AUSTRÁLIA 4. časť - Kings Canyon, Alice Springs, Queensland Rock Paintings, Brisbane, Surfers Paradise

Ďalšie naše kroky viedli na Kings Canyon. V období dažďov tu padne 40 mm zrážok/mesiac. Kings Canyon sa nachádza severne. Už doobeda tam bol riadny úpek. Do kaňonu sa dajú robiť dve túry – ľahká 1 hodinová a ťažšia 3-4 hod. Ja som šiel na tú dlhšiu. Najskôr bolo prudké stúpanie, ale potom cesta viedla k prekrásnym skalnatým útvarom. Je to opäť iný typ, ako som dovtedy videl. Skaly sú horizontálne/bridlicovo vrstvené, vytvárajú veľké previsy. Rastú tam stromy s bielou, hladkou kôrou. Stredom kaňonu preteká v období dažďov/počas silných lejakov rieka. Tá za tisícročia vymodelovala kaňon. Na jeho dne sa v hornej časti nachádzajú hlboké 20x30 m jazierka. Bola to priam božská úľava vykúpať sa v takom jazierku uprostred púšte, keď teplota vzduchu dosahuje asi 40 stupňov .

Jazierka sú priamo pod kolmými asi 200 m skalami obklopené tropickou vegetáciou. Kto by chcel vedieť, ako to vyzerá v raji, odporúčam toto miesto. Načerpali sme benzín a presunuli sme sa k Meteorite Craters. Cestu sme si chceli skrátiť asi o 100 km severnejšou nespevnenou cestou. Bola to štrkovo-piesková cesta, odporúčaná pre 4x4, čo sme samozrejme nemali, ale riskli sme to. Treba mať na pamäti, že ak sa niečo stane, najbližšia pomoc je vzdialená cca 100 km. Pieskové duny som pri šoférovaní ako tak zdolal, horšie bolo, keď ma uprostred cesty prekvapilo vyschnuté koryto rieky, ktoré šlo priamo cez cestu. Nánosy piesku to boli fakt veľké.  Do ¾ som ako tak prešiel, potom mi zapadli predné kolesá, skúšali sme to vytlačiť, nepomáhalo...museli sme podložiť kolesá kameňmi a na niekoľký pokus sa nám podarilo auto úspešne vytlačiť. Pred koncom skratky boli Meteorit Craters, najväčší kráter má priemer 180m a 15 m hĺbku Okolo bolo niekoľko menších kráterov.

Potom sme sa presunuli do Alice Springs- najväčšieho mesta centrálnej Austrálie, počet obyvateľov je cca 27 000, veľkú časť tvoria pôvodní obyvatelia.

Doobeda sme sa vybrali na sever mesta, kde stála stará telegrafická stanica vybudovaná v roku 1870, ako jedna z dvanástich, ktoré spájali Adelaide s Darwinom, ďalej cez Jávu, podmorských káblom do Inde, Kuvajtu až do Veľkej Británie. Toto spojenie slúžilo až do roku 1942, kedy ho Briti sami zničili. Potom sme zašli na vyhliadkový kopec s pamätníkom nad mestom. Oh la la, nádherný výhľad bol z neho.

Pôvodní obyvatelia v meste nerobia nič, iba posedávajú v parku, vykrikujú po sebe.... Po meste stále jazdia policajné autá a dohliadajú na poriadok. Pôvodní obyvatelia musia mať však dosť peňazí, pretože v reštauráciách vôbec nehľadia na ceny. Sú špinaví, majú roztrhané odevy, chodia bosí.

Čaká nás 2000 km cesta. Po 400 km zastavujeme v Devils Marblés – sú to obrovské guľaté skaly, miestami majú až 4 metre. Presunuli sme sa ďalej na Mount Isa.

A potom sme prišli do ďalšieho štátu - do Queenslandu. Po ceste sme videli tisícky úzkych vysokých termitových mravenísk.

Cesty boli vo väčšine bez zákrut, najdlhší rovný úsek mal 33 km. Ráno som videl kŕdeľ 15-tich emu. Emu sú veľmi plaché. Zmenila sa i vegetácia, namiesto púšte je tu step s hustým porastom trávy, sem-tam stromy. Páslo sa tam veľké množstvo hovädzieho dobytku. Zmenilo sa i počasie, citeľne sa ochladilo a muselo veľmi pršať, lebo lúky okolo boli doslova zaplavené. Až som bol celkom zvedavý, ako to bude vyzerať na severe nad Cairnsom, tam je ešte horšia cesta a častejšie tam prší. Do Townsville prichádzame krátko popoludní. Toto mesto je jedným zo stredísk slnečného pobrežia Queenslandu. Je zaujímavé, že aj keď je pobrežie také ospevované, Austrálčania chodia dovolenkovať mimo krajinu, napr. na Filipíny, na Bali... Asi preto, že exotiku každý z nás hľadá mimo svoj domov.

Townswille je asi 100-tis. prímorské stredisko neďaleko great Barrier Reef. Mesto ako také nie je príliš zaujímavé, tak sme sa šli loďou pozrieť na 11 km vzdialený Magnetic Island. Volá sa tak preto, lebo keď sa okolo plavil kapitán Cook, tak sa mu pokazil kompas a myslel si, že tento ostrov je železný a zmagnetizovaný...

Počasie bolo dosť oblačné. Na ostrove majú žiť koaly a niektoré časti sú obklopené koralovými útesmi....

Ďalší deň vykuklo spoza mrakov slniečko, tak sme šli na pláž. Bolo príjemne, voda fantastická, kúpali sme sa a hľadali koraly.

