THAJSKO, KAMBODŽA 4. časť - PHUKET – PHI PHI DON, KO LANTA, KRABI, BANGKOK

Phi Phi

V prístave v Phukete som zháňal lístky na Phi Phi, ceny sa rôznia, zohnať lacnejšie ubytovanie bol tiež celkom problém. Hlavný ostrov Phi Phi Don pozostáva vlastne z dvoch „ostrovov“ spojených asi 3 m vysokým a 250 m širokým pásom zelene a podnikov a ubytovacích kapacít. Zo severnej strany je plytká zátoka, ďalej koraly. Oh la la, neskutočne krásne biele pláže. Z južnej strany je prístav. Aj som si zašnorchloval, večer som sa šiel prejsť po miestnych uličkách. To by bolo niečo pre diskochtivú mládež. Podnik vedľa podniku, v niektorých idú filmy, inde je disko, techno párty, thajský box, live rock music, proste živo, až moc živo.

Zaistil som si šnorchlovací výlet, našiel som aj potápačskú školu, v ktorej pracoval aj český inštruktor a dohodol som sa s ním na potápaní, na ktoré som sa veľmi tešil . 

Vybral som sa na výlet loďou okolo ostrovov spojený so šnorchlovaním. Na výlet ide asi 6 lodiek po 8 ľudí. Najskôr sa nám naskytol pohľad na vikingské jaskyne, potom sme sa preplavili nádhernou zátokou s bielou plážičkou. Tyrkysové more, koraly, krása všade okolo, normálne som mal strach, že sa z tohto sna zobudím . V zálive Phi Phi Lay sme mali zastávku, kde som už netrpezlivo nasadil šnorchel a ponoril sa do podmorskej nádhery. Prešiel som si po tej istej pláži, po ktorej si chodil aj Leonardo DiCaprio pri natáčaní filmu Pláž, veď čo som ja niekto menej .

Na obede som bola na ostrove Phi Phi Don – Moneky Beach. Ďalšou zastávkou medzi Phi Phi Don a Bambooo bola na prvý pohľad taká plytčina. Domáci upozorňoval na to, že je tu 1 m hĺbka, teda, aby sme neskákali, lebo asi by to bol tvrdý dopad. S ryžou kŕmim rybky vo vode, po chvíli mám pri sebe celý „rybí hárem“. Poslednou zastávkou bol ostrov Bamboo. Keďže slnko bolo ostré, zostal som v tieni v loďke, potom som si zašnorchloval, zistil som, že veľa koralov tu je mŕtvych. Výlet sa skončil, na druhý deň ma však čakalo nové dobrodružstvo – potápanie.

Inštruktorom v potápaní bol Marek z Čiech, ktorý mal za sebou 700 ponorov, ako inštruktor tu pracoval už 6 rokov. Ráno o 8.00 som už bol aj s výstrojom na stredne veľkej lodi. Okolo Phi Phi Lay sme sa prepravili južnejšie k 2 malým ostrovčekom Bida Nok, ktoré sú neobývané, šlo v podstate o skaly vytŕčajúce z vody s výškou cca 100 – 150 m, na ktorých rástli stromy a kríky. Priemer každého ostrova mohol byť cca 500 m. Tak tu som sa potápal. Bomba natlakovaná na 200 barov, čo by malo stačiť asi na ¾ hod., keď sa ponorím do hĺbky do 10 m a mala by mi zostať asi 5 barov rezerva. Pri skalách bolo pomerne silné severné prúdenie. Pod hladinou bol úplne iný svet, krásne koralové útesy, vodný had, veľké mušle, ktoré sa otvárali. Okolo mňa plávali dúhovky (do 30 cm  veľké pestrofarebné ryby), trumpety (bielošedé ryby), koralovky, ryby podobné skalárom, ježkovia s 20 cm pichliačmi. Očaril ma podmorský kaňon, asi 6 m široký približne rovnako hlboký, ktorý mierne stúpal hore, s húfmi rýb, krásnymi koralmi vysokými až do 1 metra. Po vynorí som spojenými dvoma rukami ukázal smerom lodi, ktorá prišla po mňa. Ďalší ponor bol o 2 hodiny. Na „dicapriovej“ pláži som si dal obed  a šnorchloval okolo skál na pobreží. Popoludní som si vymenil bombu a vyrazil kúsok za zátoku k strmej 200 m skale. Ďalší 3/4 hod. ponor ma ešte len čakal. Tu som obdivoval nezvyčajné fialové koraly, hoci už netvorili také komplexy ako pri predchádzajúcom ponore... V potápačskom centre som si potom pozrel video z potápania.

