AUSTRÁLIA 1. časť - Sydney, škola, austrálske Vianoce

Darling Harbour Sydney

Už ako študent som veľa cestoval. Na prelome rokov 1999/2000 som absolvoval dlhú cestu za poznaním aj vzdelaním do Austrálie. Poviem Vám, letenky do Austrálie neboli v tom čase najlacnejšie, teraz je to už na isto lepšie.

V lietadle som si pospal a možno ešte dosníval zopár vecí, na ktoré som sa v Austrálii tešil. Z vtáčej perspektívy som sledoval stred Austrálie. Je to vyprahnutá, suchá krajina podobná saharskej Afrike.  V Austrálii je o 10 hod. viac hodín ako u nás. Už pred príletom letušky striekali v lietadle niečo podobné ako „biolit“ proti potenciálnym muchám z Malajzie. Aktuálne ponuky leteniek od viacerých leteckých spoločností nájdete na mojom portáli www.letenky.sk.

Colníčky cestujúcich riadne prehľadali. Neuniklo im nič. Zaviezol som sa do štvrte Kingsford, tam som sa ubytoval. Sydney je obrovské mesto, má cca 3 mil. obyvateľov a dĺžku až 100 km. Je však excelentne vybudované, môžu byť naň pyšní.

Zašiel som na kúpalisko, kde som videl Austrálčanky v plavkách, teda môžem vám povedať, že sú riadne pri sebe. Pred slnkom sa tu všetci riadne chránia, opaľovací krém je ich najbližší kamarát (odvtedy, čo som sa riadne spálil, už aj môj)

Môj pobyt v Austrálii nebol len čisto poznávací, ale aj vzdelávací. Chodil som aj do školy. Škola sa nachádzala v štvrti Bondi Junction. V škole bolo veľa Japoncov, Kórejcov, sem tam Thajčania, a tiež veľa Slovákov a Čechov. Môj učiteľ mal 29 rokov, volal sa Ben.

Počas svojho pobytu som chcel aj veľa miest v Austrálii navštíviť. Zašiel som sa pozrieť  do centra mesta, na operu, loďou do Tanaga ZOO, odkiaľ bol krásny výhľad na mrakodrapy, potom som sa loďou preplavil do zrekonštruovaného Darling Harbour. Bolo to tam krásne. Keďže bol predvianočný čas, všade boli krásne výzdoby, aj pri prístave, a napr. pred reštauráciami sa nachádzali vianočné gule s priemerom cca 50 cm.

Zastavil som sa aj na Kings Crosse. V tejto časti nachádzajú pomerne lacné hostely, ďalej bolo veľa barov a erotických salónov.

Každý deň si bol tomu predošlému podobný ako vajce vajcu. Ráno som chodil do školy, po škole popoludní do mesta. Obľúbil som si najmä Kings Cross, operu a Darling Harbour.

Výstavba opery stála asi 300 mil. austrálskych dolárov, peniaze na ňu sa čerpali z výnosov zo štátnej lotérie. Prístav Darling Harbour zrekonštruovali asi za 60 mil. aust. dolárov. Prístav možno pôsobí trošku komerčne, ale to vôbec nevadí a na jeho príťažlivosti to neuberá.

Pred niekoľkým rokmi v SV oblasti Quensland objavili nové mušky na stromoch. Potom cca na 10 rokov zakázali vývoz všetkých poľnohospodárskych produktov odtiaľto, aby sa mušky nerozšírili aj do ostatných častí. Dokonca policajti kontrolovali, či sa na vozidlách nevyvážajú nejaké rastliny či poľnohospodárske produkty. Tiež bolo zakázané prenášať zeminu a kamene z tejto oblasti do inej.

Na Silvestra tu bola naplánovaná obrovská oslava s 1- 3 mil. návštevníkov a až 20 ton pyrotechniky, ktorú plánovali vystrieľať na ploche 6 km.

Na Kings Cross ma podvečer nadháňači lanárili do svojich sex podnikov, hrudníky žien z celého sveta ma lákalí do svojich náručí. Majú smolu, ja na takéto aktivity nie som J. Dokonca ani ako študent nie J.

Večer som sa zašiel pozrieť k Ryoal Botanic Garden. V parku The Domain práve prebiehal rockový koncert. Na trávnikoch v parku si užívajú sexuálne radovánky viaceré dvojice bez akéhokoľvek ostychu. Mon Dieu, toto nie je pohľad pre gentlemana.

Výbežok nad Ryol Botanic Garden je jedným z najkrajších miest, odkiaľ možno sledovať mesto, operu, most. Nachádza sa tam kamenné kreslo Mrs. Macquarie point. Cez vianočne vyzdobený Hyde Park som sa vrátil  metrom do domu, v ktorom som bol ubytovaný.

Jedno popoludnie sa  pri opere  konal country koncert, vstup bol zadarmo. Návštevníkmi boli hlavne starší ľudia, niektorí z nich tancovali pred pódiom. Väčšina mladších posedávalo obďaleč na schodoch pred operou.

Opera mala tri časti, vľavo – západne bola reštaurácia, v strede sa nachádzala najväčšia časť – divadlo a na východnej strane bola opera.

