FÍNSKO 4. časť - Národný park Oulanka, Laponsko, Rovaniemi

ľadovo vychladené je presne takéto :)

Mraky sa zlovestne valili rovno na mňa. Nebolo na čo čakať. Kráčal som, koľko som vládal, iné mi už nechýbalo, len tu zmoknúť do nitky. S veľkou úľavou som prišiel k jazeru pod vodopádom Jyrävä, kde stál malý zrub Sillastupa. Len čo som vošiel dnu, začalo liať, tomu sa hovorí prísť o päť minút dvanásť. Lialo a hrmelo asi 20 minút. Ale v chate to bola už iba zábava. Cez polovicu chaty postavané dve širokánske (na celú šírku chaty) drevené prične, stojace nad sebou. Tam sa spalo. Zruby bývajú v sezóne preplnené, a tak som bol zvedavý, kto z pocestných tu zostane so mnou na noc. Nakoniec som tu zostal sám, lebo všetci po búrke ešte pokračovali ďalej. Večer som vytiahol udicu a pokúšal sa chytať na rybičku. Ihneď na prvý náhod som chytil ostrieža. Rybári oproti chytali na mušku lososov, ale nemám udicu na muškárenie. Ja som po neúspechu s rybičkou vytiahol tiež plavák a zo schodkov pri chate som za pol hodinky vytiahol asi 10 červeníc. Štyri najväčšie (asi 35 cm) som zabil, vyčistil a na erárnom pekáči ich pripravil. Boli výborné!

Aby mi nebolo v zrube chladno, založil som si v piecke ohník. O chvíľu bolo na chate ako v saune, musel som aj vetrať. Z priční, na ktorých som spal, som mal krásny výhľad cez okienko na mohutný 12-metrový vodopád Jyrävä. Kvôli teplu som nemohol zaspať. Ráno bolo jasno. Cesta späť už bola menej náročná, kráčal som popri divokej rieke hore nad kaňonom smerom späť k vodnému mlynu a potom do kempu. pobalil som sa a moja ďalšia cesta viedla na severný polárny kruh, alebo na Napapiiri, ako to nazývajú domáci.

Počasie bolo výborné, bol som na polárnom kruhu a bolo + 24 °C, slniečko, nenormálne. Do hlavného mesta Laponska – do Rovaniemi je to okolo 200 km, cesta ubiehala dobre ani som sa nenazdal a bol som v  Napapiiri, na severnom polárnom kruhu. Je to pomyselná čiara na 66° 33´ rovnobežke, kde počas letného slnovratu nezapadá slnko a 21.12. je zasa celých 24 hodín noc. A neoficiálne je to pre deti aj miesto, kde v lete chodieva Santa Claus. Tým sa toto miesto stalo priam magické a najmä pre tých posadnutých „SantaClausomániou“. Desiatky obchodov so suvenírmi so santovskými postavičkami, ale aj peknými laponskými svetrami, rukavicami, čiapkami zo zvieracích koží apod.

Najskôr som sa zašiel pozrieť na Santovu poštu. To je fakt zaujímavé, ako tu píšu deti z celého sveta. Doteraz dostal Santa Claus 12,5 milióna listov, posledné Vianoce 500-tisíc listov so želaniami. Najviac ich prišlo z Veľkej Británie, z Talianska a Poľska. Boli tam poličky s názvami krajín celého sveta, našiel som aj listy od detí zo Slovenska. Veľmi milé. Pri pokladniach obsluhujú usmievaví škriatkovia. Mal som v pláne navštíviť Santu v jeho návštevníckom centre. Ide sa k nemu cez mystické chodby, raz som bol ako vo vzducholodi, potom som šiel cez ľad, nakoniec som prišiel k obrovským hodinám s možno 15 metrovým kyvadlom, ktoré otáča veľké ozubené koleso. A to otáča na hriadeli celú zemeguľu. Aspoň tak je to tu zobrazené.

