NÓRSKO 1. časť- Kinsarvik, Utne, Bergen, Floro

Kristiansund

Pri ceste do nórskeho Osla som využil ponuku nízkonákladového prepravcu Norwegian, ktorý lieta aj priamo z Bratislavy. Letenky tejto spoločnosti si môžete online zakúpiť aj na mojich stránkach www.letenky.sk. Let bol s jedným prestupom v Kodani, cena veľmi priaznivá, tak prečo to nevyužiť?

Po pristátí na letisku v Osle som si prenajal auto a šiel spoznávať krásy Nórska týmto osvedčeným dopravným prostriedkom .

Mojou prvou stanicou bol Kristiansund, pekné asi 65-tisícové mesto na juhu Nórska. Toto mesto je aj vyhľadávaným letoviskom Nórov. Normálne sa tu kúpali v mori, opaľovali sa na pláži. Mon Dieu, tieto severské národy majú hádam hrošiu kožu, nechápem to, ale o pár dní som videl, že sa tu  kúpu sa aj pri polovičných teplotách. Predpokladám, že už pri takých 26 st. sa cítia ako v trópoch.

Nuž aj v generálovi stále drieme kúsok malého chlapca, tak som si nenechal ujsť zábavný park Dyreparken (bývalá ZOO). Veľmi pekne urobená zoologická plná atrakcií. V jednom výbehu bola svorka vlkov, losy, rysy, polárna líška atď., teda typické polárne zvieratá. Tiež som sa poriadne vykúpal, keď som sa spustil na plávajúcej drevenej klade, ktorá šla po vodných kanáloch a nakoniec spadla do vody asi z 30 m výšky. To bolo výskania!

Pri návšteve Nórska som samozrejme nemohol vynechať známu skalu Preikestolen, ktorá leží 604 m nad morom. Je to najkrajšia vyhliadka na svete nad fjordom Lysefjorden. Len pohľad na ľudí, ktorí sa postavili na kraj skaly alebo prevesili nohy nadol bol už sám o sebe adrenalínom J. Je tam krásna turistika, a preto som si na ňu vyhradil viac dní.

Ešte okolo 22 00. tu veselo svietilo slniečko a po tme ani pamiatky.

Tma tu popravde v tomto období ani nie je. Najväčšie šero je okolo polnoci, vtedy už aspoň nespievali vtáky. Nachvíľu.

Urobil som si aj výlet k Hardangerfjordu. Cesta síce je na mapách značená ako cesta 1.triedy, ale pravdupovediac veľmi široká nie je. Hlavne keď sa na ceste stretli dve väčšie autá. Vyhýbali sa na centimetre a napredovali po centimetri – šoférovanie len pre silnejšie povahy.

Napokon som sa šťastne dostal do cieľa -  k Hardangerfjordu. Zistil som, že nórske počasieje maximálne nevyspytateľné. Z krásneho slnečného dňa sa v priebehu pár minút zmení na lejak s krúpami, vetrom a zimou. Brrr. Len čo mi to počasie umožnilo a chvíľku nepršalo, išiel som sa pozrieť na nádherný 145 m vysoký vodopád Voringfoss. Potom som na dedinskej slávnosti videl prvých Laponcov. Vôbec mi tu takí tmavovlasí a šikmookí ľudia nepasovali medzi blonďavých Nórov.

Zašiel som sa pozrieť k tretiemu najväčšiemu ľadovcu Nórska – Folgefonn, presnejšie k jeho splazu Buer. Išiel som cez krásny les okolo búrlivej zurčiacej riavy, ktorá vznikla z topiaceho sa ľadovca (ten má 37x24 km a je hrubý 300 m). Šiel som tak blízko, ako to len bolo možné a kochal som sa krásami ľadovca. Potom som si pozrel ešte dvojramenný vodopád Latefossen.

Zopár zaujímavostí:

v Nórsku majú veľmi štedrý sociálny systém, nikto tu nemôže byť nezamestnaný, štát mu je povinný nájsť prácu. Avšak dane sú tu v niektorých kategóriách až 80- percentné. Do dôchodku sa odchádza až v 67 rokoch (muži aj ženy). Keďže tu chcú zamedziť vyľudňovaniu nehostinných oblastí, dotujú každé poľnohospodárske pracovné miesto cca 33 000€/ročne! V oblasti, kde som bol v predchádzajúcich dňoch sú na svahoch rozsiahle ovocné sady. Pestujú tu čerešne, jabĺčka, hrušky, maliny a jahody. Na tak severnú oblasť je to úctyhodné. Tento fjord je vraj dosť teplý a na svahoch sa tak vytvára vhodná mikroklíma. I tak mi červené čerešne a zasnežené kopce nejdú veľmi dokopy...

