India 1. časť - Jaipur, Jaisalmer

Indická zástava

Ako pri prvej svojej ceste, najskôr som si našiel čo najvýhodnejšiu letenku do Delhi na mojej stránke www.letenky.sk. Letel som priamou linkou zo Schwechatu do Delhi. Let trval 7 hodín a 20 min. a keď sa kolesá Boeingu 767 konečne dotkli pristávacej dráhy, moje stuhnuté telo sa celkom potešilo. Nie že by mi bolo na palube zle, ale keď sa nenachádzam v pilotnej kabíne, cítim sa nesvoj.

Taxikárov na letisku som musel priam „odháňať“. Chcel som sa dať zaviezť na Connought Place, ale taxikár ma svojou pretekárskou jazdou na červené, v aute podobnom Volge spred 50-tich rokov, zaviezol niekde úplne inde – do New Delhi k priateľovi s  hotelom. Celkom ma tým naštval, čo nevie, kto tu je generál?

Nakoniec som sa dostal do autobusu – smer Jaipur. Šofér neustále trúbi, predbieha, ale je šikovný. Veľmi riskuje, ale vychádza mu to. Predmestie – to je úplná chudoba. Ľudia tu spia na zemi, vyzerá to tu ako v utečeneckých táboroch. Po ceste sa motajú posvätné kravy, pasú sa na prachu so sviňami. Veľmi sporadicky vidieť prepychovú budovu. Začína byť poriadne horúcu. Z 2 mil. Jaipuru mám v pláne čím skôr vypadnúť do Jaisalmeru. Postrehy dňa: po strechách behajú opice. Obchodníci nadhadzujú ceny a klamú. Chlapi si popri cestách urobili verejné WC. Všade špina, smog....inak je tu celkom pekne .

Prespal som sa v hoteli v Jaipure. Idem vyskúšať ďalší pekelný stroj - autorikšu a pozrieť si mesto. Uchvátil ma Veterný palác, ktorého maličké okná vrchných poschodí slúžili ako „rozhľadne“ pre ženy z kráľovských rodín, ktoré tak pozorovali bežný život. Bosý som vstúpil do chrámu, na stenách boli pekné farebné maľby a za sklom na stenách sa nachádzali rôzne sochy so zvieracími hlavami (opíc, slonov, niektoré mali viac rúk). Maľby boli aj na stropoch a v modlitebných stánkoch sa nachádzalo množstvo kvetov.

Ďalšou mojou zastávkou bol Amber. Počas cesty som zistil, že „verejné WC“ využívajú aj ženy – neviem si predstaviť, čo by robili naše madmazelky. Cesta bola dlhá asi 6 km, z toho sa šlo cca 1 km pešo priesmykom. Cestou som videl aj slony a kus peknej prírody. Teplo zo mňa vysalo snáď všetku energiu. Fotiť sa nemohlo. No nebolo veľmi ani čo, hoci treba povedať, že kedysi to tam muselo byť nádherné. Vo vnútri sú steny a stropy zdobené farebnými ornamentmi zo skla a z kovu. Zastavil som sa aj pri Vodnom paláci. Palác sa nachádzal v strede jazera. Počas tejto výpravy som natrafil aj na zaklínača hadov – hneď ako ma zbadal, odkryl kôš, z ktorého vykukla kobra.

Večer odchádzam busom do Jaisalmeru, cesta mala trvať úctyhodných 13 hod. Merde, chúďa moje telo L. Bus bol „de luxe“ – mal sklápacie sedačky, ale nepohodlné opierky. S túžbou myslím na to, ako krásne by sa tento úsek dal preletieť. Na zastávke v Jodphure mi už nadháňač pchal do rúk prospekty s jaisalmerskými hotelmi.

Jeden som si vybral a šiel si oddýchnuť na izbu. Hoci v izbe bolo okolo 35 st., zdalo sa mi tam chladno, tak potom koľko bolo vonku?! Mon Dieu! Ale aby som nezaháľal a spoznal aj tento kút sveta, vybral som sa k jazeru, tam boli krásne pozostatky stavieb z 13. st. zo žltých, púštnych kameňov. V jazere sa to hmýrilo tisíckami rýb a na brehu mali koncert žaby.

V meste sa nachádzali krásne domy – haweli – fasády boli z tesaného kameňa. Po uliciach chodili deti v rovnošatách. Požičal som si vodný bicykel a naraz som sa ocitol v inom svete – vodnom - v plytčinách boli stovky vodných vtákov, pripadal som si ako v prírodopisnom filme J. Malinké potápky, biele volavky, kačice, kormorány a mnohé iné druhy... Kochal som sa tou krásou okolo – chlapi rúbajúci drevo, krava behajúca po ulici, skupina prasiat, obchodíky, ženy sediace na zemi predávajúce ovocie a zeleninu.... Večer ma uspáva krásny spev chlapca nesúci sa z mešity.