SAE 2. časť - chute Iránu, rybári vo Fujairahu, netradičná výchova detí

Fujairah

Mal som chuť vyskúšať nejaké netradičné jedlá. Zašiel som do iránskej reštaurácie. Tu mi skôr, ako jedálny lístok doniesli vodu s pohármi a 1,5 dcl polievku a samozrejme obrúsky na ruky, ktoré dávali vždy a všade. V reštaurácii bol aj kút na umytie rúk, kde si všetci urobili pred aj po jedle očistu.

Polievka bola hustá, zeleninová a veľmi pikantná. Jedálny lístok, ktorý mi potom doniesli bol, našťastie, okrem arabčiny aj v angličtine. Lenže názvy jedál boli i tak iránske a teda príliš mi nehovorili.

 Nakoniec som si vybral jedlo s názvom byriani. Najskôr mi čašník priniesol ochutnať ryžu na tanieri. Priniesol tri taniere – vo veľkom bola uvarená ryža – biela i žltá, bola uvarená s voňavou kôrou stromu, pod ryžou bolo ukryté opekané kura. K tomu bola miska so zeleninovým šalátom. Všetko tu robia tuším na kyslo, aj šalát bol taký a k polievkam vám nadelia aj citrón.

Zaujímavosť:

Večer som sa prešiel po pláži a zaujalo ma, že vo vlnách niečo svietilo. Ako vlny udierali o breh, na ich okraji svietili drobné čiastočky, ktoré svietili na jasnomodro. To “čudo” sa dalo medzi prstami rozotrieť a chvíľku po tom zostala na koži svietiaca šmuha. Možno fosfor...

Počas svojho pobytu som si uvedomil, akí sú Arabi veľmi čistotní – habit majú vždy biely, nevidno na ňom ani fliačka. Vždy pred a po jedle sa umývajú.

 Na pláži sú šmýkačky, na ktorých sa spolu hrajú celé rodinky, muži, ženy, deti, smejú sa, proste ako my. Ak má niekto predsudky, mal by sa vybrať do SAE a osobne spoznať ich obyvateľov.

Raz ráno som sa zašiel okúpať na pláž. Všade okolo bolo kopec rybárov, tak som sa jednému prihovoril, odrazu ich bolo okolo mňa aj desať. Boli veľmi priateľskí, väčšinou mladí, boli v SAE prisťahovaní z Indie, niektorí už aj 10 rokov. Vraj je tu lepšie – hlavne, čo sa týka možnosti zárobku. Tí, ktorí boli ženatí, mali ženy aj deti v Indii, mali okolo 1- 3 detí.

Ich šéf bol starší kapitán, volal sa Abdulah, počas dňa ležal v chládku alebo na sieťach na lodi. Mal hrubý hlas, stále fajčil šúlané cigaretky, všetci ho uznávali, už mu chýbal len hák namiesto ruky a šatka cez oko :).

Na ryby chodia rybári podľa toho, kedy priplávali veľké roje. Potom vyplávajú motorovými člnmi na more, natiahnu siete, konce sietí dajú až na pláž a následne siete ťahajú svojimi terénnymi autami. Do jednej siete sa dá toľko, čo na korbu auta, slušné.

Potom som sa motorovým člnom spolu s Abdulahom zviezol do prístavu. Odtiaľ som mal v pláne ísť taxíkom, ale spoznal som sa s ďalším Arabom. Ten bol, ako sa na Araba patrí, šéfom celého prístavu a ponúkol sa, že ma zoberie domov.

Pracoval v armáde. Mal precestované USA aj Európu, chválil sa, že o peniaze núdzu nemá a že ak chcem, dá aj mne nejaké peniaze. Nevedel som odhadnúť, čo by bolo protihodnotou, tak som radšej odmietol.

Podvečer som sa taxíkom presunul do centra. Na trhu predávali aj ryby, najviac ma upútali asi metrové sivé žraloky. Pochutil som si  i na kuracom kebabe.

Jedna porcia tohto jedla pozostávala z dvoch štvrtín pečeného kurčaťa v jednej miske, šalátom z petržlenovej vňate v druhej miske, tenučkých posúchov v tretej miske, zeleninového šalátu v štvrtej miske, dressingu v piatej miske a olív, mrkvy a citróna v šiestej miske. Neskutočný výber misiek :). Jedlo sa je rukami. Túto dobrotu som si vychutnával aj pol hodinu,  je to iné, ako keď v strese do seba nahádžem niečo, čo pomaly ani neviem, čo bolo.

Zaujímavosť:

Pri pozorovaní miestnych som zistil, že veľmi veľa rodín si berie jedlá z reštaurácií domov zabalených.

Deťom rodičia dávajú oveľa viac voľnosti na šantenie. Bol som svedkom, kedy  k reštaurácii prišiel veľký džíp, muž šiel objednať, žena čakala za volantom. Zadné okienko bolo asi do dvoch tretín otvorené, asi trojročný chlapec vyšiel cez okno von, zostal na ňom stáť, rukami sa držal strešnej lišty, o chvíľu vliezol do auta, potom späť a dokonca vyšiel až na strechu a cupkal si po streche... a mama sedela za volantom a nepovedala mu absolútne nič. Neviem, čo by robili slovenské mamičky, väčšinu chytá hystéria, keď sa ich ratolesti len z okna vyklonia, nie že by ešte chodili po streche auta! Vravím si, iný kraj, iný mrav.

Letenky do Spojených arabských emirátov si môžete zakúpiť tu.