LITVA, LOTYŠSKO, ESTÓNSKO 4. časť - Altja, Tallin

ZOO

Asi 30 km východne za Tallinom hľadám odbočku k moru k najväčším estónskym vodopádom. Sú síce vysoké iba 8 metrov, ale padajú v poloblúku v dĺžke až 60 metrov. To je obrázok!

Zamieril som si to teda na východ, do najkrajšieho národného parku Estónska – Lahemaa. Ide o rovinatú oblasť, ktorá sa stala v roku 1971 vôbec prvým národným parkom v Sovietskom zväze. Po druhej svetovej vojna bola táto oblasť prísne stráženou časťou krajiny a ľudia, ktorí tu nebývali sem mohli vstupovať len vtedy, ak mali špeciálne povolenie. Na získanie povolenia do tejto oblasti však boli potrebné známosti na najvyšších miestach a  ubytovacích zariadení tu tiež nebolo veľa. Zahraniční turistu tu mohli cestovať až od roku 1986, aj to výhradne iba v organizovaných skupinách a nemohli tu prespať. I vďaka týmto opatreniam zostala táto časť estónskej prírody takmer nedotknutá a vyznačuje sa veľmi rozmanitou prírodou. Žijú tu losy, rysy, jazvece, diviaky, vlci, bobry či hnedé medvede.

Prvou mojou zastávkou boli močiare Viru Bog. Je to oblasť, kde v priebehu desaťtisíc rokov v údolí postupne rástli machy a lišajníky, tie boli zaplavované vodou, postupne na to rástli ďalšie machy a lišajníky, príp. nízke stromy. Teraz je táto oblasť takmer v rovine s okolitou krajinou. Je tu turistický okruh krížom cez mokradiny, tak som sa po ňom vydal. Veľmi krásna príroda. V mokradinách by sa dalo ľahko prepadnúť cez jemnú vrstvu machov do vody, či do rašelinového blata. Normálne by sa nedalo tadiaľto prejsť, len je tu utvorený umelý drevený chodník z drevených dosiek uložených na krížnych doskách, aby sa to neprepadalo a váha sa prenášala na väčšiu plochu. Nachádzajú sa tu nádherné jazierka obklopené nízkym porastom borovíc, či briez. V strede mokradiny je vyhliadková veža, z ktorej bol nádherný výhľad.

Kúsok za vyhliadkou boli jazierka, v ktorých sa dalo aj kúpať, chodník šiel priamo nad hlbokou vodou. Krása v takej panenskej prírode! Škoda, že práve v tento deň bolo počasie nič moc, tak som sa nekúpal. Späť som šiel cez les, kde som sa najedol dosýta čučoriedok. Tých je tu neúrekom. Okruh mal asi 7 - 8 km, písali, že sa dá zvládnuť za 2,5-3,5 hodiny. Ja som to zvládol za 2,5 hod.. A dobre aj tak, pretože pri príchode k autu sa rozpršalo.

Ďalšou mojou zastávkou je malebná dedinka na pobreží - Altja. Kedysi to bol významný prístav, stavali sa tu lode a teraz je to už len dedinka s pár domami, zopár z nich si zachovalo pôvodný štýl. Drevené domy so strechou z trstiny sú typické pre celé Pobaltie. V centre Altje je možno vidieť na stromoch zavesenú obrovskú drevenú hojdačku so spodnou plochou na státie asi 2,5x3,5 metra. Dalo sa na ňu vyliezť a potom sa na nej pohojdať. V Estónsku boli takého hojdačky pred 2. svetovou vojnou v každej dedine a schádzala sa tam každý večer všetka dedinská mládež. Po 2. svetovej vojne sa takéto hojdačky postupne rušili a mládež sa sťahovala do novovybudovaných autobusových zastávok.
Keďže začalo pršať, ukryl som sa do reštaurácie Altja Korts, ktorá bola postavená v štýle zájazdových krčiem z 19. storočia. Veľmi štýlové sedenie, trstinové stropy, riad hlinený, jedálny lístok na otrhanom starom papieri. Zaexperimentoval som si a vybral si z miestnych špecialít. Predjedlo je chlieb s domácim maslom. Nasledoval rybí šalát, ktorý bol fakt dobrý. V hlinenej miske naukladané sardinky, uvarené zemiaky, mrkva, vajíčka a posypané kôprom.

No a k tomu národný nápoj Kama (alebo Kuma). Šlo so sladkú riedku smotanu, pomiešanú s nejakým korením a kúskami niečoho opečeného (neviem čo to bolo, pripomínalo to piliny ). Malo to takú zvláštnu chuť. Nuž, aspoň som ochutnal. No Chateau Beaumont to nebolo, čo si budeme hovoriť .

Ešte som si urobil pár km turistiku po bobrom chodníku. V tomto národnom parku je vybudovaný chodník k rieke, kde žije niekoľko bobrích rodín. Bobry sú veľmi plaché zvieratá, tak som žiadneho nevidel, ale videl niekoľko metrov vysoké hrádze postavené na riečke, pomocou ktorých si zaplavovali väčšie plochy. Stromy v celom údolí boli buď už suché alebo vymreté, lebo boli obhryzené. Veľa stromov bolo povalených po obhryzení kmeňa vo výške asi 50 cm nad zemou. Pekná turistika.

Autom som vyrazil do centra Tallinu. Zaparkoval som pri prístave. Bol som viackrát upozornený, že sa tu stále pohybuje dosť vreckových zlodejov a vykrádačov áut. Hlavne autá so zahraničnými EVČ sú pre nich ako magnetom. Preto si pred odchodom (pre istotu) všetko cenné beriem so sebou, príp. schovávam do priečinkov v aute. Jeden chlapík mi hovoril, že v tomto roku mal minimálne 10 hostí, ktorým vykradli v meste auto. Tak paráda.