Auto som nechal v prístave a trajektom so sa prepravil na prehliadku dedinky Utne. Krížom cez fjord bola dedinka veľmi blízko.

V Utne je skanzen s asi 20-timi stavbami z okolia, najstaršie pochádzajú približne z roku 1250. Oh la la, ako to mohlo vydržať toľké roky! Bol tu starý obchod, domy, udiarne, škola atď. V spojení s krásnym počasím to bola paráda. V hlavnej budove boli pekne expozície, veľmi zaujímavá bola aj časť s dobovým oblečením. Šaty pre ženy boli aj na predaj. Jedny stáli okolo 29000 NOK, čo je asi 40 000€. Tak tie asi mojej fiancée nekúpim J. Myslím, že sa bez nich zaobíde.

Z prístavu som potom vyrazil smer Bergen.

Predpovedané ochladenie sa nekompromisne prihlásili o slovo. V noci lialo ako z krhly. Niet sa čo čudovať, Bergen je totiž jedno z najdaždivejších miest v Nórsku. Zrážky tu dosahujú ročne až 2200 mm. U nás je to priemerne okolo 650 mm. Teda tu prší cca 3x viac.

Bergen má 220-tisíc obyvateľov a ide o druhé najväčšieho mesta v Nórsku. Problém nastal, keď som chcel zaparkovať, ale nakoniec sa podarilo. Dobrá rada pre cyklistov - veľa cyklistických chodníkov v meste nie je, ale bicyklovať sa dá aj po zelenej.

Na hlavnej pešej zóne Trolgalmenningen vystupoval asi 50-členný černošský súbor. Bola to zmes černošských a moderných  tancov + dychovej hudby. Vôbec v nórskych mestách možno stretnúť veľa černochov. Asi tu chodia najmä za štúdiom. Vidno, že sa aj úspešne asimilujú, lebo tu často vidno zmiešané rodinky – černoch, blonďavá Nórka.

Ak sa ocitnete v Bergene, nemali by ste si nechať ujsť: rybí trh, starú bergenskú štvrť a akvárium.

Štvrť Torget nájdete pri prístave. Štvrť má veselú a rušnú atmosféru a nachádza sa tu známy rybí trh. Určite to nie je vhodné miesto pre toho, komu vadí rybí zápach. Predávajú tu rôzne rybie pochúťky, kraby, krabie paštéty, lososy, lososie plátky, asi 10 druhov kaviáru, salámy z kadečoho možného i nemožného (napr. sobov).

V tomto meste sa mi najviac páčilo 58 drevených domov starej obchodnej štvrti Bryggen, ktoré sú zapísané v svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve UNESCO. Sú to vlastne posledné zostatky budov, ktorých tu bolo v minulosti oveľa viac. Ale požiarmi, výbuchmi munície v prístave a podobnými nehodami sa takmer všetky domy zničili. Teraz sú v nich obchodíky a reštaurácie. Domy sú drevené z hrubých dosák na kamenných základoch. Bol som prekvapený, že aj Bergen má podobný problém, ako Benátky. Taktiež upadá a za posledné roky upadol asi 100 cm. O niekoľko rokov budú možno už základy týchto domov pod vodou...

Bergenské akvárium – Bergen akvariet – je známe najmä tučniakmi a tuleňmi, ktorých kŕmili na pravé poludnie a s tuleňmi robili malé predstavenie. V budove bolo 70 akvárií s rybami hlavne z nórskeho pobrežia, ale boli tu aj krokodíly, hady a jaštery. Vonku som si nakoniec ešte pozrel cez bočné sklo zvrchu jazero s tučniakmi. Boli tu tri samičky, dve mali vajíčka, jedna už mala aj malého tučniačika.

Autom som sa presunul z Bergenu do Flora.Po ceste bol najdlhší fjord v Nórsku – Sognefjord. Trajekt trval asi 30 minút.

Treba povedať že Nóri sú machri v budovaní ciest. Vybudovali po krajine ohromnú sieť tunelov. Tunelujú aj pod morom, pod kopcami, pod riekami, pod mestami, napr. odbočka na Floro, ktorou som šiel viedla cez 5,5 km tunel. V každom prípade tunely bývajú zvyčajne jediné rovné úseky cesty, inak sa cesty stále vinú raz doprava, raz doľava okolo kopcov a fjordov.

