Holandsko 2. časť - Zaanse Schans, Callantsoog, t´Zand, Amsterdam

Zaanse Schans

Mojou ďalšou stanicou bolo Zaanse Schans. Je to skanzen so šiestimi plne funkčnými veternými mlynmi, ktoré sa nachádzajú na brehu jazera a dá sa do nich aj nakuknúť. A bol to celkom zážitok vidieť funkčný mlyn, v ktorom sa mlela múka (skoro ako vo filme Na samotě u lesa ). Dalo sa prejsť cez všetky časti od spodnej s obrovskými točiacimi sa kameňmi, ktoré drvili obilie na múku, ako aj prevodovú časť vo vyšších poschodiach. Obrovské ozubené kolesá z dreva sa bezchybne otáčali a vykonávali svoju prácu. Boli poháňané 4 veľkými ramenami na vrtuli. Ďalšie mlyny mleli horčicu, ďalšie vyrábali olej, ba funkčná bola aj píla.

Ešte sme nakukli do malého múzea drevákov. Totiž dreváky sú holandským národným symbolom a aj jedným z hlavných turistických artiklov. Dreváky, bochníky syra, malé veterné mlyny a cibuľky tulipánov. To sú 4 hlavné položky v obchodoch pre turistov. V múzeu drevákov boli zaujímavé historické exponáty. Dreváky nosili nielen ľudia, ale dokonca aj dobytok a kone. Aby sa nezabárali v pieskovej a mokrej pôde. Ľudia ich mali preto, aby si tiež nezamáčali nohy pri práci na poli. Pri prehliadke sme mali šťastie, práve nám ukázali, ako sa vyrábali dreváky kedysi (ručne) a dnes (pomocou sústruhov).

V prístavnom meste Den Helden som videl kúsok od cesty vystavenú naozajstnú ponorku. Tak som mal vymyslený ďalší program. Po ceste do Den Heldenu ma zaujali dve veci. Prvá - v širokom kanáli, ktorý som mal na pravej strane a smeruje na sever, je pravdepodobne dosť rýb. Ráno tam boli pravidelne, každých 100 metrov, rozložení miestni rybári. Všetci svojim správaním akoby jednému z oka vypadli. Každý mal pri kanáli zaparkované auto, mal stoličku, mal veľkú dlhú sieť na ryby siahajúcu až dolu do vody. Navyše boli od seba pravidelne rozostavení. Druhou vecou, ktorá ma zaujala bola súťaž cyklistov. Tá prebiehala zasa po ľavej strane cesty na cyklistickom chodníku. Zaujímavé bolo na nej to, že nesúťažili jednotlivci, ale celé družstvá pokope. Čiže všetci cca ôsmi účastníci súťaže museli byť v družstve rovnako silní. Keby aj niekto bol lepší, nepomôže mu to. Družstvo je také silné, ako silný je najslabší pretekár ich družstva.

V Den Heldene som obdivoval veľké vojenské lode, ktoré tu kotvia. Staré prístavné budovy zaberajúce plochu možno 1x1 km, obohnané kanálom, sa stali po revitalizácii celej oblasti príťažlivou časťou mesta. Vznikli tu múzeá, reštaurácie, priestor na rôzne charitatívne udalosti. Tak tomu bolo i počas mojej návštevy. Na „nádvorí“ prístavnej plochy boli kolotoče, predajné stánky, ako aj pódiá, na ktorých spievali miestne spevácke zbory a skupiny.

Ja som si  prvé (omylom) pozrel múzeum záchranárstva. V múzeu boli rôzne zaujímavé interaktívne činnosti. Napríklad ste mali možnosť riadiť veľkú záchranársku loď a more sa vám premietalo pred očami. Náležite to s vami aj trasie . Tiež bolo zaujímavé vyskúšať silu vetra. Postavil som sa pred turbínu, chytil zábradlia a vietor začal fúkať od nuly do 100 km/hod. To už bol riadny víchrisko!

Na opačnej strane prístavu bolo múzeum námorníctva. Mňa zaujímala najmä prehliadka pôvodne funkčnej ponorky. Prehliadol som si jedno podlažie, kde boli ubikácie pre námorníkov, pracovne, komory na rakety, jedáleň, kuchyňa atď. Neuveriteľné, koľko ľudí tam v tak maličkom priestore muselo vojsť a fungovať tam. Pri predstave, že človek je ešte niekde stovky metrov pod hladinou, bez možnosti vyplávať hore pri vážnej technickej poruche, tak to musí byť iba pre silnejšie nátury, aby to zvládli. Napríklad postele nad sebou mali priestor medzi sebou asi 50 cm. Torpéda, tie skladovali priamo pod spodnou posteľou. Mali ich tam niekoľko, pričom jedno malo tak 3 metre dĺžku a 50 cm hrúbku. Proste výborný zážitok. Byť klaustrofobikom, asi tam umriem.