Poobede som zašiel aj do IMAX CINEMA – štúdia Panasonic, v tomto kine bolo v tom čase najväčšie plátno na svete, odhadujem, že malo tak 35x15m. Sila! Kinosála mala stúpanie cca 45 stupňov, takže sa nestalo, že niekomu bude pred sebou zavadzať niečia hlava J, to už by pred vami musel sedieť fakt obor.

3D filmy boli vtedy pre mňa veľkou neznámou, na Slovensku sme v roku 1999 asi o niečom takom ani nechyrovali, preto som si to riadne užíval. Pozrel som si film o Galapágoch, bol to fakt zážitok vidieť takýto film v 3D kvalite. Vtedy som si ešte tak hovoril, že keď budú aj hrané filmy v 3 D kvalite, kiná budú mať o tržby postarané a vidíte to, neubehlo až tak veľa rokov a je to tu J.

Zvuk bol v tomto kine tiež skvelý, púšťali ho z 12-tich rôznych zvukových kanálov z reproduktorov okolo. Podvečer som si posedel v prístave a získal tak svoj prvý suvenír Jspálenú tvár, slnko je tu fakt silné.

Keďže som mal pôvodné ubytovanie dosť ďaleko od školy, našiel som si iné, bližšie. Ubytoval som sa u pani na dôchodku, ktorá bola veľmi výrečná, rada fajčila a pila brandy J. V parku Domain sa chystali no nové koncerty, som zistil, že trávnik tu nielen polievajú, ale aj farbia! Nazeleno. Oh la la, to čo už je?

Rozhodol som sa vylepiť plagáty, že zháňam parťáka na cestovanie. Na námestí predávali vianočné stromčeky – borovice z dovozu, no nič moc, čo vám budem hovoriť.

V nedeľu bolo na Oxford street rušno. Predávali tu rôzne drobnosti  a vianočné darčeky. Zašiel som sa najesť do MC Donaldu a potom som sa presunul na juh Sydney do NP Botany Bay. Nachádzalo sa tu prvé miesto, kde kapitán Cook vstúpil na austrálsku pôdu. Bola tu malá pláž Malabar beach, naľavo sa nachádzali skaly, pôvodná vegetácia a napravo golfové ihrisko.  Skaly tu boli netradične tvarované. Od mora totiž fúkal vietor, sem tam aj s pieskom, narážal do skál a tvaroval v nich otvory a rôzne preliačiny. Rastliny boli zmiešaného charakteru, aj podobné suchomilným s hrubými povrchmi listov, aj prímorské.

Išiel som sa  pozrieť na golfové ihrisko. Strašne v ten deň fučalo a bolo pomerne chladno. Hráči sa tvárili veľmi dôležito a strieľali cez bralo do mora, len taký „šupot“ J. Aj som dve loptičky našiel. Neboli síce s podpisom Lee Westwooda, ale nevadíííí J. Keď som sa vrátil do štvrte, kde som býval, celkom ma pobavila tá kombinácia tepla a Vianoc, po domoch nalepené plagáty Merry Christmas, v komínoch veľké balíky so St. Clausom a teploty okolo 30 stupňov. Nevídané.

V škole nám rozdali lístočky s menami žiakov a učiteľov, ktorým sme mali vymeniť darček, odovzdať sme im ich mali na Štedrý deň. Blížili sa Vianoce, čas, kedy máme byť so svojimi rodinami a každému sa tu asi trošku cnelo za domovom. V škole sme sa učili spievať pieseň od Johna Lennona Merry Christmas. Spravili sme taký experiment, že každý si preložil prvú slohu do rodnej reči, zrýmovalo sa to (najlepšie to šlo po kórejsky) a niektorí spievali anglický podklad, no bola to sranda. Ja som neváhal a preložil si to aj do francúzštiny a aj slovenčiny.

Učiteľ Bill bol zvláštny človek, nosil dlhé ryšavé vlasy, ktoré pár dní šampón nevideli, hral výborne na gitaru, nosil obnosené veci. Topánky mal zvnútra zodraté, byt si doma zariadil z povyhadzovaných vecí (čo síce v Sydney nebola taká zvláštnosť, no ale pre mňa dosť). Na konci hodiny nám zatancoval tanec novozélandských domorodcov a bolo to dosť vierohodné J. Bol to pre mňa najlepší zážitok zo školy.Dostali sme aj certifikáty o absolvovaní školy a darčeky od spolužiakov priamo z rúk St. Clausa. Dostal som šálku  (ktorú som hneď kdesi zapatrošil) a svojej spolužiačke Dade som kúpil plyšovú koalu, celkom sa jej potešila. V škole sme si pripravili aj pohostenie, doniesli sme sa aj národné jedlá, najviac mi chutili palacinky, ktoré pripravili spolužiačky.

24. december .- teda Štedrý deň sa v Austrálii neoslavuje, preto sme aj boli v škole. Obchody boli otvorené do neskorého večera, aby si aj oneskorenci mohli dokúpiť vianočné darčeky pre najbližších.  So spolužiakmi Martinom a Milanom sme si boli v Bottle shope kúpiť víno a pivo, aby bolo aj čo piť, v potravinách totiž alkohol nedostanete a vlastne to bola jediná príležitosť na nákup alkoholu, keďže 25.12. bolo všetko zatvorené.

