Írsko, Škótsko - Glengariff, Gleninchaquin Park, Cliffs of Moher, Giant Causeway

V prvom rade sa s vami chcem podeliť o svoje zdesenie. Po týždni, čo som sa stretával so šialencami, ktorí sa pri teplote 7°C kúpu v ľadovom mori, som usúdil, že v Írsku je to úplne normálne. Pár normálnejších si oblieklo aspoň neoprény, nie je ale až takou raritou vidieť výskajúce deti (!) skákajúce do vĺn. A rodičia sa na nich z brehu usmievajú, navlečení do búnd. Tomuto našinec odchovaný na Cannes a St. Tropez jednoducho neporozumie...

Ale späť k mojim zážitkom. Po Kilkenny som sa vybral do národnej prírodnej rezervácie Glengariff. Tá má rozlohu približne 300 ha! Krajina veľmi pripomína slovenské Nízke Tatry, len s tým, že najvyššie štíty tu dosahujú ledva 600 m.n.m. Dôvodom, prečo je Glengariff chránenou rezerváciou, sú však pôvodné dubové a borovicové porasty, jedny z posledných v Írsku. Vedeli ste, že tento zelený ostrov má v súčasnosti len 5% zalesneného porastu? To je najmenej zo všetkých krajín Európskej únie. A pritom podmienky na rast lesov tu sú ideálne: vlhkosť, mierna klíma. Lesom tu však neprospievajú všadeprítomné kravy a ovce, oficiálni záhradníci Írska.

Sympatický mi tu bol systém predaja máp. Na začiatku parku boli mapy na kôpke v kamennom múriku. Kto chcel, vzal si jednu a hodil mincu do plechovej pokladničky vedľa. Investovať sa oplatí, mapa ma viedla po krásnych vyhliadkach na zelené kopčeky prešpikované obrovskými šedými balvanmi. V údoliach medzi kopcami sú početné jazerá, na ktorých sa darí, na moje prekvapenie, bielym leknám. Odporúčam na celodennú prechádzku!

Odtiaľ som šiel priamo do Gleninchaquin Park. Je to unikátny projekt, keďže tento park je súkromnou pôdou a majitelia pozemkov tu vytvorili tento nádherný park so siedmimi alternatívami trás. Nad údolím padá z nádherného jazierka s leknami dolu z priesmyku snáď 200 metrov vysoký vodopád. Úprimne, toto miesto muselo inšpirovať tvorcov Levieho kráľa, je ako nakreslené.

Všimol som si, že typicky írsku scenériu tvoria políčka, alebo lepšie povedané pravouhlo ohradené a vedľa seba susediace plochy, na pasenie oviec. Tie majú po okrajoch povykladané kamene, z ktorých sú urobené ohrady. V strede krásne zelené plochy, za ohradami sú však iba skaly a pásy zelene. Muselo trvať roky zbaviť plochy kameňov...

Neskôr som sa presunul na juhozápad Írska pozrieť sa na jeden z najznámejších írskych turistických miest: Cliffs of Moher. Tieto monumentálne útesy sú vysoké 203 metrov a spúšťajú sa takmer kolmo do mora. Oficiálna časť má na okrajoch zábradlie, ale v ľavej časti na toto bezpečnostné opatrenie pozabudli. Výsledkom je úžasný kontakt s desivými útesmi, odporúčam odvážnym bez závratov z výšky.

Útesy tvoria takmer dokonalé bridlicové dosky. Tie vynaliezaví farmári hneď využili ako pôsobivé ohrady pasienkov. Dolu pod útesmi vytŕča z mora 70 metrov vysoký špicatý skalnatý ostrovček. Na jeho vrchole je vystavaná O´Briennova veža. Miestny výstredný zeman O´Brienn chcel totiž urobiť dojem na svoje priateľky.

Za zmienku určite stojí aj národný park Glenveagh s výmerou 16 500 km2. Ten sa preslávil množstvom divých zvierat: nájdete tu jelene, znovu vysadeného orla skalného, vydry, jazvece, líšky... a čo je najzaujímavejšie: žiadne kravy ani ovce. Na svedomí to má John George Adair, niekdajší majiteľ tunajších pozemkov. Ten bol milovníkom prírody, a tak v roku 1861 násilím vyhnal 244 farmárov, pretože mu kazili výhľad. Doteraz je meno Adair skôr urážkou medzi domácimi. Svoje dielo tento šľachtic dovŕšil vystavaním hradu.

Pozrieť som si chcel aj Severné Írsko. Tam ma najviac lákal Gian´t Causeway. Ide o rozsiahly pobrežný úsek, ktorý je lemovaný početnými pravidelne rozmiestnenými kamennými stĺpmi šesťuholníkového tvaru. Tento prírodný úkaz je aj v zozname UNESCO. Je to nádherné miesto, asi najkrajšie, aké som doteraz v Írsku videl.

Legenda hovorí o tom, že írsky obor Finn MacColl postavil most zo skál, ktorý začínal tu a končil v Škótsku. Tento írsky obor chcel bojovať so škótskym obrom Benandonerom. Keď však Finn prišiel po moste do Škótska a uvidel Benandonera, zľakol sa a utiekol. Benendoner sa však za ním rozbehol. Keď to Finnova žena uvidela, uložila ho do detskej postieľky, dala mu plienku, podbradník a cumlík a prikázala mu, aby spal. Keď sa Benandoner dobíjal do domu Finna, žena požiadala, aby bol potichu, pretože Finnov syn spí. Benandonerovi stačil jediný pohľad na postieľku, aby prišiel na to, že pokiaľ Finnov syn je už taký obrovský, tak samotný Finn musí byť poriadny velikán. Rýchlo utekal späť do Škótska a cestou späť zváľal za sebou celý most. Zostali z neho už iba kúsky – tu v Giant´s Causeway v Írsku a na protiľahlom Škótskom ostrove.

V nedeľu som sa ponáhľal späť do Dublinu. 17.3. je totiž dôležitý deň pre všetkých Írov: St. Patrick´s Day! Deň, kedy si všetci oblečú zelené oblečenie, namaľujú tvár nazeleno a pijú zelené pivo. Stráviť tento deň priamo v Írsku je zážitok na celý život. V Dubline už týždeň bežali oslavy, sprievody, koncerty, pouliční umelci tu predvádzali svoje umenie... jednoducho jedna veľká párty. Celé to vyvrcholilo práve v nedeľu festivalovým sprievodom, na ktorom sa údajne zúčastnilo až 8 000 ľudí. Predstavte si festival v Rio de Janeiro, len na írsky spôsob. No a samozrejme potom nasledovali oslavy po krčmách až do skorej hodiny rannej.

Ja tento dlhý večer musím ešte dospať. Ozvem sa budúci týždeň s novými zážitkami, tentoraz zo Škótska.

Dovtedy prajem veľa nalietaných kilometrov!

Váš generál LeTenky