ŠPANIELSKO, PORTUGALSKO 3. časť - presun do Portugalska, Albufeirou –Algarve, Lisabon

Po diaľnici som sa presúval  smerom na západ, do ďalšej krajiny mojej cesty – do Portugalska. Najskôr som chcel navštíviť južnú časť tejto krajiny – známu turistickú oblasť Algarve.

Z histórie Portugalska ma zaujali najmä ich úspechy v dobývaní morí. Portugali patrili ku krajinám s najväčšími kolóniami na svete. Od roku 1932 tu vládol António de Oliveira Salazar krutou, represívnou, nacionalistickou rukou celých 36 rokov. Tajná polícia, zákaz iných politických strán, mučenie a cenzúra boli zbraňami, ktorými zabránil akýmkoľvek iným názorom a prípadným pokusom o prevrat. Až po jeho smrti v 70-tych rokoch 20. stor., po karafiátovej revolúcii (1974) sa Portugalsko stalo demokratickou krajinou. Ženy získali volebné právo až vo voľbách roku 1975.

Portugalská ekonomika bola vzorom aj pre iné európske krajiny. Bola na neustálom vzostupe až do konca tisícročia. Potom nastala recesia, zvyšovala sa nezamestnanosť, boli tu problémy s korupciou a Portugalsko sa z toho dodnes ani poriadne nedostalo.

Juh krajiny sa stal obľúbeným miestom na kúpu nehnuteľností najmä zahraničnými návštevníkmi (myslím si, že najviac tu bolo Britov). Ceny sú tu porovnateľné so Španielskom, miestami sa mi zdajú troška nižšie. V každom prípade by sa mi Portugalsko páčilo na kúpu nehnuteľnosti oveľa viac, ako Španielsko.

Ubytoval som sa v blízkosti jedného z najznámejších turistických stredísk – Albufeirou. Toto 20 000 mesto sa pomaly zvažuje až k nie veľmi širokým, zato veľmi pekným, plážam. Tam som tiež strávil nejaký čas. Pláž – ako aj všade na celom pobreží - je tu krásna, piesková, nachádzajúca sa pod pieskovcovými útesmi. Podľa reči tu rozpoznávam veľa Angličanov, ale aj Rusov.

Presúvam sa na najjuhozápadnejší cíp Európy – k mysu sv. Vincenta (Cabo de Sáo Vicente).

Bolo pod mrakom a neuveriteľne tu fúkal vietor. Tento mys veľmi dobre znázorňuje štýl celého algarvského pobrežia. Krajina na pobreží je pomerne rovinatá, porastená len trávou a kríkmi. Pri pobreži však zrazu sek, cca 70-metrová kolmá žlto-červená pieskovcová skala a tam dolu burácajú obrovské vlny narážajúce na útesy. Na konci mysu je obrovský maják, okolo ktorého denne preplávajú stovky zaoceánskych lodí. Človek má pocit, že sa dostal na skutočný koniec sveta.

Čo ma tu však najviac zaujalo, neboli ani útesy, ani maják, ale rybári. Zo začiatku som nechápal, kam si vykračujú postarší Portugalci s rybárskym náčiním v rukách. Veď tu sa hore na skale predsa ryby chytať nedajú! Ale mýlil som sa. Dajú! Oh la la! Normálne sa tí chlapi vyštverali úplne na okraj útesu (pričom hľadali útesy, ktoré boli kolmo nad vodou) a do hĺbky, tipujem 70 metrov, nahodili plavák aj s návnadou. Plavák kontrolovali tým, že nazerali dolu z útesu, pričom si dávali pozor, aby ich dolu nesfúkli veľké nárazy vetriska. Plavák im poskakoval v spenenom príboji a neveriacky som pozeral, keď kdesi dolu zbadali na plaváku záber a vytiahli z mora rybu. Museli ťahať pomaly, aby sa neobila alebo nezamotala o skalu. Tak toto je teda rybačka – ako sa vraví s „nadhľadom“ .

Neďaleko mysu je dedinka Sagres, ktorú obklopuje divoká krajina so strmými útesmi a pevnosťou vysoko nad oceánom, neustále odolávajúcou poryvom ostrého vetra. Vybral som sa sa na túto pevnosť, pričom hore na útese bol párkilometrový okruh. Dokonca sa vyčasilo a vyjasnilo. Silný vietor odfúkol mraky preč raz dva. Veľmi pekná prechádzka spojená s krásnymi výhľadmi.

Miestami sú pod útesmi skryté nádherné pieskové pláže. Táto oblasť je známa neustálym vetrom, takže zátoky pri plážach boli plné čiernych postavičiek – surfárov v neoprénoch. Tí sa pokúšali chytiť tú správnu supervlnu a odviezť sa k brehu.       

