India 2. časť - Jaisalmer, Jodhpur, Alwar

v pevnosti Mehrangarh

V jedno ráno vyrážam za novými dobrodružstvami - 2-dňové jeep&camel safari. Sadám si do džípu indickej výroby – značka mojim očiam aj ušiam neznáma. Jednou zo zastávok bol Bada Bagh – ide o chrám pri vode s veľmi pekne zdobenými fasádami. V komplexe stálo 5 kaplniek. V jazere sa kúpali Indovia. V okolí boli kríky, košaté kaktusy vysoké aj 1,5 – 2 m.

Za dedinou čakalo 5 tiav a dvaja sprievodcovia, ďalej sme spoznávali okolie z ťavích chrbtov, avšak po 1,5 hod. už z takéhoto dopravného prostriedku riadne bolí zadok. Zastavili sme na okraji dediny, nabrali sme z miestneho tábora vodu a šli sme ďalej. Bolo asi 45°C, v tieni okolo 36°C. K obedu nám sprievodcovia ukuchtili chapati – placky z múky na ne šla štipľavá zmes z cibule a paradajok. Cínové hrnce umyli ošúchaním v piesku. Tomu sa hovorí hygiena!

Plameň udržiavali suchou trávou, a keď bolo treba aj suchým trusom tiav. Ako správny generál som sa naučil ovládať aj ťavu -  pritiahnutím uzdy zastala, a keď ste je povedali džip-džip-džip, tak si kľakla a ľahla. Podvečer sme dorazili k pieskovým dunám Kesua, kde sme sa zložili. Miestni obyvatelia vyzerali dosť zúbožene a choro. K večeri sa podávali chapati, rozvarená ryža, kapusta so strúčikmi, ktoré zostali z potravy pre ťavy a nejaká dyňa. Snívam o chrumkavej bagetke a syre. Podaktorých žalúdky túto „lahôdku“ nezvládli a miestne vrany mali večeru . Spali sme v spacákoch pod šírym nebom, sem tam náš nerušený spánok narušili chrobáky, ktoré nás otravovali, inak pohoda.

Postrehy dňa: sedieť na ťave je asi tak pohodlné, ako sedieť na zárubni dverí. Sprievodca varil obed –miesil posúchy tými istými rukami, ktorými drobil ťaví trus, ktorým prikuroval .

Ďalšie mesto, ktoré som v Indii navštívil bol Jodhpur. Rikšou som sa vyviezol na najkrajšie miesto mesta – pevnosť Mehrangarh. Pevnosť je vo vlastníctve miestneho maharadžu, resp. on je šéfom neziskovej organizácie, ktorá ju spravuje. Z pevnosti bol krásny výhľad na modrý Jodhpur (podľa farby domov).

Pevnosť Mehrangarh je postavená na 130 m vysokej skale a nachádza sa v nej pekné múzeum so starými maľbami, pôvodnými sedlami na slony, detskými kolískami a iným predmetmi. Pozrieť si tu možno aj pôvodne zdobené miestnosti – spálňa, tanečná miestnosť, pracovňa...Vonkajšie fasády boli tiež krásne prepracované. Teplo bolo opäť neznesiteľné, oddýchol som si v tieni pevnosti. Pevnosť malo na starosti dosť ľudí, v každej miestnosti boli 1-2 ľudia, ktorí dávali pozor a ešte k tomu ochrankári v uniforme.

Zišiel som do mesta ku Cloch Tower. Ďalej som šiel do ZOO, ak sa tak dá nazvať. Skôr by som povedal, že šlo o trápenie sa ľahko chovateľných zvierat. Boli tu zajace, sliepky, husi, kačice, ale aj supy, krokodíly, andulky. Najlepšie sa mala sviňa, ktorá si behala okolo „ZOO“ a váľala sa, kde sa dalo. Pozrel som sa aj do štátneho múzea, v ktorom sa nachádzali prírodné, historické i prírodovedné exempláre v 4 miestnostiach. Po regáloch behali potkany...

Ďalší deň som cestoval autobusom do Alwaru. Sedel sme hneď za vodičom, a tak sa mi naskytol vskutku jedinečný pohľad na samovražedné jazdy miestnych šoférov autobusov a nákladných áut. Toalety na staniciach, to je zážitok sám o sebe, radšej ho tu nebudem ani rozpisovať, ak tieto riadky čítajú nejaké citlivejšie povahy, mohlo by sa im urobiť nevoľno. Problém bol zbaviť sa žobrajúcich Indov. Neďaleko Alwaru som sa ubytoval v izbe, v ktorej mi spoločnosť robili jašterice. Zvieratká v Indii vás sprevádzajú takmer na každom kroku okolo hotela bolo po stromoch veľa opíc.

Ráno o 7 hod. ráno som vyrazil na terénnej Mahindre so šoférom a sprievodcom do Národného parku Sariska. Park má rozlohu cca 850 km², funguje od roku 1979 a jeho cieľom je udržanie populácie tigrov. Žije tu 27 tigrov, 70 leopardov a veľa antilop a jeleňov. Ráno bolo chladno. Národný park leží v údolí medzi dvoma hrebeňmi. Jelene ani opice sa vôbec nebáli, i keď sme boli blízko cca 5 metrov. Na lesnej cestičke sme videli malé aj staré prasce, malé aj veľké antilopy. Okrem toho bolo vidieť zajace aj prepelice. Motor auta zhasol a my sme sa ponorili do ticha, o chvíľu sme začuli výstražné „hlásenia“ jeleňov a antilop, čo signalizovali, že neďaleko je tiger. Bol som napätý ako struna, tešil som sa, že uvidím naživo tigra. Tiger sa však nezjavil... škoda.