Na ďalší deň som vzal plutvy a šiel šnorchlovať na Monkey Beach. Na pláži si potom na mňa začali dovoľovať aj opice. Som im rýchlo ukázal, kto je tu generál, tak si dali odchod. Čakala ma posledná noc na ostrove.

Zašiel som si sa pozrieť cez osadu ku chodníku na View Point. Po viac ako 300 schodoch boli 2 chatrče, pri ktorých stáli kokosové palmy a ovocné stromy a pobehovalo tu veľa sliepok. Kúsok nad tým bola vyhliadková skala. Z nej bol krásny výhľad, z pravej strany zálivu svetlozelená voda vynikala na pieskovom podklade a obmývala úzky prechod  s kokosovými palmami a ubytovacími zariadeniami a z druhej strany tmavozelený záliv s hlbšou vodou. Na vode sa pri prístave kolísalo viacero lodí, čo vytváralo krásnu scenériu. Vzadu sa týčili z vody skalnaté kopce porastené pôvodným pralesným porastom. Tam, kde boli koralové útesy voda stmavla z bledozelenej na tmavozelenú. Vedel by som sa na túto krásu dívať večne. Loďou som sa prepravil na ostrov Ko Lanta. Ubytoval som sa v hoteli. Pláž je tu kamenistá, potápanie dosť drahé...ale na pláži sú pekné prístrešky, stojace na dvoch koloch, v rohoch podpery, ktoré držali strechu zo štiepaného bambusu. Na zemi rohože, podhlavníky, nízky stolík, skvelé miesto na relax.

Večer bol sviatok svetiel a konali sa tu rôzne výlety. Jeden som si vybral, nákladným „pikapom“ som odviezol do 4 km severne vzdialenej časti ostrova. Domáci nás viedli cez drevený chodník točiaci sa až k pobrežiu ponad rieku k reštaurácii, v ktorej sa malo všetko odohrávať. V cene výletu bol „coconut“ nápoj, švédske stoly + ovocie a jedlo podľa vlastného výberu. Jedlo mi tu teda veľmi nechutilo.... Tak ale musím povedať, že pekné bolo púšťanie kvetov v banánových listoch do vody. Boli pekne naaranžované a v strede bola sviečka, 3 vonné tyčinky a a každý si musela vytrhnúť vlas, dať kúsok nechta + peniaz a vložiť ich ku kvetom a pri púšťaní kvetov si niečo želať.  Zaujímavý večer za mnou.

Ráno bolo polooblačno, po raňajkách som vystavil svoje telo slnečným lúčom a „povegetil“ si pri hotelovom bazéne.  Okolo obeda už po slnku nebolo ani chýru ani slychu a schyľovalo sa k dažďu.  V prístave Ko Lanta som si kúpil lístok na autobus do Bangkoku. Sledujem, ako nadháňači doslova čakajú ako supy na korisť – na turistov, ktorí sa blížia k ostrovu. Každý si nejakého toho turistu „uloví“. Nadháňačov je tu viac, ako samotných turistov. Loďou sa presúvam do Krabi, mestečko ani prístav nič moc. Dovolenkovať sa sem chodí na pláže okolo. Výhľad na more je však veľmi zaujímavý, z mora vystupujú  „dračie zuby“ – t.j. malé skalnaté ostrovčeky s holými skalnatými stenami, vraj ide o jedno z najkrajších miest na svete. Neviem, až také úžasné mi to nepripadá, ale dávam tomuto miestu ešte šancu , možno keď sem prídem druhýkrát a nadlhšie. Autobus bol asi 1 km od prístavu. Cesta bola dlhá, bol som dosť hladný, lebo medzizastávka v reštaurácii, ktorá ponúkala mäso, po ktorom  chodili chrobáky ma teda neoslovila...

