Holandsko 1. časť - Callantsoog, Edam, ostrov Texel, Alkmaar

Edam

Doletel som na letisko v Amsterdame so spoločnosťou KLM, autom som sa presunul severnejšie. Prvým cieľom cesty je totiž dedinka na severe Callantsoog, z Amsterdamu je to tak hodinka cesty autom.

Holandsko so svojimi cca 15 mil. obyvateľmi patrí k najrozvinutejším a najbohatším krajinám sveta. Dokonca je tu aj ročný príjem na osobu vyšší, ako v Nemecku (27000 EUR oproti 24000 € v Nemecku). Holandský Shell by len svojím obratom zaradil Holandsko na 24. miesto krajín sveta s najvyšším HDP. Keď k tomu pripočítame silné poľnohospodárstvo (obrovská produkcia syrov), elektrotechnický priemysel (Philips), najväčší európsky prístav v Rotterdame atď., tak sa Holandsko dostáva na 13. priečku sveta.

Krajina, ktorej veľká časť je pod hladinou mora a vznikla rozsiahlym vysúšaním oblastí je popretkávaná vodnými kanálmi. Všetky políčka a polia sú obkolesené vodnými kanálmi. Na poliach sa väčšinou pestuje iba tráva, ktorú pasú veľké stáda oviec, hovädzieho dobytku a koňov.

Po väčších kanáloch sa plavia loďky. Z diaľky to vyzerá veľakrát humorne, keď sa medzi políčkami preháňajú plachetnice, akoby sa nechumelilo. V architektúre dominujú malé domy a domčeky s ostrou strechou. Dolu je väčšinou kuchyňa spojená s obývačkou. Hore dve izbičky. Spálňa a detská. Záhradky a predzáhradky pri domoch takmer neexistujú alebo sú iba minimálne veľké. Vonkajšie plochy okolo miest a dedín sú využívané na intenzívne poľnohospodárstvo.

Keď som sa ubytoval, zašiel som sa na bicykli pozrieť do dedinky Callantsoog. Začínam chápať pravdivosť slov o tom, že Holandsko je rajom pre cyklistov. Na bicykli sa tu dostanem všade. Cyklistické chodníky sú popri cestách, po mestách a dedinách, na poliach i lúkach. Samozrejme všetko obkolesujú vodné kanály. Čakal by som, že budú páchnuť a bude tu veľa komárov. Ani jedno, ani druhé nie je pravda. V kanáloch je väčšinou čistá voda a žijú tam aj ryby. Holandsko je aj rajom pre vodné vtáky i ornitológov. Divé husi, kačice, lysky, potápky, labute, je ich tu všade veľmi veľa.

Cez malebnú dedinku Callantsoog som sa sa dostal až k vysokým pieskovým násypom pri oceáne.

Keď som si plánoval cestu, tak som najskôr pohľadal všetky zaujímavosti a podujatia. Mal som v pláne ísť pozrieť aj na stredajší syrový trh Edame, avšak tie sa konajú cca do konca augusta, tak aspoň takto v spomienkach vám sprostredkujem zážitok z jedného, na ktorom som bol pred pár rokmi. Stredajší syrový trh býva v mestečku Edam na východe polostrova.

Trval od 10.30 do 12.30. Na centrálnom námestí v Edame bola „rekonštrukcia“ predaja syrov v minulosti. Na loďkách privážali bochníky syra k námestiu, tam ich prekladali na drevené nosidlá pre dvoch chlapov, a tí už syr nosili po námestí, vážili ho na syrových váhach. Po námestí chodili dievčatá a dámy v dobovom oblečení a ponúkali syr na ochutnanie, ale aj na predaj. Jeden bochník syra stál pred dvoma rokmi cca 14 € a bol vyrobený z 20 litrov mlieka. Vážil možno okolo 1 kg. Syr nosili i malé dievčatká a konský záprah. Chlapi sa dohadovali o cene syra a ťapkali si jeden druhému neustále po rukách, až kým sa nedohodli na rozumnej cene. Proste celé to bolo jedno veľké divadlo o syre.Ale stálo za to J. Ochutnal som veľmi veľa druhov syra, jednak ho na ochutnávanie rozdávali mladé krojované dievčatá, ale odkrajovali z nich aj v predajných stánkoch, ktorých tu bolo tiež veľmi veľa.

