SAE 3. časť - Sharjah, Abu Dhabi, Liwa Oasis

Liwa Oasis

Mestá Dubaj a Sharjah sú jednou veľkou aglomeráciou, takže hranice miest už takmer nevidno. Na námestí v parku, v tieni košatých stromov,  posedávali desiatky oddychujúcich Indov, niektorí spali, iní hrali karty. Ako beloch som vzbudil všeobecnú pozornosť, o chvíľu som sa už aj s jedným z Indov fotil. Jeden Ind mal na motúze holuba a nechával ho pásť. Tak to som ešte nevidel.

Prešiel som na námestie, okolo najväčšej mešity v Spojených arabských emirátoch som prešiel k centrálnemu marketu.

V dvoch paralelných asi 600 m dlhých budovách tu predávali zlato a podobný tovar. Boli tu aj pekné mozaiky. Vedľa na ostrovčeku bola zmenšenina Disneylandu – tak sa aspoň písalo v knihách o SAE, keď som sa tam chystal.

Bol to park pre rodiny a deti. Koniec koncov bol to aspoň kúsok pokoja v centre ruchu. Arabské ženy tu so svojimi deťmi pikniky v tráve. Tu som zistil, aká je výhoda mať viac detí. Tie staršie sa starajú o tie mladšie mamy mohli „klábosiť“.

Zašiel som pozrieť aj na trh s rybami a ovocím,  taxíkom som sa chcel vrátiť späť do Dubaja. Potom som si prenajal vlastné auto.

Prenajatým autom som vyrazil do Abu Dhabi. Ak som prekročil povolenú rýchlosť, automaticky začalo na prístrojovke niečo pípať.

Abu Dhabi je podľa mňa ďalšie z málo záživných miest. V centre sú len výškové budovy, žiadne staré som tu neobjavil. Ulice sú pravouhlé, mesto na mňa pôsobilo veľmi strohým dojmom.

Najviac ma asi zaujal Dubaj, aj keď jeho atmosféra je napr. takému Sydney veľmi vzdialená. Predsa len ide o moderný svet postavený na starých arabských základoch. Neviem si pomôcť, nejde mi to veľmi dokopy.

Zaujímavosť:

Ľudia vás tu však zdravia s úsmevom na perách, ktorý búra všetky bariéry. 

Počas cesty do Abu Dhabi bolo popri cestách vidieť mladé palmy – tie tu sadili v rámci vládneho programu, ktorý sa snažil vysadiť čo najviac zelene. Púšť je kamenno-piesková, porastená kríkmi. Dúfal som, že pri Liwa oasis to bude iné.

Moje ďalšie kroky viedli smerom na Liwa oasis. Vymotať sa z Abu Dhabi nebolo až také jednoduché. Mesto malo aj 40 km. Snažil som sa ísť smerom od pobrežia, ale chýbali tam akékoľvek smerové tabule.

Už od Madinat Zayed viedla púšťou krásna diaľnica . Nechápal som, keď sa za piesočnými dunami objavili zelené lúky, okolo stromy. Celé stovky hektárov púšte tu totiž zúrodnili. Všetko zrovnali, naviezli tam hlinu (asi 30 cm), ohradia ostatnými drôtmi a ohradami z palmového lístia. V Mezaire šla cesta 60 km vpravo od Arady, tak som šiel najskôr tam.

Okolo cesty skoro všade 150 m široký pás obrábanej pôdy – palmy, odolné listnaté stromy, trávy, v skleníkoch zelenina. Všetko a všade robili len Indovia, Iránci, Pakistanci a iní prisťahovalci. Arabi sú tí, čo plánujú, manažujú a samozrejme – inkasujú.

Na konci cesty sa 4-prúdová diaľnica skončila uprostred púšte, mimo osady. Luxusná, v oboch smeroch dvojprúdová, osvetlená diaľnica o chvíľu skončila a cesta pokračovala po neupravenej, kamenno-pieskovej vozovke, vhodnej tak akurát pre terénne autá.

Na obed som zašiel do jedinej reštaurácie, ktorá v tom čase v Mizaire bola. Bol obed a veľmi horúco, a tak som si urobil veget. Na „kruháči“ v centre boli palmy a tráva, tak som si to užíval.

Potom som sa autom vybral smerom na Hamim, kde boli duny piesku ešte krajšie. Niektoré boli fakt obrovské a mohli mať na výšku aj 300 metrov. Potom som hľadal miesto na spanie. Najrozumnejšie sa mi zdalo nechať auto pri obydlí nejakých domorodcov, aby mi ho neodtiahla polícia.

Zastavil som pri jednej oáze, oproti ktorej boli krásne piesočné duny. Najskôr som bol pohľadať domácich – boli nimi traja Indovia, auto mi dovolili nechať pred nimi. Zobral som si stan a šiel som do dún.

Slnko už zapadalo a bolo vidieť tiene dún a vzory malých vlniek na povrchu. Nádhera. Postavil som stan a šiel som sa kochať západom slnka. Po jeho západe aspoň skončili „nájazdy“ múch, ktoré boli v Liwa Oasis nepríjemné. Slovné spojenie – dotieravý ako mucha – sa tu vyplnilo do písmena, do bodky.

Keď vyšli hviezdy urobil som si zopár záberov z nočnej oblohy. Spalo sa dobre, bolo teplo a piesok, na ktorom som spal ma hrial. Spal som ako bábätko.

Ráno ma v dunách, zobudila, ako inak, dotieravá mucha, merde.... Teplo bolo ako parom, radšej som rýchlo zbalil stan a autom sa presunul až k Hamim.

Zaujímavosť:

Mobilný operátor, ktorý tu má pokrytie je veľmi lacný, mobil tu mal naozaj každý. Bolo  komické sledovať, ako každý v habite pri príchode do reštaurácie vyloží svoj telefón na stôl a aký je pyšný, keď tento začne vyzváňať a nedvíha ho hneď, pekne ho nechá 3-4-krát zazvoniť.

V Mizaire asi domáci veľa bielych nevideli, hoci turisti tu chodia, ale len v luxusných džípoch a spia v luxusných hoteloch. Jednoznačne som sa tu totiž stával stredobodom pozornosti na celej ulici. Napr. v mini obchode s potravinami, kde čakalo asi 10 ľudí na platenie som bol obslúžený ako prvý. To isté sa mi stalo aj pri platení v reštaurácii.

Ak som vás nalákal na púštne dobrodružstvo, letenky do Abu Dhabi nájdete tu.