Pre deti pripravili v deň, kedy som bol v múzeu, odlievanie  maľovanie cínových vojačikov. Každý si mohol zobrať vojačika so sebou. V múzeu je ešte možné vidieť vojenské lode v prístave, komunikačné a navigačné systémy atď.

Vyrazil som krížom do Callantsoogu. Šiel som na juh a asi 2 km južne od dediny, kde je prírodná rezervácia. Dá sa tam urobiť kratší a dlhší okruh. Vybral som si ten kratší s dĺžkou cca 3 km. Trasa vedie oblasťou pieskových presypov, porastených zakrpatenými dubmi a vresovcami. Ďalej v parku je niekoľko jazier, z toho prístupné severné je asi 1 km veľké, južné neprístupné je ešte väčšie. Pri jazerách boli pozorovateľne vtákov s ďalekohľadom, odkiaľ možno pozorovať kŕdle husí a iného vodného vtáctva. V tomto prírodnom parku žije okolo 50 druhov vtákov, väčšinou vodných. Najvzácnejší je biely lyžičiar, ktorý tu na jar hniezdi na ostrove na jazere.

Má zobák na konci rozšírený ako lyžica, je veľký asi ako bocian. Nemal som naňho šťastie(zato navečer pri bicyklovaní cez les nado mnou krúžil a bol krásny). Z parku som šliapal na juh a potom na východ až k širokému kanálu. Bolo to pár kilometrov v dedinke t´ Zand som mal šťastie, práve keď som  prišiel, tak sa zatvorila závora cez kanál a most sa otvoril pre 2 loďky, ktoré čakali pred mostom. Tentoraz nebol most dvíhací, ale zasúvací. Stredná časť mosta sa zasunula automaticky v dvoch častiach na každú stranu pod zostávajúcu pevnú časť mosta. V dedinke t´Zand som si dal pivko Amstel. Celkom mi zachutilo, i keď som ako rodený Francúz skôr na víno.

Postrehy: Všimol som si, že v potravinách predávajú iba ľahký alkohol (víno + pivo). Kupovať ho môžu iba osoby staršie ako 21 rokov! Na pokladni bol lístok: Alkohol predávame iba osobám narodeným 15.8.1990 a starším. To celkom schvaľujem. Predajňa na tvrdý alkohol bola z opačnej strany budovy. Bola zatvorená a bola na zvonček (!). Po zazvonení otvorili a dalo sa dnu nakúpiť.

Na to, aby ste zažili atmosféru Amsterdamu vám v pohode stačí jeden deň, zistil som to počas mojej návštevy tohto mesta .

Prekvapujúco má Amsterdam - hlavné mesto tejto 16,5 miliónovej krajiny len niečo okolo 700 000 obyvateľov. Amsterdam ako mesto je v okrajových oblastiach strašne rozťahaný a s dostatkom priestoru. Až stred mesta je pôvodný, historický, približne v tvare konskej podkovy.

Grachty (umelé kanály, ktoré pôvodne slúžili na ochranu mesta) sú sústredne vybudované v podobe podkovy okolo centra mesta. Pravdupovediac som o Amsterdame predtým nevedel nič moc, len to, že je to mesto, kde je veľa „hotelov lásky“, a že sa tu dá legálne kúpiť marihuana v tzv. cofee shopoch.

Najskôr som si pozrel námestie Nieuwmarkt so starou váhou. Už tu zisťujem, že toto mesto má akúsi ponurú atmosféru. Nízke staré budovy, značne ošumelé, sivé až čierne, tiahnuce sa okolo kanálov. Krížom som prešiel k ďalšiemu veľkému námestiu Dam. Amsterdam je mesto bicyklov – je ich tu všade. Ľudia tu chodia na nich do centra, po uličkách, všade. Na zastávkach električky, či pri obchodoch veľké parkoviská (alebo odložiská) bicyklov. Čo je celkom zvláštne, tak tie bicykle sú tu väčšinou staré, hrdzavé, bez prehadzovačiek, bez príslušenstva. Zvyčajne uzamknuté jedným či dvomi hrubými zámkami. Je to preto, lebo v Amsterdame žije dosť narkomanov, a tí si zarábajú aj tým, že kradnú bicykle. Za rok sa tu ukradne až 150 000 bicyklov. Centrum Amsterdamu je veľké možno 3x2 km, takže sa to dalo celkom v pohode pochodiť.

