AUSTRÁLIA 2. časť - Peddys market, Blue Mountains, Silvester, Manly Beach, cestovanie po Austrálii

1. deň cestovania

Môj prieskum okolia viedol na Peddys market – čo je najstarší trh v Sydney, na ktorom zoženiete lacné brakové tovary, čínsky textil, elektro, ale aj lacné ovocie a zeleninu. V Darling Harbour bola šou na vode – skákalo sa na vodných lyžiach, ďalší traja tu skákali na vlnách na vodných skútroch. Našiel som aj Fish market s morským príšerkami od výmyslu sveta.

Nemohol som si nechať ujsť ani turistiku na Blue Mountains. Blue – modré sú preto, lebo sú tu eukalyptové lesy a z nich sa vyparuje olej s modrým nádychom. Na stromoch bolo vidno aj tri druhy pestrofarebných papagájov. Hore boli chodníky veľmi pekne upravené, dole až tak veľmi nie. Nachádzala sa tam aj železnička s najvyšším stúpaním na svete 45 st. Takisto tu možno obdivovať vodopády. Niektoré stromy tu majú aj 3 metrové kmene. Dolu na chodníku ma zastihla riadna búrka, lialo doslova a do písmena ako z krhly. Na nohu sa mi prisala nová kamoška – pijavica, kamaráti, nekamaráti, musel som ju odtrhnúť, snáď nebude piť moju krv. No pijavice sa neprisali len na mňa, ale aj mojich spoluturistov, jedno dievča ich malo na sebe až sedem!

V jeden deň som sa rozhodol navariť nejaké typické slovenské jedlo pre kamošky z Japonska. Zobral som aj kamarátov zo Slovenska a šli sme. Japonky sa divili, že vieme variť. Japonskí muži bývajú veľmi málo doma, väčšinu trávia v práci, domov prichádzajú aj okolo 22 hod. a ráno zas do práce. A varenie ich vôbec nezaujíma. Japonky sa do nás snáď rovno aj zamilovali . Varil som zemiakové placky plnené kuracím mäsom a k tomu šalát. Večer sme si dali ešte v bare pivko a pekný deň bol za nami. Dozvedel som sa rôzne zaujímavosti, napr. že v Japonsku nie je sex pred svadbou také tabu ako v Kórei.

No a potom nastal dlhoočakávaný deň – posledný deň tisícročia. Už ráno sme sa viacerí stretli na Bondi Junction. Aj moji známi zo Slovenska s asi 15-člennou ázijskou skupinou. Išli sme na Circular Quee. Najlepšie miesta v Sydney boli platené 1000-1500 AUD. My sme si hneď ráno chytili super miesto pri opere. Ľudia tu spali už od večera v stanoch a spacákoch. Boli tu aj známi už od rána od 4.00, tak mu chytili miesto na polnočné dovolenkové fotenie. Počas dňa sa tu nahrnulo obrovské množstvo ľudí.

Mali sme jedno z najlepších miest, robili sa mexické vlny, rôzne srandičky, od takej cca 18.00 hodiny sa odtiaľ už nedalo dostať. Na Harbour Bridge sa začalo premietanie laserom, všetci kričali: „Ózi, Ózi, Ózi. Po vode chodili lode s obrovskými modelmi morských „príšeriek“. Okolo 21.00 začal ohňostroj. Z dvoch strán ostrova vyletovali svetlice do výšky aj 300 metrov. Krásne. Vybuchovalo to do tvarov svetlíc, špirál, hviezdičiek, naháňajúcich sa svetielok. Po tomto predstavení osvetľovali operu krásnymi farbami. Modrou, zelenou, dúhovou... O polnoci to ešte len nastalo naplno. Slávnostné odpočítavanie a potom 1 ohňostroj na moste, neskôr začali lietať svetlice z 12 miest v Sydney, z mosta, ostrova, veže... Ohňostroj trval 25 minút a celé sa to zavŕšilo vzniknutým názvom nad mostom Eternity (večnosť). Po polnoci sa tak, ako u nás, strieľalo šampanské, bozkávalo sa s prianím všetkého dobrého. Potom nastalo kúpanie v novom tisícročí. Všetci si boli odrazu blízki a želali si Happy New Year. No a potom, ako sa postupne ľudia vytrácali, zostával po nich nehorázny neporiadok, skoro ako u nás po polnočných oslavách . Tu bol ten rozdiel, že nikto si svetlice nemohol len tak púšťať doma na dvore, môžu to robiť len špecializované firmy.

Zvyšok novoročných osláv som strávil s partiou v Domain parku, kde sme tancovali na latinsko-americké rytmy. Bol to naozaj jedinečný deň. Príchod nového milénia sa snáď ani nedá lepšie osláviť.

Nový rok som spolovice dňa prespal, potom som sa vybral do mesta, šiel som na výlet loďou cez celý záliv v Sydney, pobrežie má vraj až 1 000 km a je veľmi členité. Autobusom som sa následne presunul do Olympijského centra, kde sa v čase môjho pobytu intenzívne pracovalo na príprave olympiády.