Takto „vybavení“ sme šli podvečer na Bondi Beach. Tam boli aj spolužiaci z Japonska, ktorí organizovali vianočnú beach párty. Samozrejme som mal z domu aj produkt z našich sadov (slivovicu) a ponúkol som im. Tim z Taiwanu si dal štamperlíček a mal dosť, vracal, mal zimnicu. Neviem, čo to je za národ, nič neznesú . Večer o ôsmej sme sa presunuli do Darling Harbour, tam na plávajúcom pódiu spievalo asi 100 spevákov vianočné piesne. Pred pódiom sa na skútroch premávali St. Clausovia. Potom bola laserová šou. Pobudol som tu s Japoncami asi do polnoci a šiel som spať.

Austrálske Vianoce  vyzerajú nasledovne: –25. december je (Christmas Day), v noci predtým chodí St. Claus a rozdáva darčeky. Ráno už sú pod stromčekmi. Veľa Austrálčanov ani stromčeky nemá. Počas dňa robievajú barbecue (grilovačku) v záhrade a grilované špeciality sú vlastne slávnostným vianočným obedom, prípadne večer sa slávnostne prestrie a podávajú sa vianočné jedlá, a to kačica s plnkou – z kuracieho mäsa, mrkvy a hrozna. Na vrch sa dáva sladká šťava, ktorá sa jemne pripečie. Takúto kačicu si pripravia už pred sviatkami a nechajú v chladničke. Na Vianoce sa krája na plátky a podáva sa v studenom stave s ryžou, zemiakmi, šalátom z červenej repy a kapustovým šalátom. Na pitie sa k tomu podáva červené víno. Po kačici nasleduje puding, hoci s  naším tradičným BB pudingom Jto nemá veľa spoločné, chutí to ako keby sme zmiešali čokoládové cesto, hrozienka, kúsky želatíny, zaliali rumom a na rozpálenej panvici opiekli, resp. pripiekli. Takýto „puding“ sa podáva horúci so zmrzlinou.

Tak tradičné slovenské vianočné jedla mi rozhodne chutia viac.Po večeri sa rozdávajú, podobne ako u nás, darčeky. Druhý vianočný deň nazývajú boxing day, neviem podľa čoho, možno podľa toho, že v ten deň sa zbavujú škatúľ od darčekov... To som si tak sám vymyslel .

Bol som pozvaný k môjmu učiteľovi Benovi na záhradnú párty. Zišli sme sa u neho asi 15-ti. Ben pripravoval opekané klobásy, kurčatá, šaláty, rôzne mäsko. Česi tu opekali aj kura predtým naložené v šťave, paráda, moje chuťové bunky si prišli na svoje J. Večer som šiel ešte s dvoma spolužiakmi na druhú párty k babám. Zišla sa nás tam pekná kopa Slovákov a Čechov. Bolo zaujímavé počúvať ich príbehy. Boli to zväčša mladí ľudia pochádzajúci z bohatších rodín, ktorí boli až tu donútení prvýkrát v živote pracovať. Boli aj takí, ktorí mali v pláne urobiť si nejaké skúšky na Cambridge, iní, ako Blanka, ktorá na Slovensku zarábala na tú dobu kráľovské peniaze, chceli zmeniť spôsob života. Baby navarili vianočnú kapustnicu, hoci chuťovo nebola ako od maminky J, ale aspoň trochu mi pripomínala domov. Párty sa skončila ráno o piatej, kedy som šiel pešo na bus, vychádzalo slnko, bolo teplo, až bolo ťažké uveriť, že sú Vianoce.

Počas Boxing day (26.12) som sa chcel ísť pozrieť na štart vianočného jachtingu zo Sydney do Tasmánie – kam mali doraziť na Nový rok. Rok predtým boli počas tejto plavby aj obete na životoch, prišla vraj veľká búrka, ktorá trvala až pol dňa a rozzúrila more, ktorého vlny dosahovali aj 11 metrov!

Nakoniec som na jachting nešiel, nechcelo sa mi. V telke dávali reláciu o Aborigincoch – pôvodných obyvateľoch Austrálie. Ako vyrábajú klasické hudobné nástroje. Napr. také didgeri doo – čo je v podstate duté pomaľované drevo, ktoré vydáva zvláštne zvuky. Jeho výroba spočíva v tom, že sa nájdu asi 40 cm hrubé vetvy stromu – vyberajú sa choré stromy. Vetvy sa narežú na 1 – 1,5 metrové kusy. Dajú sa na kopy a termity vyžerú ich vnútro. Potom sa zvnútra vytiahne, čo po nich zostalo, ošúpe a vyhladí sa povrch. Niektorým do stredu robia aj otvor, vložia zastrúhané drievko a zahladia. Potom sa takéto drevá pomaľujú a nalakujú tmavým lakom. Nakoniec sa otvor, do ktorého sa fúka vloží do vosku.