Írsko, Škótsko - Dublin, Írske národné stajne, Kilkenny

Kilkenny mesto

Po úchvatnom Powerscourt Estate som zamieril do Dublinu, hlavného mesta Írska. Baile Átha Cliath je nevysloviteľná írska verzia jeho mena. Toto najväčšie mesto ostrova zhltlo aj s aglomeráciou takmer štvrtinu všetkých obyvateľov, čo robí 1,6 milióna. Ale čo je na ňom úžasné, nenájdete tu žiadnu výškovú budovu. Údajne tu dve boli, ale odstrelili ich, pretože im kazili vzhľad mesta. Tomu vravím prístup...

Ako prvú som si išiel pozrieť Grafton Street. Ani som sa nestíhal obzerať po všetkých tých pouličných umelcov, ktorí tu predvádzali všetko možné: tanec, hudobníkov, modelovanie z piesku, obrovské bubliny... Vysokú hustotu umelcov na meter štvorcový určite zvyšuje aj blížiaci sa St. Patrick´s Day a týždňový festival s ním spojený.

Zaujímavé boli aj “živé reklamy”: obchodíky si zaplatili ľudí, ktorí len tak stáli a držali v ruke tabuľku lákajúcu do menších zapadnutých uličiek. Platí tu totiž zákaz lepiť reklamu na stĺpy, tak to obchodníci vyriešili veľmi kreatívne.

Uchvátila ma aj Trinity College, univerzita založená už v roku 1592, ktorá funguje dodnes! Len si predstavím, že by som mal tú česť byť jedným z 9500 študentov, ktorí sa môžu prechádzať v týchto nádherných priestoroch. Študoval tu napr. aj Bram Stoker, autor Draculu. Najlepšia na tom celom je knižnica, v ktorej je v súčasnosti cez 2,5 milióna kníh. Podľa starého – ale stále platného knihovníckeho zákona z roku 1801 - má táto knižnica (spolu s ďalšími 4 v Británii) nárok na bezplatný výtlačok každej novej knihy.

Po toľkom chodení som si doprial oddych v štvrti Temple Bar. Pamiatky sú skvelé, ale nič vám o krajine nepovie viac, ako hodinové posedenie v správnej krčme. V tejto štvrti plnej pubov, galérií, múzeí a reštaurácií som sa cítil ako ryba vo vode.

Ochutnal som tu aj tradičný Guinness . Fascinuje ma, ako sa z mliečnej farby postupne zmení na ebenovú čiernu, krásne. Škoda, že na Slovensku ho nevie skoro nikto správne načapovať, takže o tento zážitok prichádzame.

Vďaka vychvaľovaniu Guinnessu som bol domácim veľmi sympatický, a tak som zvyšok dňa strávil veselými rozhovormi, počúvajúc živú gitarovú hudbu. Upozornenie: írske puby majú skutočne nezameniteľnú atmosféru, veľmi ťažko sa opúšťajú.

Ďalší deň som sa išiel pozrieť, ako vyzerajú pravé írske chrtie preteky. Vybral som si Shelbourne Greyhound Stadium, štadión s oválnym okruhom 550 yardov (503 metrov). Môj chrt síce nevyhral, avšak bol to obrovský zážitok – chrty bežali snáď rýchlosťou 60 km/h.

Môžete si povedať: 30 sekúnd, a je po všetkom, to je nuda. Ale k pretekom patrí aj predstavovanie týchto nádherných psov, chaos so stávkami a meniacimi sa kurzami, nadšená atmosféra... Je to podobné, ako keď prvýkrát letíte: stúpanie trvá krátko, ale je to zážitok.

Deň som ukončil návštevou Irish National Stud, teda írskych národných stajní. Na mieste ma čakalo prekvapivé zistenie: tieto stajne založil Johnnie Walker, ktorému okrem iného vďačíme aj za svetoznámu whiskey! Ten chlapík mal dar stvoriť úspešné projekty, to treba uznať. Okrem nádherných koní, ktoré súťažia a vyhrávajú po celom svete, ste si tu mohli prezrieť aj stajňu s jednotkou intenzívnej starostlivosti, kam umiestňujú čerstvo narodené žriebätká.

Videl som aj stajňu najslávnejšieho tunajšieho žrebca, ktorý sa volal Indian Ridge. V priebehu sezóny tento špičkový žrebec obskočil 75 kobýl z celého sveta, pričom za jednu kobylu inkasovala stajňa 75.000 eur! Bohužiaľ, už je po smrti.

Pri stajniach boli aj jedny z najväčších japonských záhrad v Európe. V dvadsiatich krokoch zachytávali život od narodenia po smrť. Už sa teším, keď navštívim nejakú záhradu aj v Japonsku a porovnám ich, pretože si už len ťažko viem predstaviť niečo krajšie.

Veľmi silným zážitkom pre mňa bol aj hrad Kilkenny, jedna z najimpozantnejších pevností v Írsku z roku 1192. Mestečko, ktoré ho obklopuje, vyzerá ako zo stredoveku. Rešpekt vo mne vzbudila aj katedrála Sv. Canice s okolitým cintorínom. Prekvapilo ma, že väčšina náhrobných kameňov bola v angličtine a latinkou, takže sa nápisom dalo ľahko porozumieť. Íri totiž majú vlastný zložitý jazyk aj písmo. Vedľa katedrály bola najstaršia stavba v okolí – valcovitá veža, postavená z náhrobných kameňov bývalého kresťanského cintorína v roku 700 – 1000 n.l. Trošku morbídne, ale zložité časy vyžadujú extrémne riešenia.

Potom som sa už ale pobral ďalej. Cestovanie po Írsku je, našťastie, veľmi jednoduché, pretože vystavali množstvo priamych diaľnic počas ich ekonomického boomu. Aspoň strávim v aute čo najmenej času a viac objavovaním.

Veľmi sa teším na St. Patrick´s Day, už túto nedeľu! Oslavy tu síce prebiehajú už týždeň dopredu, vyvrcholením ale má byť 2,6 km dlhý festivalový sprievod.

Prajem vám mnoho nalietaných kilometrov!

Váš generál LeTenky