OKOLO ÁLP 2. časť - Campitello, Benátky, Cavallino, Nice

Zvykol som si tu. Ráno tradične už čakám na otvorenie potravín na čerstvé pečivko a k tomu si dám nakrájať šunčičku. Ach, na tú mám teda slabosť. Francúzske korene sa vo mne nezaprú.

Ešte keď to tu tak ohromne robia, že to ihneď krájajú na 0,5 mm plátky a ukladajú do špeciálnych papierov na tento účel. V potravinách býva pri spojenom pulte pečivo+šunky a salámy celkom rad.

Tak to vyriešili tak, že si zoberiete číslo a idete si nakúpiť. Keď sa na veľkom displeji objaví až to vaše, tak ste na rade. Ušetrí sa tak dosť času. Dobrý nápad.

Z hôr pomaly odchádzam, tak som si  dal nie veľmi náročnú, ale dosť dlhú turistiku. Cca 20-25 km. Ráno som sa vyviezol z Campitella lanovkou na Rifugio Des Alpes (2400) a odtiaľ som si urobil veľký okruh na západ až k priesmyku Pas de Duron (2168) a potom cez údolie späť.

Prvá časť bola na úbočí pod nádhernými skalami vrcholov Sasso Piato, potom okolo dvoch horských chát hrebeňovkou až do priesmyku a potom dlhým údolím späť do Campitella.

Tento okruh vrelo odporúčam. Dá sa urobiť síce aj v kratšej alternatíve, ale ak vám nič nebráni, určite si ho vychutnajte celý.

Keď som s karavanom chodil v minulosti, vždy som mieril  do chladnejších oblastí. Teraz idem skúsiť, či mi nezachutí “karavanovať” aj pri mori. 

Autom idem popod Marmoladu cez Passo Fedaia. Po 2 hodinách jazdy klesania z 1500 výškových mestrov sa dostávam na diaľnicu a smerujem si to smerom na Lido. Zastal som pri 4**** kempe Mediterraneo, našťastie, miesto voľné mali - práve sa im jedno uvoľnilo.

A nie hocijaké. V najprominentnejšom rade 20-tich parciel priamo pri pláži pri mori. Pláž mám od karavanu asi 10 metrov (teraz, keď píšem tento cestopis, je 1:50 hod. po polnoci a počúvam burácajúce vlny na pobreží). Parcely sú síce najdrahšie, stoja 33 € za noc, sú drahšie asi o 15€ oproti tým ostatným, ale ak sem človek chce ísť, tak si to musí rezervovať a uhradiť rok vopred. A týždňový pobyt minimálne je samozrejme podmienkou! Tak tomu sa povie šťastie.

V kempe je všetko, čo človek s karavanom potrebuje. Na parcele prípojka na vodu, na elektrinu, dokonca aj prípojka na odpad (čo až takou samozrejmosťou nebýva), je tu v kempe obchod, informačná kancelária, reštaurácia, pizzeria, bazény so šmýkačkami, vlastná pláž, krásne cestičky, krásne soc.zariadenia, práčky, obchodíky...  Mon Dieu, nádhera.

Benátky sú krásne , vedia vždy prekvapiť. Najjednoduchšou a najlacnejšou cestou, ako sa dopraviť do Benátok z Lida di Jesolo je ísť úplne na JZ polostrova do Punta Sabbion. Tam nechať auto za cca 5 € na parkovisku a potom si počkať na pravidelnú linku do Benátok.

História Benátok začína niekedy v 5. storočí, kedy nájazdy barbarov prinútili obyvateľov rímskeho Veneta usídliť sa na bažinatých ostrovoch Benátskej lagúny. Dnes žije v Benátkach asi 61500 obyvateľov na ostrovoch (čo je len asi tretina oproti stavu spred 50 rokmi). Na pevnine ich je asi 3krát viac.

Benátky tvorí 117 ostrovov, 150 kanálov a 410 mostov. Pričom iba tri idú cez veľký známy Canal Grande. Život tu nie je asi jednoduchý. Ide o neustály boj s vodou a pravidelnými záplavami.

Existujú tri príčiny záplav: morská voda, voda z kanalizácie alebo nárazová dažďová voda. Navyše na močaristom podklade celé mesto pomaly klesá. Hovorí sa, že za 100 rokov klesli Benátky o 26 cm, ale niektorí vravia, že aj o 60-70 cm.