Mesto Edam bolo v minulosti vyhláseným veľrybárskym prístavom, v ktorom fungovalo 33 lodeníc. Celé mestečko Edam stálo tiež na vode, obkolesené a krížené množstvom kanálov.Pôda je tu v Holandsku značne piesočná a v nižších častiach napitá vodou. Pod nižšou časťou treba v Holandsku chápať, že daná parcela alebo oblasť je nižšia o 1-2 metre, ako okolitý terén. A ak tam nie je dostatočne odvedená voda kanálmi, tak je tam už mokro zo spodnej vody. Fakt je to tu všetko hrozne rovinaté. Klobúk dolu, že sa im to tu podarilo tak vysušiť a zúrodniť.

Zašiel som sa pozrieť na malý ostrovček Marken s rovnomennou dedinkou. Tu som si urobil nádherný okruh do dediny a potom okolo celého ostrova. Samozrejme je tu niekoľko cyklistických trás, tak to bolo veľmi príjemné. Celý ostrov je dookola obohnaný zvýšenou okrajovou hrádzou vysokou 4,5 metra, zabraňujúcou preniknutiu vody na ostrov. Po hrádzi bola vybudovaná cyklistická trasa až na koniec ostrova k majáku. Ranné mraky sa rozplynuli, tak začalo svietiť slniečko. Okolo sú všade políčka s všadeprítomnými kanálmi a kanálikmi vody. Tie slúžia aj ako akási prirodzená bariéra pre ovce, aby neutiekli z danej parcely preč. Sú tu väčšinou lúky, kde sušia seno na zimu. Zaujala ma aj jedna parcelka, kde bol včelár a mal 8 úľov a po záhrade asi 50 „oplodniačikov“. Asi choval včelie matky na predaj. Zvláštna metóda.

Mestečko Volendam bolo v ten deň mojou poslednou zastávkou. Nádherné malebné drevené domčeky po celom pobreží lákajú množstvo turistov. Obchodíky so suvenírmi, reštaurácie, bary...

Vo Volendame, v Callantsoogu, ale i v iných mestečkách možno obdivovať veľmi pekné domy pre dôchodcov. Sú to väčšinou malé prízemné budovy s pospájanými bytmi s malou terasou, či trávnikom s milým a úhľadným vybavením. Starí ľudia tu posedávajú v prírode, debatujú a stará sa o nich početný personál. Taktiež tu vidno veľmi veľa telesne hendikepovaných. Na každom podujatí je tu vyhradená časť pre vozíčkarov, je ich tu  veľmi veľa a žijú plnohodnotný spoločenský život. Stretol som na vychádzkach aj viacero skupín duševne chorých s ošetrovateľmi. Chodili na pláže či do prírody. Obdivuhodné, ako sa starajú aj o túto skupinu obyvateľstva.

Všimol som si, že Holanďania sú vysokí. Sú dokonca štatisticky najvyšším národom na svete! Muži majú priemerne 183 cm a ženy 168 cm. Vraj je to buď výdatnou stravou (syry, mäso) alebo genetikou. Holanďania sú vcelku veľmi podobní nordickým národom, ako sú Nóri či Švédi. Väčšinou chudí blondiaci a blondíny. Druhá vec, čo ma zaujala, je to, že v tejto časti Holandska som zatiaľ stretol minimálne množstvo moslimov. Kdesi som čítal, že v súčasnosti sa v Holandsku rodí vyše 50 % detí v moslimských rodinách (a v roku 2050 tu už bude arabov - moslimov viac ako bielych). V tejto časti Holandska však sú takmer na 100 % pôvodní Holanďania. Tak som zvedavý, ako to bude vyzerať vo väčších mestách v nasledujúcich dňoch. Tam bude národnostná zmes určite rôznorodejšia.

Mojím ďalší cieľom bol ostrov Texel, a tak som zašiel do prístavného mesta Den Helder, odkiaľ vyplával trajekt na ostrov Texel.

Ostrov Texel má cca 25 km na výšku a 9 km na šírku. Je známy nádhernými širokánskymi plážami v západnej časti ostrova. Ale na ostrove je aj národný park Texelské pieskové duny. Ten je jednak trvalým miestom, v ktorom hniezdi 70 druhov vtákov, ale aj pravidelnou tranzitnou zastávkou pri migrácii sťahovavých vtákov zo severu Európy (a pre niektoré druhy dokonca aj z východnej Sibíri, pri ceste do Južnej Afriky.) Na ostrove je aj niekoľko oblastí s výskytom tuleňov.

Môžem povedať, že ostrov je rajom pre cyklistov. Cestičky sú všade a dostať sa dá po nich hocikam na ostrove. V NP som si urobil turistiku okolo jazera, v ktorom boli stovky rôznych vodných vtákov. Porast tu bol buď trávnatý (v oblasti pieskových dún) alebo kríkovitý (v oblasti mokradín). Po ceste som našiel viacero mŕtvych mladých čajok a zajacov. Sú to početné stavy líšok, pre ktoré sú mladé vtáky ľahkou korisťou.