Tallin je hlavné a najväčšie mesto Estónska. Má 400 tis. obyvateľov a rozkladá sa na brehoch Fínskeho zálivu a  vzdušnou čiarou cez more je iba 85 km vzdialený od fínskych Helsínk.

Tallin je veľmi pekné mesto, je jedným z najlepšie zachovaných stredovekých miest v Európe. Jeho historická časť je zapísaná v UNESCO. V Talline žije polovica obyvateľov hovoriacich estónsky, polovica rozpráva po rusky!

Zastavuje sa tu aj veľa výletných lodí plávajúcich po Baltiku. A práve v ten deň, kedy som toto mesto navštívil ja, tu priplávala obrovská loď a turisti z nej sa priam vyrojili ako mravce a bolo ich hádam tisíc po celom meste v skupinách so svojimi sprievodcami. Jeden sprievodca im rozprával v angličtine, ďalší vo francúzštine, ďalší v nemčine apod. Celkom ma toto množstvo ľudí otravovalo. Neviem, či by som sa dal zlákať na takýto lodný výlet.

Tallinské historické centrum nie je veľké, má možno 1x1,5 km. Skladá sa z dvoch častí: z vápencového vrchu Toompea, na ktorom je hrad a krásna pravoslávna katedrála Alexandra Nevského. Dolná časť mesta bola strediskom obchodníkov, remeselníkov a dodnes sa tu zachovali krásne pastelové budovy. Prešiel som sa po uličke Pikk cez Radničné námestie až hore na hrad. Mesto veľmi pekné. Je tu na námestí kopec stánkov s tradičnými výrobkami. Vraciam sa k autu okolo kostola Sv. Olafa so 159 m vysokou vežou, ktorá patrila pred 500 rokmi k najvyšším stavbám v Európe. Proste Tallin, ako jedno z hanzových miest, v minulých storočiach prosperoval a dodnes je magnetom pre turistov z celého sveta. Taká Bratislava môže ešte len snívať o toľkých turistoch, ako Tallin.

Pod mestom je veľký prístav, odkiaľ zo 4 terminálov odplávajú lode smerujúce do celého Baltiku. Najviac do Helsínk a Štokholmu. Vybral som sa pozrieť do ZOO. Nachádza sa v západnej časti mesta. Pri vstupe som bol z prvých expozícií dosť šokovaný. Jedna časť ZOO zostala ešte tak, ako bola za komunizmu. Drevené zelené ošumelé domčeky (prístrešky na zimu), dotrhané pletivá, zvieratá ležiace výhradne na betónových plochách. To bolo tak na ochrancov zvierat. To ma trošku znechutilo, ale potom sa to zlepšilo a mali tam aj pekné nové pavilóny s výbehmi. Veľmi pekne mali urobené tropikárium, výbehy pre slony, ale páčili sa mi najmä 3 malé hravé leopardie mláďatá, narodené koncom jari. Mali tu však veľmi vzácne šelmy s najväčším rizikom vyhynutia. Tigre, pumy, polárne medvede atď.

Je tu celkom lacná nafta, 1,30 EUR/liter. Väčšina benzínok je bez obsluhy. Sú tu len stojany, ďalej pre každé 2 stojany malý terminál na úhradu. Najskôr si zaplatíte kreditkou alebo hotovosťou sumu, za koľko chcete tankovať a potom do 3 min. musíte začať tankovať. Horšie je, ak chcete natankovať úplne plnú nádrž. To sa dosť nanič odhaduje, koľko si máte zaplatiť. Aby ste nemali zasa zaplatené navyše, keďže sa nedajú vrátiť peniaze za nenatankovanú sumu.

Pomaly sa dnes lúčim s pobaltskými republikami, ktoré ma veľmi príjemne prekvapili. Zaujali ma aj ich jazyky. Litovčina je s lotyštinou jedinými používanými jazykmi baltskej rodiny indoeurópskych jazykov. Ostatné sa už nepoužívajú. Jazykovedci tvrdia, že tieto jazyky sa najviac podobajú starobylému sanskrtu. Ich slová sa veľmi málo podobajú na niektoré iné jazyky.
Litovčina má dva rody: mužský a ženský. Podstatné mená končia vždy na –s, ženské na –a alebo –é. Napr. ak píšu o bývalom americkom prezidentovi, tak píšu o Georgeasi Bushasovi, alebo o britskom premiérovi– o Tonysi Blairasovi. Majú 6 pádov, celkom podobné systému slovenskej gramatiky. Inak je dosť sekaná, niekedy pripomína taliančinu.
Lotyština – tá je skôr mäkká, melodická, ako škandinávske jazyky.
Estónčina – patrí k ugrofínskym jazykom, je spriaznená s fínčinou a vzdialene s maďarčinou. Je veľmi vzdialene podobná indoeurópskym jazykom, preto sa aj učí veľmi ťažko. Nemá mužský a ženský rod. Ale oplýva rodmi, má ich 14 a systém prípon je neskutočne komplikovaný. „Tallina“ znamená tallinský; „Tallinas“ je v Talline; „Tallinast“ z Tallinu atď.
No ale nechajme jazykové otázky jazykovedcom.

Domov som si bookol letenku s prestupom – priamy let z Tallinu do Viedne totiž v ponuke nebol, tak som ma čakal krátky prestup v Rige, čo mi však vôbec nevadilo, lebo na letisku v Rige sa nenudíte .

Celkom som sa týmito krajinami nabudil a rozhodol som sa nasledujúci mesiac strávim . Pridáte sa?