K Santovi sa chodí vždy po rodinách. Ak prídete s deťmi, spýta sa ich, ako sa volajú, odkiaľ sú, či poslúchali celý rok. Keď poslúchali, dostali malú nálepku Santov malý pomocník. Potom sa môžete so Santom odfotiť. Samozrejme fotka bola potom na predaj.

Potom som sa presunul do Rovaniemi. V miestnej reštaurácii v centre mesta som sa navečeral a išiel spať.

Pre tých, čo majú deti určite odporúčam návštevu Santa Parku. Je to zábavný park pre deti, vytesaný v skale pod kopcom. Tento park vedúci tunelmi pod zemou skrýva rôzne atrakcie so santovskou tematikou. Napr. ľadová miestnosť so zvieratami z ľadu (vo vnútri riadne mrzlo, dostanete aj teplé bundy), bola tu hraná šou, škola Elfov, môžete sa povoziť na vozňoch po čarovnej krajine škriatkov, či si opekať s Elfami cukríky nad ohníkom. Je to tu aj jediné miesto na svete, kde sa dá prekročiť severný polárny kruh pod zemou. Samozrejme tu bola aj Santova pošta, ale aj možnosť audiencie u Santu.

Rovaniemi má ako každé väčšie fínske mesto aj letisko. Toto je oficiálnym letiskom Santa Clausa (čo iné by sme čakali, že?!). Pekný terminál s jednou pristávacou dráhou. Názov letiska je vytvorený zo sobích parohov.

Zastavil som sa ešte v Husky parku. Asi 35-ročný chlapík Tommi Marjamäki tu chová 50 huskyov a robí s nimi jazdy v záprahu. Ťahajú vozík na kolieskach, čo sa mi až tak romantické nezdalo. Psov mal ale nádherných. V zime, keď je hlavná sezóna, ich máva okolo sto. Rozprával som sa ním o psoch a možnostiach výletov a celkom ma nadchla možnosť výletov zo severofínskeho mesta Ivalo do nórskeho Karasjoku. Ide sa 7 dní, každý má svoj záprah s ôsmimi psami. Sám si ich riadi a stará sa o ne. Spáva sa v drevených zruboch, kde je pripravená aj strava. Vonku býva počas dňa v tom období okolo – 20 °C, v noci okolo – -45°C. Ide sa v malých skupinách, zvyčajne cca 6 ľudí. To by bol fakt úžasný zážitok zo zimnej drsnej laponskej prírody. Dosť ma to zaujalo. Viac info nájdete na  webe toho chlapíka.

Vo Fínsku, ako aj v severnej časti Švédska sú dosť často hlavné ťahy ciest ohradené pletivom práve preto, aby sa nestávalo toľko dopravných nehôd. Ale zhruba každých 5 km je pletivo prerušené na stovkách metrov. Tak vytvorili koridory pre divú zver na migráciu z jednej strany cesty na druhú.  Vodiči sú upozorňovaní dopravným značením, aby si dávali väčší pozor na zvieratá práve v týchto úsekoch.

Iné postrehy:

Fíni sú strašne závislí na výherných a hracích automatoch. Majú ich úplne všade. Na každej benzínke, v reštauráciách, v baroch. Dokonca keď som bol raz ráno o 7.30 nakupovať v obchode pečivo, tak už za pokladňami pár maniakov postávalo pri automatoch a hádzali tam peniaze. Zaujímavé, že tvrdší alkohol vo Fínsku predáva iba štátna monopolná sieť predajní ALKO. Alkohol sa snažia tak obmedzovať, ale výherné automaty naozaj na každom kroku nevadia nikomu.

Moja posledná cesta viedla na letisko v Rovaniemi, odkiaľ som sa dostal cca za hodinu a štvrť do Helsínk a z Helsínk rovno do Viedne. Môj cestovateľský duch je riadne nabudený, tak kam si zájdem budúci mesiac? Čo takto trochu zmeny a zájsť do teplejších krajín? Žeby som skúsil Španielsko a Portugalsko?