Holandsko 4. časť - Den Haag, Zeeland – Middelburg, NP Biesbosch, Wageningen, NP Hoge Veluwe, Efteling

Zeeland

Pri mojich cestách Holandskom som neobišiel ani mesto Haag. Známe najmä z médií, keďže sa tu nachádza medzinárodný trestný tribunál. Ja som si tu zvolil dvoj kombináciu múzeí. Najskôr známy Madurodam. Je to park, kde je zmenšené všetko zaujímavé, čo sa nachádza v Holandsku. Budovy, letisko, prístavy, zmenšeniny syrových trhov, dokonca aj „vykričaná štvrť“ v Amstredame s dievčatami v oknách. Veľmi pekné a precízne urobené miesto.

Keďže bolo výhodné kúpiť si dvoj kombináciu vstupeniek s ďalším zábavným parkom „Sea life“, tak som to využil. Videl som tu aj veľmi veľkú chobotnicu (čo som myslím v takejto mierke ešte ani nevidel), ako aj veľké korytnačky - kožatky. Boli tu samozrejme malé žraloky, rybičky „Nemo“, dali sa dotýkať raje plávajúce pri hladine atď.

Čo ma v Haagu prekvapilo, tak to bola obrovská promenáda a širokánska pláž v časti Scheveningen. Myslím, že nikde na svete som nevidel také obrovské pláže, aké sú práve v Holandsku. Sú širokánske, niekedy aj vyše pol kilometra, dlhokánske aj desiatky kilometrov. A práve takáto pláž je aj v Haagu. Na plážach je veľa reštaurácií s tropickými názvami, Bora Bora, Zanzibar atď, asi si nimi kompenzujú absenciu tých tropických teplôt, ktoré tu nemajú . Počas slnečných dní tu býva v lete totiž max. 24 °C. Vtedy sú pláže plné na prasknutie. Neskutočné.

Zaujímavosť: V Holandsku ma zaujala prvá pomoc. Nejazdí na sanitke, ale na motorke. Je to oveľa rýchlejšie aj pružnejšie a kvalifikovaný lekár – motorkár sa dostane k pacientovi určite rýchlejšie. Ak je potreba, následne zavolá na odvoz aj sanitku.

Presunul som sa do južnej časti (Holandska?) do provincie Zeeland. Totiž Holandsko s názvom Holland tu majú iba 2 z 12-tich provincií. Preto lepšie asi povedať, že som bol v južnej časti „Nizozemska“, ako to správnejšie označujú Česi. Je to presne to isté, ako keby sme na Slovensku povedali, že Bardejov je na východe Bratislavského kraja...

V časti Zeeland až po Rotterdam na štyroch miestach prenikalo more prostredníctvom vlievajúcich sa riek do pevniny aj 60 km. V roku 1953 sa po divokej búrke pretrhalo množstvo vnútorných hrádzí, vážne boli poškodené ďalšie hrádze a zatopené boli obrovské oblasti krajiny. Boli spôsobené obrovské škody, na majetku, aj na životoch. Na základe tejto katastrofy sa rozhodlo, že sa v ústí riek vybudujú obrovské hrádze, ktoré mali chrániť krajinu pred záplavami. Vytvorili sa posuvné vlnolamy v dĺžke niekoľkých kilometrov, ktoré je možné v prípade vlnobitia nadstaviť podľa potreby. Sústavu hrádzí začali budovať v roku 1958, projekt bol dokončený v roku 1997. Pre globálne otepľovanie a zvyšovanie hladiny morí sa pristúpilo k opravám a zvyšovaniam hrádzí. Tieto dodatočné práce trvali až do roka 2010. Teraz je už krajina výborne ochránená.

Ja som sa poprechádzal po okolí vnútrozemských jazier, ktoré sa vytvorili po vybudovaní hrádzí. Z morí sa stali jazerá. Zo začiatku boli asi slané, ale teraz som ich všetky ochutnal a už boli sladkovodné. Pri jazerách nastal úplný koniec rybolovu a vystriedal ho turistický ruch a jachtárstvo.