Nórski vodiči sú veľmi disciplinovaní. Max. rýchlosť je tu 80 km/hod.

Floro je najzápadnejšie Nórske mesto, 5 ° východnej dĺžky a 61 °severnej šírky, má okolo 8500 obyvateľov. Je to malé pokojné mestečko s drevenými domčekmi, dokonca aj také malé „bytovky“ boli z dreva. Klasická farba domov – tmavočervená a okná a okolo okien bola biela. Niekedy červenú zmenia za modrú alebo inú, ale málokedy. Pred mnohými domami vejú na stožiari nórske zástavy. Nóri sú hrdí národ. To keby sme si my dali doma pred dom na stožiar slovenskú zástavu, tak by si už ľudia mysleli, že sme sa už načisto zbláznili... a už fakt neviem, čo by so mne mysleli, keby som tam zavesil francúzsku .

Na moje prekvapenie tu majú aj letisko. Vlastne každé takéto mestečko má v Nórsku letisko. Dostať sa odtiaľto rýchlo do civilizácie je celkom problém. Chodia tu samozrejme autobusy – nimi je to však do Trondheimu alebo Osla vyše 10 -14 hodín jazdy, vlaky tu nemajú a svetoznámou pobrežnou linkou Hurtigruten je to tiež nadlho (to je lodná linka, ktorá spája všetky pobrežné mestá od juhu až po sever a je akousi nervovou sústavou celého pobrežia, lebo všetko dôležité sa tu vozí a preváža loďami). Takže zostáva na rýchlu prepravu len letecká doprava. Za deň som tu počul prilietať asi 4 lietadlá – také menšie, vrtuľové, cca pre 30 ľudí. Aj tak na také malé mestečko to stačí.

Kedysi bolo Floro rybárskou základňou, lovili sa tu hlavne tresky a slede, to však už postupne pominulo. Hlavnou obživou obyvateľstva je teraz rybárčenie, oprava lodí, služby a hlavne ropné plošiny v mori.

Čo sa týka cien, Nórsko je veľmi drahé. Je tu však jeden výrobok, ktorý je lacný, a to sú Nestlé nanuky vo väčších baleniach. 10 nanukov za 17 NOK je super. Tak nanuky sa stali mojím obľúbeným dezertom.

Tretí júnový víkend sa v tomto meste koná festival, ktorého súčasťou je najdlhší sleďový stôl na svete. Kedysi som sa takejto akcie zúčastnil. Ak sa vám podarí navštíviť Floro práve počas tohto víkendu, určite sa zájdite na túto akciu pozrieť. Odporúčam. Počas festivalu je v meste veselá atmosféra. Prídu kolotočiari, stánkari (predávajú podobné braky ako u nás, apod.). Na hlavnej ulici sú rozložené stoly jeden za druhým s pevnými lavicami po stranách. Každý sa tu zájde rád pozrieť. Mladí, starí, zopár turistov. Na začiatku ulice hrajú nórske skupiny rôzne tradičné i moderné piesne. Veľmi pekné. Po príhovore sa rozdajú na stoly taniere, príbory, nakrájané chleby, minerálky, malinovky, nealkoholické pivo, upečené zemiaky a nakoniec aj asi 5 druhov šalátov zo sleďov. Chutí to podobne ako zavináče naložené v rôznych omáčkach, s rôznymi prílohami. Niektoré sú s hroznom, ďalšie s broskyňami, cibuľou, jogurtom...

Hoci bolo vonku v čase kedy som sa tohto festivalu zúčastnil cca 10 stupňov, ženy sa na najväčšiu slávnosť roka obliekli akoby bolo 30°C, nohy holé, iba topánky na pracky. Ale mali pekne načerveno nalakované nechty, tak o to tam asi išlo. Kedy ich majú ukázať, keď zvyšok roka tu mrzne...

Kedysi Floro začalo s iným mestom súperenie, kto urobí dlhší stôl s rybacími jedlami. Po rokoch súperenia súper nakoniec ustúpil Floro si drží prvenstvo v Guinnesovej knihe rekordov o najdlhší stôl so sleďovými jedlami na svete.

... takmer na každej budove pri prístave je záchranné koleso (neviem, prečo tomu hovoria vesta. Veď vesta je vesta a koleso je koleso ? – Vesta je inak veľká nórska poisťovňa)