[ Generál LeTenky]

Svoju kariéru som začal vo francúzskej armáde ako letec, kde som sa vďaka svojej usilovnosti a vynaliezavosti vypracoval až na hodnosť generála. Vtedy som sa rozhodol, že opustím vojenskú službu a svoje najlepšie roky venujem ľuďom. V súčasnosti spravujem portál, kde ľuďom pomáham s kúpou leteniek za čo najlepšie ceny. Precestoval som veľkú časť sveta, avšak väčšinou pracovne. Teraz som sa rozhodol, že sa naň chcem pozrieť ako dobrodruh.

SAE 1. časť - Dubaj, Jumeirah Beach, Fujairah

Pridané: 03.02.2014 | Prečítané 1993 x

Bonžúr, milí cestovatelia. Do Spojených arabských emirátov som sa vybral trochu dobrodružne - iba s 10 kg batohom a so stanom. V tejto časti zápiskov sa pozrieme do Dubaja, osviežime sa na Jumeirah Beach a navštívime Fujairah.

Letenky do Dubaja som si vyhľadal cez môj portál www.letenky.sk. Práve v čase, kedy som plánoval cestu som natrafil na výhodnú akciu, tak som neváhal a do pár minút som mal letenku v mejle.

DUBAJ

Z letiska v Dubaji som sa presunul do hotela Royalton. Vonku bolo neskutočne teplo a vlhkosť asi 100%. Veľa miestnych tu ovláda ruštinu, takže, kto sa ju kedy učil, či učí, dorozumie sa. Dubaj je mesto kontrastov, ktoré vytváajú bohatí Arabi, chudobní Indovia.

Od známeho zo Slovenska som mal pre jeho otca žijúceho v Dubaji list, tak sme sa stretli osobne. Pochádzal z Iránu. V SAE žil asi 45 rokov neplánoval sa vrátiť  späť. Žil v jednoduchom byte. S jeho synom sme pochodili okolie. Navštívili sme Gold Souk, taxíkom sme sa dostali do najväčšieho obchodného centra, kde bolo kopec obchodov všetkých možných značiek. Bol to fakt obrovský kolos, kde sa konali aj rôzne módne prehliadky. Presunul som sa späť do hotela a zapadol v hotelovom bare.

Zaujímavosť - Moslimky väčšinou nepracujú, pracujúcimi ženami sú Indky.

 

DUBAJ - JUMEIRAH BEACH

Na ďalší deň som sa busom vybral na Gold Souk a odtiaľ na Jumeirah Beach – známu dubajskú pláž. Ako som vychádzal z mesta, budovy už neboli až tak nahusto a na miestach, kde neboli bol väčšinou piesok. Mesto bolo postavené na púšti pred cca 40-timi rokmi. Zeleň bola len na miestach, ktoré sa zavlažovali – teda ku každej rastlinke či kríku musela byť dovedená hadica.Luxusný Jumeirah Baech hotel mal svoju pláž.

Ale mňa jednoznačne viac upútal Arab Tower, ktorý bol postavený na samostatnom umelom ostrove :). Vľavo hore mal vyhliadkovú reštauráciu, vpravo plocha na pristávanie vrtuľníka, s pevninou spojený mostom. Pobrežie obmývali riadne vlny.

Zašiel som sa pozrieť aj na výstavu počítačovej techniky. Večer som si v parku sadol na trávu, bola iná ak ako u nás, pichala, asi šlo o nejakú špeciálnu trávu určenú do suchého prostredia. Keď som ju aj pošúchal medzi prstami, nezostali zelené ani mokré. Má to svoju výhodu Keby ste spadli, nebudete mať zelené kolená .

 

 

FUJAIRAH

Ďalším mojím cieľom bol Fujairah. Rozhodol som sa cestovať taxíkom. Dosť dlho som naň čakal, lebo taxíky - minibusy odchádzali, až sa naplní auto. Arabi čakali pokojne, nik sa neponáhľal...

Okrajové časti Dubaja sú úplne iné než centrum. Výškové domy a luxusné budovy vyrastajú priamo z púšte. Všade sú min. 3-prúdové cesty v oboch smeroch. Kúsok za mestom sa však už začínajú pásť ťavy, na ktorých by ste vedeli spočítať rebrá.

Za dve hodiny jazdy sme prešli cez cca 1500 m vysoké hory. Diaľnica šla do výšky cca 400 m.n.m. Hory tvorila najmä suť a ostré kamene. V horách sa budujú obrovské priehrady, ktoré zachytávajú nárazové zrážky v horách.

Minibus nás zaviezol až na okraj mesta Fujairah, ktoré je správnym sídlom sultána. Ubytoval som sa, zašiel sa pozrieť na pláž, ktorá bola sivočierna.

Pár km od pobrežia stáli desiatky tankerov.

Zaujímavosti: Reštaurácie tu otvárajú až po 18.00 hod, tak ak vás prepadne hlad skôr, poriadneho jedla moc nenájdete.. Domáci tu chodia v bielych habitoch, zdravia sa podaním ruky, pritlačením čiel a nosov a ”bozkom” naprázdno. Fajčia vonné fajky – každý hosť má k dispozícii vodnú fajku. Chlapi tu pijú čaj a minerálku a hrajú rôzne hry.

Múzeum vo Fujairahu ma veľmi príjemne prekvapilo. Obdivoval som tu archeologické vykopávky od r. 2000 pr.n.l. (aj z doby železnej, aj bronzovej). Zaujala ma zbierka mincí, ktoré mali 200 rokov. Nachádzali sa tu ak európske mince z čias Márie Terézie. U nás sa už  vtedy razili krásne mince (aj zlaté), tu to boli len rôzne odliatky oválno-obĺžnikového tvaru s neurčitým motívom ťavy. Ale tak poslúžili veci, tak to je hlavné.

Boli tu aj ukážky pôvodných obydlí.  Tieto boli postavené z palmových listov poukladaných vedľa seba. V jednom kúte bola posteľ, v opačnom ohnisko. Expozícia sa končila zavlažovaním a v peknej zelenej budúcnosti krajiny.

Kúsok od múzea boli ruiny starého mesta. Renovovali ich, ale upravená bola len centrálna pevnosť (vo Fujairahu bola kedysi len pevnosť). V pozadí vystupovali hory, ktoré majú cca 1500 m.n.m.

Ihneď z kraja bola postavená moderná budova telekomunikačného monopolu ETISALAT. Po hlavnej ulici som prešiel až k pláži. Na pláži mali hraboše vyhrabané diery.

Zaujímavosť:

Okolo 14.00 popoludní boli odrazu ulice plné autobusov. V každom boli len moslimské dievčatá v habitoch rovnako oblečené. Rozvážali ich domov, a to doslova, lebo bus stál tuším každých 30 m pri každom bloku domov.

Večer som sa zašiel pozrieť do kina, kino bolo perfektne vybudované, akurát nerozumiem, akú má rentabilitu.

Je to obrovská budova, krásna sklenená, klimatizovaná, s kinami, herňou, reštauráciami, rockovým barom a internetovou kaviarňou – ale vo vnútri bolo tak 10 zákazníkov. Neexistuje, aby toto bolo rentabilné. Oh la la, Arabi asi nevedia, čo s peniazmi, tak investujú, kde sa dá, ktovie, možno ziskovosť príde,  možno nie.



 

© 1998-2014. Všetky práva vyhradené.