FÍNSKO 2. časť - Turistika pri Punkaharju, fínske jazerá, Savonlinna, cyklistika pri Punkaharju

krása fínskych jazier

V jedno ráno ukázalo fínske počasie svoju vľúdnejšiu tvár. Slniečko, takmer jasno a už ráno bolo 15°C. Paráda! Zbalil som si nevyhnutné veci na turistiku a už som sa aj náhlil na vlakovú stanicu, z ktorej mi odchádzal vlak smerom na Punkaharju. Vlak síce len lokálny, s dvoma vozňami, ale čistučkými, tichučkými. Lístok som si kúpil až priamo vo vlaku. Ostatní cestujúci ukazovali rôzne typy lístkov. Niektorí si kúpili lístky cez internet a mali ich vytlačené na papieri (sprievodkyňa naskenovala iba čiarový kód), alebo mali kód v mobile a odtiaľ to snímala.

Mojím cieľom bol hrebeň Punkaharju. Je to známy piesočný nános pokrytý borovicami, ktorý vznikol v poslednej dobe ľadovej. Tento hrebeň križuje obrovské jazero, preto po ňom vždy viedli dôležité trasy do Ruska. Tak som sa vybral po úzkom páse zeme, z oboch strán bolo jazero a niekedy bol hrebeň široký len do 30 metrov. Mon Dieu, keby sa človeku zatočí hlava, už sa aj kúpe. Počasie bolo stále výborné, v lese som sa dosýta najedol čučoriedok. Turistika to nebola veľmi náročná, šliapal som tak 4 hodiny solídnym tempom. Po brehu míňam súkromné drevené chatky pri vode s mólom a loďkou pri brehu. Takých sú tu v okolí stovky. Voda v jazere je veľmi čistá, vidno niekoľko metrov do hĺbky. Jazerá sú samy o sebe pomerne plytké. V okolí ostrovov je to do 4 metrov, v strede jazier je málokedy viac ako 10 – 15 metrov.

...na turistike okolo jazier

... osikáče budú na večeru ! A boli úžasné !

Po návrate som zašiel k domčeku pri móle, kde sa dali požičať loďky. Mal som šťastie. Všetky loďky a kanoe sú rozpožičané, zostal voľný len jeden motorový čln. A ten presne som chcel. Od chlapíka v požičovni som vypýtal aj vodnú mapu jazier v okolí. Dal mi celý atlas. Ukázal, ako sa ovláda čln, obliekol som si vestu a hybaj  na jazero. Nádherný pocit! Keď som tomu pridal, tak som šiel aj 50-tkou, čo bola celkom zábava. Snažil som sa nestratiť a prvú polhodinu som sa nemohol na tej mape akosi zorientovať. Z mapy formátu A2 bolo asi 75 % vodnej plochy a 25 % tvorili ostrovy. Tak veľa je tu v okolí jazier. Krásna panenská príroda, opustené desiatky ostrovčekov, niektoré s pár stromami, niektoré s lesíkmi.

Niektoré boli počas víkendov osídlené – stáli na nich drevené chatky. Nie je tu až taký problém mať svoj „súkromný“ ostrovček. Za 1,5 hodiny som obišiel asi 40 km okruh a vrátil sa z opačnej strany ostrova späť k prístavu. A potom som si urobil ešte jednu dlhú trasu okolo veľkého ostrova až ku Punkaharju. Bol som nadšený vozením sa po nekonečných vodách fínskych jazier. Je to naozaj zážitok.

Čo sa týka letných prázdnin, tak tie tu majú deti od začiatku júna až do polovice augusta. Myslím, že vzhľadom na miestnu klímu, je to dobré riešenie. V júni je tu určite lepšie, ako v auguste.

Keďže hlásili na pár dní krásne počasie a potom mali prísť daždivé dni, chcel som si toto mimoriadne teplé počasie užiť. Celé Fínsko by sa dalo popísať ako krajina jazier. Je ich tu 188 000 a tvoria 10 % rozlohy krajiny. Medzi najdôležitejšie a najkrajšie jazernaté oblasti patrí práve východná jazerná oblasť, v ktorej som sa nachádzal. Veľká časť jazernej oblasti patrí do provincie Savo s hlavným mestom Savonlinna. Mesto má 27-tisíc obyvateľov. V tomto meste stojí jeden z najmajestátnejších a najkrajších hradov severnej Európy - hrad Olavinlinna. Bol postavený v roku 1475.

Tunajší prístav je hádam rušnejší, ako autobusová stanica. Z prístavu odchádzajú pravidelné linky dokonca až do 200 km vzdialeného Kuopia. Z prístavu neustále vychádzali najmä výletné lode na hodinové okružné jazdy po jazerách pri meste a popri hrade. Na jeden takýto výlet som sa nechal zlákať a dobre som urobil, stálo to za to. Plavili sme sa okolo troch majestátnych veží kamenného hradu, okolo mesta, kde pri vode stoja pôvodné staršie domčeky, ale aj mnohomiliónové moderné vily. Bývať pri jazere má niečo do seba. Hrad je známy najmä tým, že v lete sa tu odohráva na nádvorí týždeň trvajúci operný festival. Vystupujú tu známe tváre opery z celého sveta. Určite aj atmosféra a prostredie hradu urobia svoje... Môžem skonštatovať, že Savonlinna je pekné mestečko, ktoré stojí za návštevu.

Zaujímavosť: Na služby, potraviny apod. majú Fíni 9 % DPH, ale zasa na naftu mjú 23 % DPH. Čiže dve sadzby DPHčky. Vo Fínsku mám celkom problém kúpiť čerstvé pečivo. Všade majú iba trvanlivé napečené chleby, žemle apod. Ale to nie je ono. Podobne ako v Španielsku, aj tu  predávajú predpečené bagety. Doma sa to hodí do trúby a je chrumkavé čerstvé pečivo. Nech je ako chce, na pravú chrumkavú francúzsku bagetku to ani zďaleka nemá...

Ďalší výlet som si spravil do dedinky Metla, pri ktorej je veľké arborétum, možno 7x7 km a tvorí veľkú časť ostrova. Cez arborétum vedie spleť chodníkov. Arborétum to bolo veľmi zvláštne. Prvé stromy tu boli zasadené ešte v roku 1932 (teda takú sme našli najstaršiu tabuľku), ale nebolo to ako napr. arborétum Mlyňany, že tam je jeden strom, tam je 5 stromov iného druhu apod. Tu boli z jedného druhu vysadené celé lesíky napr. 100x200 metrov. Takmer všetko ihličnany z celého sveta. Rôzne kanadské, sibírske, americké a iné smreky, jedle, či borovice. Celkom úžasné stromy. Miestni lesníci tu určite mali aj nejaké výskumné programy, pretože tu sadili na jednej parcele fínske smreky z rôznych častí krajiny, sadili ich do riadkov a potom ich navzájom porovnávali, ako ktoré prosperujú. Svietilo slniečko, tak paráda. Len keď som zastal niekde v tieni, tak sa hneď objavili povestné fínske komáre. Zatiaľ sme s tým nemali až taký problém, ale tu už ich bolo veľa. Ale bicyklistu nedobehnú . Keby som bol vo vnútri, vyskúšal by som „indický repelent“ – ventilátor, ale takto musím vzduch víriť vlastným pohybom tela .

Fínsko je naozaj krajinou tisícich jazier. Tých je tu viac, ako pevniny.