Zašiel som sa pozrieť do správneho centra celého Zeelandu, do Middelburgu. Je to veľmi príjemné mestečko s krivolakými dláždenými uličkami, kde sa v centre nachádza gigantický kláštorný komplex a na námestí pekná budova radnice. V sobotu poobede bolo ľudí v uličkách a v obchodoch plno.

Pri ceste naspäť som sa zastavil pri plážach pár km pod sústavou vodných priehrad. Pláže sú tu naozaj obrovské. Táto bola široká aj do 1 km. Ideálne miesto na púšťanie šarkanov. Na pláži boli desiatky rodín, ktoré si šarkanov púšťali. Je to u veľmi obľúbené.

Postreh z Holandska: Na konci leta môžete na cestách stretnúť veľmi veľa karavanistov. Holanďania sa sťahujú po lete domov. Holanďania sú známi ako  najvášnivejší karavanistami na svete. Na každých 15 (!!!) Holanďanov je tu registrovaný 1 karavan. Neskutočné. U nás tipujem tak na 1000 Slovákov 1 karavan... - v Holandsku majú celkom problém so štrkom. Vysypať chodníčky štrkom je problémom, pretože by štrk museli dovážať z opačnej strany krajiny. Všade je tu totiž iba piesok. Riešia to inak. Namiesto štrku používajú mušle. Tie sa tu dajú zohnať oveľa ľahšie. Dokonca som videl aj betónové chodníky, kde namiesto kamienkov boli použité mušle.

Východne od Rotterdamu je oblasť národného parku Biesbosch. Do roku 1421 to bola oblasť poldrov (pruhy obrábanej pôdy pretkané kanálmi). V novembri 1421 prišla obrovská búrka, ktorá potrhala hrádze a vyplavila všetky dediny. Zomrelo 100 000 ľudí. Odvtedy už túto oblasť nik neosídlil a v súčasnosti je tu na 7100 hektároch národný park. V parku sa dajú nájsť ešte pôvodné kanály a políčka, oblasť sa stala domovom vodného vtáctva a v roku 1988 tu začali aj s adaptáciou bobrov.

Kajakovanie, člnkovanie a vozenie sa na loďkách je tu veľmi populárne. Po hodine člnkovania som sa dostal do južnej časti k rozhľadni na vtáctvo. Počasie sa však zhoršovalo a musel som sa vrátiť.

V informačke ma zaujala expozícia a uprostred nej včelí úľ. Bol to priehľadný veľký tubus, v ktorom boli v hornej časti zavesené rámiky s včelami, okolo ktorých si včely postavili vlastné dielo. Dlhou 3 metrovou sklenenou rúrou sa včely dostávali von. Veľmi zaujímavé pozorovať včely takto zvonku.

Postupne som sa presúval viac na východ Holandska. Dostal som sa k dedinke Wageningen.

Celá táto východná oblasť Holandska je už iná. Začali sa zjavovať lesíky so starými stromami, čo vo vysušenej oblasti západného Holandska nie je. Dokonca som počas cesty išiel asi 300 metrov dolu kopcom. Oh la la, nevídaná to udalosť v Holandsku...

Skočil som do malého mestečka Wageningen, pretože som tam videl nákupné centrum. Totiž nájsť nákupné centrum niekde v holandskom meste, je naozaj veľký problém. Také, aké ich poznáme my, tu vôbec neexistujú. Majú tu klasické špecializované obchodíky v centrách miest, ale niečo také, ako je napr. Laugarício, také tu nie je. V obchodnom centre ma zaujali dve veci. Majú ho rozdelený dvoma vchodmi. Jedným vchodom sa dostanete do časti, kde sa predáva nepotravinový tovar v akciách a v druhej časti sú potraviny. V tej potravinovej časti bolo zaujímavé, že tu absolútne nepredávajú pečené pečivo. Predávajú predpečené pečivo, ktoré si už doma v trúbe iba dopečiete a máte ráno čerstvé. Výborný nápad a myslím, že to o pár rokov príde aj k nám.