Popoludní sme sa vybrali na sever smerom na Cairns. Pri šoférovaní som dodržiaval rýchlosť, pretože bolo veľa policajtov merajúcich rýchlosť a už len prekročenie rýchlosti o pár km/ hod. tu vie pekne prevetrať peňaženku. Navečer sme dorazili do Cairnsu, po ceste sme prechádzali najvlhším územím Austrálie, spadne tu až 4300 mm/rok. Je to tiež oblasť pestovania cukrovej trstiny a banánovníkov (sú tu obrovské banánové plantáže). Žijú to oveľa menšie kengury, ako tie čo sme videli doposiaľ.

Cairns je mesto, ktoré ťaží z blízkosti koralového Great Barrier Reef. Má asi 100-tis obyvateľov, ubytovanie sme našli ihneď pri pobrežnej promenáde. Možno tu nájsť desiatky lacných hotelov, reštaurácií pri pobrežnej promenáde.

Ráno vyrážame ešte ďalej na sever, smerom na Cape York, ideme do Quinkan Reserve, kde sa zachovali 14 000 rokov staré skalné maľby pôvodných obyvateľov.

Začiatok cesty bol celkom pokojný, len pred Lakelandom bol  nespevnený, veľmi hrboľatý, zlý povrch a cesty a z Lakelandu do Laury bola to isté. Našťastie sú cez väčšie rieky postavené staré premostenia. Nechápem, aký systém to pri stavaní ciest majú. Niekde postavia 10 km krásny úsek širokej dvojprúdovej asfaltovej cesty – hocikde mimo mesta a potom je zas cca 10 km prašná kamenno-štrková cesta, po ktorej sa ide fakt hrozne. Merde. Nemohli radšej postaviť dlhú asfaltku pre 1 auto? Veď tu človek stretne druhé vozidlo tak každých 40 km.

12 km pred Laurou sme našli začiatok chodníkov na Rock Paintings. Urobili sme si trošku turistiky, opäť je tu dosť sucho, na severnej strane rastú väčšinou kríky a redšie lesíky na južnej strane, kde je viac vlhka a menej horúcich svahov (teda presne opačne ako u nás v Európe). Cca po pol hodine sme sa dostali k veľkej previsnutej hladkej skale. Na dĺžke asi 25 metrov , do výšky cca 2-3 m sú tu krásne maľby pôvodných obyvateľov. Možno tu nájsť nakreslené rôzne posvätné zvieratá, postavy a iné. Väčšina malieb má hnedo-žlto-červený nádych. Boli tu aj odtlačky rúk – v ústach sa požuvala rastlina obsahujúca farbivo, potom sa priložila dlaň na skalu a z úst sa farba vytryskla na ruku. Pod roztvorenou dlaňou zostala pôvodná skala a okolie sa zafarbilo. Na ďalšej skale bola skupina asi 20-tich červených klokanov. Zaujímavé bolo, že väčšina malieb bola namaľovaná dolu hlavou.

Potom sme sa vrátili do Lakelandu a popri pobreží na juh. Stretli sme aj klokana, čo je dosť veľká náhoda, keďže cez deň spia. Druhou nástrahou ciest boli všade prítomní  - neviditeľní policajti .

Počas tohto dňa sme mali prejsť najťažší úsek našej cesty, a to 2000 do Brisbane. V Brisbane nám chvíľu trvalo zohnať ubytovanie, ale nakoniec sa podarilo. Na námestí kontrastujú staré budovy s výškovými budovami. Na moste sme si počkali na západ slnka, potom sme si ešte posedeli na trávniku a vyrazili do baru. Našli sme jeden veľmi fajn, kde hrala skvelá hudba, podávali tu veľmi dobré pivo, a tam sme sa dosýta vyšantili. Čas strávený v Austrálii sa pomaly blížil ku koncu a začalo mi to byť fakt ľúto. Vtedy som si sľúbil, že až zarobím ďalšie peniaze, určite sa sem vrátim.

Naším posledným cieľom bol Surfers Paradise. Je to asi 40 km pláž s krásnou priezračnou modrou vodou, pieskovými plážami a obrovským množstvom výškových hotelov (bolo tam viac výškových budov ako v centre Brisbane). Obrovské morské vlny boli rajom pre surfistov. My sme sa vykúpali , vybláznili a navečer sme sa už vracali do Sydney. Bolo to už len nejakých 1000 km, tak sa to dalo. Večer nás odprevadil krásny západ slnka. Bolo jasno, a tak som zisťoval, kde je súhvezdie Južný kríž. Práve vyšiel nad obzor, čakal som niečo výrazné, ale boli to len slabé hviezdičky, a tá, ktorá bola výraznejšia na zástave bola paradoxne v súhvezdí najmenej viditeľná. Ale bol som rád, že konečne viem, ako vyzerá Južný kríž.

Inak ešte jeden poznatok z ciest - koaly spia až 20 -22 hodín denne, po západe slnka prijímajú potravu – eukalyptové listy a výhonky. Na to, že majú asi 10 kg, zjedia až 1 kg potravy.

Dokopy sme prešli 10 600 km. Dorazili sme do Sydney, šli sme vrátiť auto, zašiel som sa rozlúčiť do školy, tam som odovzdal knižku o Austrálii a naše skúsenosti z cestovania českým priateľom, ktorí sa na cesty ešte len chystali.  Autobusom som sa presunul na letisko a ani neviem, ako to ubehlo a sedel som v lietadle a lúčil sa s touto krajinou. Počas prestupov sa mi podarilo zaspať, prebral som sa asi  10 min. pred odletom, kedy sa už check-in zatvárali, čakali už len na mňa, stihol som to fakt na doraz .

Strávili ste aj vy nejaký podobný študijný pobyt v zahraničí? Kde to bolo?

Ak sa vám môj cestopis páči, letenky do Austrálie si viete kúpiť stále za výhodnejšie a výhodnejšie ceny.