Zašiel som sa pozrieť do Taronga ZOO. Zaujímavé boli austrálske zvieratá – kengury, koaly (tie stále spali a boli prekvapivo veľké, mohli mať okolo 8 – 10 kg) a vtákopysky zase boli prekvapivo malé J(mali asi 50 cm). Bol tu aj pekný pavilón s hadmi.

V Austrálii som si všimol, že majú takmer na všetko návody na použitie, na automatoch na lístky aj na WC! Stratíte návod a ste v háji! Ďalej som si všimol, hasiči sú tu pri každej jednej nehode, ak sa zrazia autá, o chvíľu je pri nej kolóna hasičských áut.

Od mojich spolužiačok Japoniek som sa čo-to dozvedel aj o japonskom národnom sviatočnom jedle sushi. Sushi má veľa podôb a chutí. Ak sa ocitnete v reštaurácii na sushi, tak aj stolovanie je trochu iné, ľudia sedia okolo veľkého stola, kde sa pred nimi posúvajú na bežiacom páse na tanierikoch jednotlivé druhy tohto jedla. Možno si vybrať podľa toho, ako ktoré vyzerá. Každé jedlo je uložené na tanieri inej farby. Ceny sa rôznia podľa farby taniera. Kto by nevedel, tak v strede sushi sa nachádzajú ikry, sushi sa máča v sójovej omáčke.

V predchádzajúcich dňoch vládlo v Sydney daždivé počasie, a po novom roku konečne prišli dni, kedy bolo krásne a horúco, tak som to využil a vybral som sa na slávnu Manly Beach. Na pláži bolo rušno, veľa ľudí, surferov. Južne od pláže je pekný polostrov porastený prímorskými subtropickými kríkmi s hrubými listami. Nad morom sa týčia krásne asi 300 m skaly a na mori plávalo niekoľko bielych plachetníc. Obrázok ako z katalógu .

Keďže som bol v Austrálii a nemal som v pláne len tak odísť z tejto krajiny, bez toho, aby som v nej aj niečo videl, naplánoval som si niekoľko dní cestovania. Zohnal som nadšencov rovnakých mne a šli sme na vec .

S ruksakom na chrbte si vykračujem na Kings Cross. Stretol som sa s mojimi ďalšími troma spolucestujúcimi, rozhodli sme sa pre prenájom auta a hor sa za dobrodružstvom. Cesty mali veľmi dobre označené a nechýbalo ani značenie hlav./vedľ. cesty, aby ste vedeli, kam sa zaradiť. Naša prvá cesta viedla do Kiamy – južne od Sydney. Nachádza sa tu puklina v skale a cez ňu pri príboji vystrekuje voda aj 60 m vysoko. Keď sme tam boli výška dosahovala max. 20 m, ale aj tak to bolo efektné.

Celá JV časť Austrálie jeovčiarskou oblasťou. Zašli sme do Golbourne, potom do hlavného mesta Canberra. Vyšli sme na kopec, ktorý sa nachádzal 800 m nad mestom, odkiaľ bol krásny výhľad na War Memorial, park pod ním a nový parlament. Pod parlamentom bol veľký vianočný stromček. Prespali sme v Coome.

Ráno vyrážame z Coomy do Snowy Mountains. Okolo ciest sa nachádzajú samé farmy s ovcami, hovädzím dobytkom, ale aj osamelé ranče, vzdialené kilometre od seba. Veľa stromov je vyschnutých. Vidno tu rôzne skaly zaguľatených tvarov. Autom sme sa dostali do výšky 1800 m až po Charlotte Pass. Okolo sa nachádzajú lyžiarske strediská a najvyššie položená dedina v Austrálii. Bolo tam tak 12 st. a fúkal riadny vetrisko. Dostali sme sa k najvyššiemu vrchu Mount Kosciuszko. Keď sme prišli na úroveň mrakov, strašne sa rozfúkalo. Okolo kvitnú horské lúky, v nižších polohách rastie nejaký horský druh eukalyptu. Hore sme vyšli asi za 2 hod. a 15 min. Bola tam veľká zima. Dokonca sa tam nachádzali zvyšky snehu, nečakal som, že v lete ma v Austrálii privíta aj takáto zima – kúsok od obratníka Kozorožca. Mon Dieu.

Miestami tam boli ešte veľké zostatky snehu zo zimy. Prešli sme po chodníku Main Range Walk späť. Podvečer sme šli cez hory do prírodnej rezervácie Wolong. Po ceste sme videli veľa papagájov. Je tu vybudovaná elektrická sieť na vodnú energiu z hôr. Keďže tu neboli žiadne priehrady, voda sa privádza veľkými potrubiami na prudkom kopci a tlak vody poháňajú generátory. Počas noci sme sa presunuli po diaľnici o 300 km ďalej do Melbourne.