V každom prípade počas mojej návštevy bolo všade sucho, neboli potrebné žiadne mimoriadne pontóny na chodenie po uliciach.

Turistov tu bolo veľmi veľa, ale náladu mi to určite nepokazilo. Ihneď po vylodení som sa vydal do uzučkých tmavých a chladných uličiek, kde troška prefukovalo.

Všade boli obchodíky so suvenírmi, s tradičnými maskami.

Ceny masiek sa pohybovali v rozpätí od desiatok až po stovky eur. Najdrahšie boli naozaj kvalitné s perami a úžasným vypracovaním. Celkom ma zaujala informácia, ktorú uvádzali pri väčšine suvenírov: „Painted in Italy NOT IN CHINA!“. Nuž, čínske výrobky tu asi v obľube veľmi nemajú.

Po kanáloch sa plavili gondolieri s japonskými turistami. Veľmi sa mi páčili najmä masky, policajné lode a hasičské lode.

 Benátky  sú zaujímavé mesto, ktoré stoja za návštevu. Ročne do nich zavíta 20 miliónov turistov, i to niečo o nich hovorí. 

Jeden deň som si urobil vyslovene oddychový. Lovil som mušle na nábreží a bavil sa na veľkých vlnách.

More ma tu však veľmi nezaujalo. Veľké vlny, piesok, pomalý vstup do vody a vodné rastliny robia pre mňa z Lido di Jesolo (ale aj Cavallina, Bibione, Caorle atď.) jednu z najmenej pekných oblastí na kúpanie, aké som v živote videl. Pieskom a nečistotami zakalená voda nie je pre mňa osobne veľkým zážitkom na kúpanie. Tak ale každý máme iný vkus.

Určite sa tu páči miliónom turistov, čo sem chodia dovolenkovať. A to je z hľadiska turizmu podstatné.

Mám pred sebou cca 750 km do Francúzska. Ďalší bodom programu môjho cestovania je slávna Francúzska riviéra. Mestá ako Nice, Monako, či Cannes sú známe pre nádherné pláže, azúrovú vodu a bohatý kultúrny a spoločenský život. Navyše Monako má vlastné mince a ja si rád rozšírim svoju zbierku

Idem popod Miláno, Janov až na hranicu s Francúzskom Ventimiglia.

Pri Nice sa cesta zhoršuje. Opravujú cesty, kolóny idúce krokom, tunely, veľké stúpania a klesania.

Mýtnice tu postavili veľmi nešťastne priebežne, nie na východoch z ciest, takže ďalšie čakania. Prechádzal som tunelom pri Nice, keď som si všimol, že mi na palubovke začala blikať signalizácia „EPS“ a „ABS“. Potom sa začala vypínať navigácia, zhasli svetlá a pri východe z tunela zasvietila aj batéria a motor prestal fungovať. Merde. Hneď mi bolo jasné, že budem mať ďalšie „netradičné“ zážitky z dovolenky.

Nuž, ale problémy sú na to, aby sa riešili. Výstražný trojuholník z bolo o treba niesť za karavan čo najďalej (stál som v pravom rýchlostnom pruhu, odstavný tam nebol), výstražnú vestu, zavolať odťahovku, ručne signalizovať vodičom, aby spomalili.

Odťahovka to stihla rekordne rýchlo, o 15 minút tam už aj bola. Veľmi rýchlo som pochopil, že odťahová služba tu vo Francúzsku nie je na to, aby pomohla, ale aby maximálne zarobila.

Veľká neochota vodiča poradiť, či pomôcť, bola až zarážajúca. Jeho úloha bola odviesť ma 5 km späť do Nice, odstaviť mana ich parkovisko a vyúčtovať si službu. Poradiť, to nehrozilo.

Odišiel mi alternátor. V noci priviezli asi 5 ďalších áut. Stúpania a klesania na diaľnici tu dávajú autám fakt zabrať. Som zvedavý, čo sa v sobotu vyrieši. Auto nejde, som úplne mimo centra a ide víkend, nik nerobí. Pekná perspektíva.

Ak sa rozhodnete do Francúzska či Talianska cestovať letecky, kliknite na môj portál.