Ďalšou zastávkou bolo zariadenie Ecomare. Je to stanica, v ktorej odchovávali poranené, ponechané a choré tulene (mali ich tu teraz asi 6 mladých, bez matiek), ale aj vtáky a iných zvieracích obyvateľov ostrova. Celkom úspešná bola debna pred budovou Ecomare. V nej boli klietky pre ranené zvieratá, ktoré našli ľudia a privezú ich mimo pracovnú dobu zariadenia. Proste ich  len vložia do klietky a ráno im už lekári pomôžu.

Expozícia ma celkom zaujala. Život na ostrove, história, vtáky, ryby, ekologické dôsledky znečisťovania atď. boli veľmi zaujímavo urobené. O 15.hodine bolo pravidelné kŕmenie tuleňov.

Ešte som si pozrel široké pláže pri De Koogu a trajektom sa presúvam späť na pevninu.

Zastavil som sa pri jednom kempe, ktorý vraj v auguste organizuje zaujímavú akciu. Beh po morských plytčinách. Beží sa 3 km alebo 7,5 km, pričom väčšinou je tam vody od kolien po pás. Tak to si neviem ani predstaviť, ako sa to dá zvládnuť niečo také. Na to musí mať človek asi inú kondičku.

V piatok sa koná pravidelný Alkmaarský syrový trh. Alkmaar je asi 90-tisícové mesto s pekným centrom s historickými budovami, pešími zónami a samozrejme kanálmi. Na námestie Waagplein každý piatok ráno privezú asi 30 000 kg syrov Gouda, Edam a Leiden, na trh, ktorý sa konáva už od 17.storočia. Syry sú vo forme veľkých žltých navoskovaných bochníkov, odhadom tak 5 kg. Nosiči majú tieto bochníky naložené na drevených nosidlách a po dvoch pobehujú a prenášajú ich z jedného konca námestia na druhé. Bieli vyvolávači cien majú právo na ochutnanie syrov pomocou vzoriek, ktoré odoberajú pomocou dutých tyčiniek. Skúmajú vôňu, chuť a drobivosť (tak zistia obsah tuku a vody). Samozrejme je to už toto všetko len divadlo pre turistov, pretože výrobu syrov tu majú na starosti už moderné mliekarne. Na druhej strane však Alkmaar je jedným z mála miest, kde ešte dodnes fungujú staré cechy syrárov, ktorí bojujú proti globalizácii výroby syrov.

Okrem syrov som si pochutil aj na holandských mini palacinkách. Cesto rovnaké ako na palacinky, len sa to vylieva do maličkých foriem, kde sa to upečie. Jedna palacinka mala možno 4 cm. Mňam.

Pri prechádzke mestom som musel čakať pri prechode cez most. Práve šla loď, tak most odstavili a jednu stranu mosta zdvihli, aby mohla loďka preplávať. Toto robili jednak na mostíkoch v meste, ale aj na cestách po celej krajine. Keď šla loď, tak dostali autá červenú, padla dolu závora a loď preplávala ďalej. Lode, cyklisti a autá sú tu veľmi rovnocenní účastníci dopravy. Zdá sa mi, že jedine chodci tu majú menej výsostné postavenie. Na prechodoch pre chodcov si treba dávať pozor, lebo to, že vstupujete alebo kráčate po prechode neznamená, že vodič prichádzajúceho vozidla automaticky zastaví. Ešte k cyklistom – je zaujímavé, že tu nik nepoužíva cyklistické prilby. Asi preto, lebo cyklisti si chodia po svojich cestičkách a riziko zrážky s autom je menšie. Taktiež holandské bicykle sú iné. Oveľa mohutnejšie, s veľkými kolesami a s prehadzovačkami schovanými pod krytmi a s bubnovými brzdami, taktiež schovanými pod krytmi. Určite je to všetko ochrana proti dažďu.

Napriek tomu, že Holanďania majú jeden z najvyšších príjmov, okolo 2100 EUR mesačne, tak zasa asi aj minú. Najmä za služby. Napr. menu v reštaurácia vychádzalo okolo 17 – 35 EUR a jedlo z jedálneho lístku sa pod 20 € veľmi nevyskytovalo...

Videá:

Syrový trh v Edame:
http://www.youtube.com/watch?v=Knm__kELWx4
http://www.youtube.com/watch?v=drjAgiypfAw
http://www.youtube.com/watch?v=xWtY25gY6Lc

OSTROV TEXEL - ECOMARE:
http://www.youtube.com/watch?v=cTnsrgvUT0U
http://www.youtube.com/watch?v=9O9cKbpruOk