienok a sústredenia sa v hladine alfa a theta, aj keď som prehral. Boli tam aj skutočné pľúca, asi zo svine. Tie sa veľkou ručnou pumpou nafukovali, a potom zasa vyfukovali, celkom efektné. Fascinujúci bol model človeka na bicykli a 4 tlačidlá, ktorými sa ovládali svaly na stehne (rozťahovanie a sťahovanie svalu), pričom úlohou bolo dokázať rozbehnúť bicykel. Čerešničkou na torte bolo obrovské planetárium. Jednoducho: miesto, kde strávite niekoľko hodín a ani si to neuvedomíte.

V Cairngorn Mountain vrelo odporúčam Highland Wildlife Park. Ide o akúsi horskú pobočku edinburghskej zoo, ale trošku v inom, voľnom horskom štýle. Autom prechádzate medzi jednotlivé výbehy zvierat, ktoré sa tam pohybujú úplne voľne. Pozrieť si tak môžete typické severské zvery ako losy, soby, a tiež stádo zubrov európskych pohodlne rozvalených v rašeline. Pešo sa môžete prejsť medzi japonskými snežnými opicami, výbehy tu mali aj tigre, bobry, ľadový medveď, polárne líšky, vlky... krása! V komplexe sa nachádza aj záchranná stanica pre divé mačky, posledné divé šelmy v Škótsku. Je ich už iba okolo 400.

Ďalšou zastávkou bol ostrov Skye. Ten spája všetky charakteristiky Highlands: krásny zahmlený ostrov s divokým pobrežím s bájnymi hradmi a rozoklanými horami. Tie majú do 100 m.n.m., ale hrebeňovka po nich je údajne vhodná len pre dobre vybavených horolezcov. Na ostrov som ale smeroval s iným cieľom: kvôli tuleňom.

Malým motorovým člnom som sa odviezol medzi drobné ostrovčeky a útesy, na ktorých sa opaľovali desiatky sivých aj tigrovaných tuleňov. Priblížiť sa k nim môžete takmer na dosah, len dva - tri metre od nich! Tulene sú nádherné fúzaté tvory, ktoré mi akoby pózovali na fotenie.

Odpustiť som si nemohol ani hádam najkrajší a najfotogenickejší hrad celého Škótska – Eilean Donan Castle. Táto pevnosť klanu Macraenovcov z 13. storočia sa tiesni na maličkom ostrovčeku a s pevninou ju spája kamenný most. Leží pri brehoch jazera Loch Duich. Hrad sa stal výbornou kulisou pre viacero známych filmov, napr. Highlander alebo James Bond.

So Škótskom som sa chcel rozlúčiť menšou túrou. Vybral som si krátky úsek Old Military Road, niečo ako slovenská červená trasa Cesta hrdinov SNP. Konkrétne som sa rozhodol vyliezť na najvyšší vrchol Britských ostrovov – Ben Nevis (1344 m.n.m.).

Táto mohutná hora má prístup iba z južnej strany, pretože zo severu sú iba stometrové kolmé skaly. Vystupoval som takmer z nulovej nadmorskej výšky, takže prevýšenie mi dalo riadne zabrať. Na vrchol som vystúpil takmer po troch hodinách, odmenou mi bol ale pohľad pre bohov: oblaky totiž padli nižšie a jediný vrch, ktorý z nich vystupoval, bol práve Ben Nevis. Hore bolo teplučko, slnko, modrá obloha... Odfotil som sa pri ruinách starého observatória na vrchole a zbehol som dole za dve hodinky.

Mojou poslednou zastávkou je Edinburgh. Hlavné mesto Škótska je označované za jedno z najkrajších na svete – súhlasím! V meste je 50 golfových ihrísk, sto parkov, centrum zo sivých neoklasických budov (nič moderné vzhľad nekazí) – a nad tým všetkým skvostný hrad. Mesto je rozdelené na Old Town a New Town. Medzi nimi je Princess Street Gardens, nádherný park s kopou zelene, trávnikov na oddych a hry. Údajne je najlepšie navštíviť toto mesto v máji (vtedy je tu najkrajšie počasie) alebo v auguste, kedy tu prebieha každoročný festival, na ktorý sa schádzajú rôzni profesionálni i amatérski umelci z celej Británie i zo sveta.

Edinburgh by si zaslúžil vlastný článok, ale to snáď inokedy. Teraz si idem oddýchnuť pred mojou ďalšou veľkou cestou: smer India.

Užívajte si prichádzajúcu jar!

Váš generál LeTenky