Po vystúpení z busu si vyberám tuk-tuk. Zisťujem, že ma pekne „okašlal“, keďže som bol len neďaleko od Khao San. Nuž ale, človek sa učí na vlastných chybách... Na Khao San to žije aj skoro ráno – bary pootvárané, po uliciach behajú prostitútky, transvestiti s postavami lepšími ako niektoré madmazelky od nás... Ubytoval som sa v hoteli, ktorý sa mi síce zdal drahý, ale zistil som, že inde to lepšie nebude, oddýchol som si na hotelovej izbe a potom som vyrazil do ulíc pozrieť si nejaké pamätihodnosti. Po meste som sa pohyboval busom. Najskôr som si pozrel Wat Tramit – zlatého Budhu vážiaceho 5,5 tony s výškou 3 m. Bola to nádhera! Pri rabovaní chrámov bola táto socha obalená betónom a vhodená do rieky. Objavili ju v polovici 20. stor., kedy ju z rieky vytiahli žeriavom. Pri vyťahovaní povolilo lano, socha padla na zem, betón sa rozbil a tak sa odhalilo, aké obrovský poklad sa pod vrstvou betónu skrýva. Ďalej som sa presunul ku Kráľovskému palácu, ktorého súčasťou sú nádherné budovy, vežičky a strechy budov a samozrejme najkrajší bol smaragdový sediaci Budha odetý v zlatom rúchu. Trikrát do roka mu kráľ prezlieka rúcho (počas leta, zimy a v období dažďov).  Je tu veľmi prísne kontrolované fotenie či filmovanie, tak domov si moc záberov nenesiem. Na vysokom pozlátenom vežičkovom tróne si velebí majestátne. Pod ním je ešte množstvo iných pozlátených Budhov, z iných vzácnych, kameňov. Vonku sa nachádzajú rôzne sochy, pekné zákutia s jazierkam, krásnymi stromami v tvare bonsajov.

Ďalej som sa pozrel na Wat Po. Tento krásny chrámový komplex ukrýva Budhu, ktorý je široký až 57 m a vysoký približne 15 m. Moje telo som nechal zrelaxovať tradičnou thajskou masážou, ktorá trvala hodinu. Vymasírovaný som bol od hlavy až po päty . Na Khao San predávajú pečené škorpióny, bambusové červy, larvy, koníky....no  som síce gurmán, ale všetko jesť nemusím.

Tento deň som zasvätil trhom a thajskému boxu .  Pri návšteve trhov si všímam, že väčšina detí chodí do školy v rovnošatách a dievčence nemajú dlhé vlasy, rovné vlasy im siahajú max. do pol krku.  No ale o inom som vám chcel písať . Na víkendových trhoch môžete zohnať všetko možné i nemožné. Textil, kvety, obuv, známky, potraviny, hodiny, knihy,... Trh sa rozkladal na ploche cca 14 x600m + v okolitých uličkách. Trh denne navštívi cca 20 000 ľudí, takže jeho ponuka bola adekvátna. Mňa nadchli kvety, tie by sa vynímali aj vo francúzskych záhradách. Chcel som si domov kúpiť bambus, narazil som na okrasný žltý a potom taký vlnovitý. Zobral som si obidva. Ej veru, zvláštne suveníry ponesiem so - 1,5 m Budha a rastliny, tak každému sa nám páči niečo...

Potom som sa autobusom presunul k štadiónu, kde mal prebiehať box. Konajú sa tu poobedňajšie a večerné zápasy – každý po 8 zápasov. Vstupné bolo tak enormne vysoké (800 B pri ringu 1500B!), že som sa rozhodol tento zápas oželieť. No náhodou by sa mi tam ešte jedna ušla....  Ale tak nechávam si túto „atrakciu“ ako ďalší dôvod na návštevu Bangkoku v budúcnosti.

Nastal odletový deň.  Ešte som sa šiel pozrieť na Khao San, aj som si podriemal na ležadlách v Myhouse Guest hoteli a podvečer som čakal na mikrobus, ktorý ma mal spolu s ostatným dopraviť na letisko. Na letisku som sa ešte poobzeral v letiskových obchodoch a uvedomil som si, ako sa mi nechce domov. Treba rýchlo myseľ zamestnať plánovaním novej cesty... Kam by som mohol zájsť nabudúce? Čo takto za kengurami? Predo mnou je 8423 km vzdušnou čiarou, aspoň mám nad čím premýšľať.

Čo sa mi počas tejto cesty najviac páčilo?

1. šnorchlovací deň na Phi-Phi
2. potápanie na Phi Phi
3. turistika na severe pri horských kmeňoch
4. travesty šou na Pattay
5. nezabudnem však ani na hroznú cestu v Kambodži, kedy som sedel na korbe pickupu.
6. slonia nemocnica pri Lampangu

....a takto by som vedel vymenúvať asi dosť vecí ešte...proste bola to úžasná cesta