Amsterdam ma prekvapil okrem celkom slušnej národnostnej miešanky aj tým, že v rôznych miestnych fastfoodoch na ulici je celkom lacno. Hot dogy, pizze, kebaby, hranolky apod. sa dajú zohnať za prijateľných 2 – 5 EUR. Zaujímali ma najmä coffeeshopy – sú jedným z holandských unikátov. Ide o podniky, kde sa dajú legálne zakúpiť výrobky z konope (marihuany) a občas aj obyčajnú kávu. V centre boli na každom kroku. Výklady zdobilo konope v kvetináčoch, lízanky s výťažkom konope, semená konope, cigarety z konope, koláčiky s konopným výťažkom. A kopec suvenírov a pomôcok k tomu. Malé vrecúška s marihuanou stáli od 4 – 12 EUR. Čím lepšia kvalita, tým vyššia cena.

Kedysi museli väčšinu konopných výrobkov do Holandska dovážať, ale dnes je na trhu možné zohnať prvotriednu „domácu trávu“, ktorú vyšľachtili obetaví holandskí záhradníci, a ktorá sa pestuje v skleníkoch až s 5 úrodami ročne. Domáca marihuana obsahuje až 13 % aktívnej látky THC, pričom nigérijská marihuana obsahuje len 5 % a kolumbijská 7 %! V Amsterdame je 700 oficiálne prevádzkovaných coffeeshopov. Mimochodom, medzi mladistvými robili prieskum, s otázkou, kto užíval za posledných 30 dní marihuanu. Prekvapujúco, mladí Holanďania užívajú marihuanu takmer najmenej v celej západnej Európe. Nejde o zakázané ovocie , tak možno preto.

Prešiel som na Námestie Dam, kde boli v roku 1200 založené základy mesta Amsterdam, kedy partia miestnych rybárov prehradila tok rieky Amstel. Na jednej strane námestia sa týči vysoký stĺp Národný monument, venovaný obetiam 2. sv. vojny. Oproti je kráľovský palác, ktorý je oficiálnou rezidenciou kráľovnej Beatrix (tá však v skutočnosti žije v Haagu). Vedľa neho je Nový kostol, v ktorom sa odohráva oficiálna korunovácia holandských kráľov.

Na námestí ma zaujalo Múzeum Madame Tussaunds (múzeum voskových figurín). Dolu ma privítal Jack Sparrow z Pirátov z Karibiku, ten bol super. Hore už rôzne expozície, napr. o holandskej histórii, či časť so strašidlami. Všetci sa báli, tak som šiel v našej skupine ako prvý. Utajený chlapík, čo nás mal vystrašiť vyskočil na mňa a skoro dostala boxovačku do brady. Baby tam len výskali od strachu... Ďalšie časti boli politici (Obama, Ghandí, ...), speváci a speváčky, herci, vedci, maliari atď.

Z múzea som prešiel po nákupnej pešej zóne smerom k hlavnej železničnej stanici a odtiaľ krížom k autu. Narazil som aj  na „vykričanú“ štvrť s množstvom „nevestincov...

Z výkladov sa na mňa rôzne prsnaté anorektičky, ale aj staršie „dámy“ s obrovskými prsiami v skromných plavkách. Všetky však už riadne „za zenitom“. Fotiť sa nemohlo, lebo by som vraj mohol skončiť aj s foťákom v kanáli. Do rôznych porno – predstavení prichádzali rôzne typy ľudí, celkom som sa pousmial nad dvoma staršími dôchodcami, ktorí si zaplatili vstupné a odkrivkali pozrieť dovnútra. Nuž, podnikov tu bolo teda dosť, už fungovali, a to bolo ešte len 17. hod. V noci to tu vyzerá v žiare červených lámp asi ešte divokejšie.

Dočítal som sa zopár zaujímavých informácií o prostitúcii v Holandsku:

- legálna je od roku 1810, „domy lásky“ sú legálne od roku 2000

- iba 5 % prostitútok pochádza z Holandska

- odhadovaný počet nelegálne pracujúcich prostitútok – iba 5 %! (všetky sú legálne zamestnané, platia odvody a dane, dokonca majú v Holandsku prostitútky aj svoje odbory !!!)

- priemerná sadzba za sexuálne služby (za rýchlovku – 15 min.) 50 EUR

VIDEÁ:

Amsterdam:
http://www.youtube.com/watch?v=yJ8gESCn5OQ
http://www.youtube.com/watch?v=0RFmg4LCJ9o

DEN HELDEN:
http://www.youtube.com/watch?v=48V6OWnrGc8