Popri pobreží som sa vracal späť na východ. Pozrel som si malú pláž v dedinke Luz, ako aj širokú pláž Meia Praia pri jednom z najznámejších stredísk Algarve – pri Lagose. Lagos je centrom surfárskym centrom, ale aj centrom zábavy, diskoték, reštaurácií či barov. Na JZ -  na začiatku pláže Meia Praia bolo zopár krásnych plážičiek obklopených a chránených vysokými útesmi. Tam sa opaľovali skupinky mladých ľudí.

To najkrajšie ma ešte len čakalo, šlo o pláž Praia da Rocha v Algarve, nachádza sa kúsok pod mestom Portimao. Prvé (i ďalšie) pocity pri pohľad na túto pláž boli neuveriteľné. Nádhera!!! Myslím, že to je jedna z najkrajších pláží, akú som kedy v živote videl. A to si dovolím povedať, že som toho už videl celkom dosť a hocičo ma už len tak nenadchne.

Praia da Rocha je široký pás piesku olemovaný azúrovou hladinou na jednej strane a asi 50-metrovým okrovo-červeným útesom na druhej strane. Z pobrežia i vody však ešte vytŕčajú samostatné útesy s otvormi a jaskyňami. Je tu tiež poriadne silný príboj. Už viem, kam budem klientov posielať na dovolenku. Ak chcú krásne prostredie, zázemie na zábavu a bohatú ponuku výletov, tak Algarve a pláž Praia da Rocha tým správnym rozhodnutím.

Rozhodol som sa, že na tejto ceste budem vynechávať veľké mestá, ktoré síce mám. po trase, ale chcelo to nejakú zmenu v cestovaní. Tak si program prispôsobujem tomu, čo mám najradšej – a to spoznávanie prírody. Aj preto som oželel návštevu Sevilly i Córdoby, pravdepodobne obetujem aj Madrid. Na tieto miesta totiž nie je problém hocikedy prísť na predĺžený víkend letecky. Aspoň je dôvod sa do tejto krajiny vrátiť.

Vybral som sa aj návštevu tu najlepšieho zábavného parku na pobreží - ZOO Marine v dedinke Guia, ktorá bola asi 10 km od nás.

V zábavnom parku ZOO Marine sú 4 hlavné atrakcie: vystúpenia so zvieratami, malá zoologická záhrada spojená s nemocnicou pre zvieratá, bazény na kúpanie a  kolotoče. A to všetko je už v cene vstupenky a na nie veľmi veľkom území, čo je zase výhodné pre deti, ktoré sa veľa nenachodia.

Ihneď pri vstupe som si prezrel nemocnicu so zvieratkami, kde ma zaujala asi 1,2 metra veľká korytnačka. Za ňou bolo vystúpenie s dravcami, ktoré práve začínalo. Vystupovali tu sovy, sokoly, orly, supy, nejaký veľký vodný vták, páčila sa mi aj taká bystronohá sliepka z Afriky, ktorá sa živí hadmi. Hodili jej gumenú jaštericu či hada na zem. Tá ju bleskurýchle chytila za chvost a umnými švihmi ju už aj trieskala o skalu. Had (aj jedovatý) by nemal šancu.

Asi najkrajším predstavením bolo predstavenie delfínov. Sú to nádherné tvory. Vystupovalo ich 7 s troma cvičiteľkami. Mon Dieu, čo tie zvieratá dokázali! Skákali do výšky, cúvali vystrčení z vody, kopali do lopty (jednu vykopnutú do hľadiska som aj uchmatol), tancovali v dvojiciach lambádu (to bolo neskutočné, oproti sebe bruchami sa vlnili nad hladinou). Vynikajúce boli aj čísla s cvičiteľkami. Tie skočili do vody, tvárili sa, že sa topia a delfíny ich zachránili. Potom skočili opäť a plávali s delfínmi – delfíny ich tlačili nosmi do chodidiel a plávali vo veľkej hĺbke dookola. Bočné steny delfinária boli zo skla, tak sme ich pekne videli. Na jednom delfínovi cvičiteľka stála na chrbte, ten plával tesne pod hladinou dookola. Ruku sa pridŕžala ďalšieho delfína, ktorý plával paralelne. Myslím, že som ešte také pekné vystúpenie s delfínmi nevidel. Mali tu dokonca aj vystupujúcu samičku delfína – vraj najstrašiu na svete, narodenú v roku 1960! Ďalej tu vystupovali aj papagáje a tulene.