India 4. časť - Bharatpur, Agra, Delhi

Keoladeo

Vstupné do parku Keoladeo v Bharatpure bolo dosť vysoké, ale keď som už tu... Požičal som si bicykel, pretože park mal veľkú rozlohu. Išiel som do stredu parku, kde sú jazierka a močiare. Sem sa v zime sťahujú vtáky od nás. NP bol obohnaný múrom, rozlohu mal 29 km², pričom močiare sú na 8,5 – 11 km².

Park vznikol pred 250 rokmi, kedy dal miestny maharadža vykopať kanály, ktorými zavlažoval jazierka v období sucha. Po čase sa toto miesto stalo dočasným domovom na prezimovanie sťahovavých vtákov, hlavne zo Sibíri a Číny. Zimuje tu až 375 druhov vtákov. Konali sa tu obľúbené poľovačky na kačice. Poľovalo tu mnoho významných osobností. NP bol prepletený viacerými vyvýšenými cestičkami, okolo ktorých boli jazerá.

Videl som šakala, vtáka podobného bocianovi, akurát chvost mal ružový. V močiaroch rástli stromy na vyvýšených ostrovčekoch, sem tam bolo vidno aj antilopy či jelene. Zahliadol som aj korytnačku veľkých rozmerov. K vtákom sa dalo prísť tak na 5 – 10 metrov. Nebáli sa. V parku žijú aj opice, tiger, kobry a pytóny, jedného som aj videl, mal 2,5 m a trónil si v dutom pni. Bociany zožerú aj 3 tony rýb denne, a to je len jeden druh vtáctva, je až zázrak, že tie plytké močariská dokážu všetko vtáctvo zasýtiť.

Cestou do Agry som zašiel do Fatehpur Sikri pod mešitu Dargah. Ide o komplex, ktorý obsahuje prvky perzského i hindského dizajnu a hovorí sa, že je kópiou mešity v Mekke. Celá stavba mala štvorcový pôdorys a nachádzala sa v nej hrobka Shaikh Salim Chishti z roku 1570. Bola z bieleho mramoru. Do komplexu treba vstupovať bosý, ešte aj kolená mi zakryli látkou.

Po ceste autobusom do Agry som videl vodič „opravoval“ rinčiacu lištu na dverách. Keď mu nešla priskrutkovať, jednoducho je odtrhol. Aj tak sa dá. Mon Dieu, to by bol u nás už aký priestupok ohrozujúci bezpečnosť cestujúcich.... V Agre som si nenechal ujsť slávny chrám lásky – Taj Mahalu. Ktovie, možno tu niekde na mňa čaká „tá pravá“ madmazelka. Taj Mahal bol postavený zo žlto-bieleho mramoru, s krásnymi záhradami a parkom. Dal ho postaviť panovník Shah Jahan v roku 1631 na pamiatku svoje druhej manželky, ktorá zomrela pri pôrode. Za noc vtedy zošedivel. 20 000 robotníkov z celej Indie, ale aj architekti z Európy stavali tento objekt 22 rokov. Úžasné miesto s úžasnou atmosférou.

Ďalej som sa busom presunul do Delhi. Moje kroky viedli na Cannaught Place – čo je centrálne námestie v New Delhi. Nachádzajú sa tu celkom moderné budovy, luxusné obchody reštaurácie typu Pizza Hut, MC Donald, moderne oblečení Indovia s mobilmi. Až som si hovoril, či som ešte stále v Indii? Zacnelo sa mi za La Défense.

Prišiel som k India gate – ktorý je obdobou toho z Paríža a na druhej strane sídlo indického prezidenta. India Gate je 42 m vysoká kamenná brána s 85 tis. menami indických vojakov, ktorí padli v 1. sv. vojne. Čoraz viac sa začínam cítiť ako doma... 

V Old Delhi sa nachádzali trhy, na ktorých sa predávalo všetko, jednotlivé uličky boli špecializované vždy na niečo - na kalendáre, na oblečenie, na nábytok..... V Pahar Jang so ešte nakúpil suveníry a vrátil sa na hotel. Delhi je najviac znečistené mesto sveta, jeden deň strávený tu, rovná sa 20 vyfajčených cigariet, ak sa pohybujete v dopravnej špičke, tak aj 40 cigariet. Astmatici tu nemajú šancu.

Posledné chvíle v Indii som strávil v mojej obľúbenej reštaurácii na streche pod slnečníkmi a pomyselne som sa lúčil s týmto miestom, ako sa inak rozlúčiť ako výbornou kuraco-zeleninovou polievkou. Zavítal som aj do kuchyne, kde mi ukázali komplet postup prípravy. Nepotrebovali žiadneho potkana - radcu ako v Rattatoille, zvládli to šikovnými rukami a čarovali najmä pri dochucovaní.

A tak už len cesta domov, na letisku v Delhi, predo mnou 8-hodinový let, 5548 km. Dlhý let som si krátil plánovaním svojej ďalšej cesty do Pobaltia. Pridáte sa?