Vyrazil som k najväčšiemu národnému parku Holandska Hoge Veluwe.

Národný park Hoge Veluwe je lákadlom pre turistov aj cyklistov z celej krajiny. Je to krásna oblasť mokradín, hlbokých lesov, ako aj piesočných dún. V strede celého parku je krásne múzeum venované miestnej faune a flóre. Park vznikol v roku 1914, kedy si bohatý manželský pár Krone-Mullerovcov kúpil túto oblasť. Manžel chcel mať bohatú oblasť na lovy a manželka zasa miesto pre svoje múzeum. V roku 1930 darovali park štátu a v roku 1938 v ňom otvorili krásne múzeum.

V parku som parkoval v jeho severozápadnej časti. Odtiaľto vychádza severný cyklistický okruh, ktorý mal 12 km a parkom ide ešte jeden dlhší okruh 26 km. Park je zaujímavý aj tým, že pri každom z 3 vstupných miest do parku sa nachádzajú veľké parkoviská s legendárnymi bielymi bicyklami, ktoré sa tu dajú požičať zdarma. Je ich tu vraj 1700 ks. Po 2 týždňoch mimo lesov to bolo veľmi príjemné bicyklovať najskôr v hustých ihličnatých smrekových lesoch, ktoré striedali smrekovcové, bukové a dubové lesy. Tie sa striedali s mokradinami a zasa s piesočnatou dunovou oblasťou pripomínajúcu mi niektoré časti Záhoria. V parku žijú početné stáda jeleňov, muflónov a diviakov. A najmä diviaci tu vyryli poriadne brázdy pri hľadaní svojej potravy..

Počas svojich ciest sa vždy snažím navštíviť aj nejaký zábavný park. A tu, v Holandsku, to bol Efteling. Je to najväčší zábavný park krajiny, nazývajú ho aj holandským Disneylandom. Ráno sme sa snažili dostať z kempu čo najskôr, aby sme tam boli už od začiatku po otvorení o 10. hodine. Toto je trošku iný svet. Svet z iných rozprávok, z holandských a celosvetových, ale takých ktoré som ja veľmi nepoznal. Ja som skôr poznal „disneyovky“, lenže tieto postavičky tu samozrejme neboli (kvôli licenciám). Park bol rozdelený na niekoľko častí, niektoré sú pre malé detičky, niektoré zasa pre tých väčších a adrenalínovejších priaznivcov zábavy (napr. jazdy na rôznych divokých dráhach na koľajnici, kde sa ide z veľkej výšky rýchlosťou do zákrut dolu hlavou). Ja som si vyskúšal jazdu po divokej vode (kde ma hneď na začiatku riadne ošpliechalo), ďalej jazda v krajine Tisíc a jednej noci a rôzne vyhliadkové jazdy cez rozprávkové krajiny, či krajinu Trollov, kolotoče atď.

Pomaly zhodnocujem celú cestu a môžem povedať, že mám z nej celkom dobrý dojem. Napriek tomu, že tu asi nebolo nič, čo by mi doslova „vyrazilo dych“, ale videl som toho naozaj veľa.

Nechcem tým však povedať, že by Holandsko bola nezaujímavá krajina. Pri vhodne postavenom programe sa tu dá toho vidieť kopec.

Moje top v Holandsku: syrový trh vo Volandeme, cyklistika na ostrove Marken, širokánske pieskové pláže po pobreží, vynikajúca sieť cyklistických chodníkov... A čo sa najviac v Holandsku páči vám?

VIDEÁ

Výroba drevákov:

http://www.youtube.com/watch?v=kSVD76Fc1wg
http://www.youtube.com/watch?v=YuAHTZpjA8A