Eurotrip časť 1.- Taliansko, Francúzsko

Sanremo

V roku 2009 sa sen stal skutočnosťou. Plánovanie trojtýždňovej dovolenky trvalo hádam aj 2 mesiace. Zvolili sme september kvôli tomu, že počasie je stále fajn a aj tých dovolenkárov s deťmi je pomenej, keďže deti už musia zarezávať v škole.

V prvom rade muselo auto prejsť akou - takou kontrolou, nech plánovaných 5 500 km s nami „psychicky“ zvládne . Nemala som chuť riešiť pokazenú spojku niekde v Španielsku. Výhodou takejto dovolenky bolo pre mňa veľkosť batožiny, ktorú som si mohla so sebou zobrať, keďže sme boli len dvaja v „kombíčku“. Napakovala som svoj lodný kufor doplna. Hovorím si, veď sa budem túlať po Monaku, Saint-Tropez a pod., tak nech nejako vyzerám .

Vsadili sme na to, že ubytovanie budeme riešiť až priamo na mieste Zaváňalo to trochu aj „prúserom“. O to dobrodružnejšie to vyzeralo a strašne som sa na to tešila, ako to budem počas cesty riešiť .Plán cesty sme síce mali vcelku podrobný, že kadiaľ, ako dlho a pod., ale hovorím si, čo, keď sa mi niekde zapáči viac a budem tam chcieť zostať dlhšie?

Vyrážali sme z Košíc. Rada si pospím, takže žiadne včasné vstávanie nehrozilo. Vyrážali sme asi okolo 9 hod. hneď po raňajkách. Našou prvou zastávkou boli Benátky. Ako správna žena som uchopila volant hneď na začiatku cesty a išla až do Venezie. Akurát sa stmievalo, keď sme prekročili rakúsko-talianske hranice. Bola to úžasná scenéria, aká sa len tak často nevidí. Do Benátok sme prišli neskoro večer okolo 22.00 hod. Začala som rozmýšľať, kde teraz neskoro večer nájdeme ubytovanie. Ale veď sa niečo našťastie našlo. Vedela som, že to nebude najlacnejšie. Naša jedna noc stála 82€. V hlave som kalkulovala, že, keď to takto pôjde ďalej, tak za 3 týždne dáme za ubytovanie okolo 1700€, slušný balík!  Dúfala som, že tá cena bude trochu klesať.

Ráno sme hneď išli preskúmať mesto kanálov a lagún. Benátky sa nazývajú kráľovnou Jadranského mora, mestom vody a mestom svetla. Úžasná architektúra na každom kroku a prekrásne gondoly. Najznámejším obrazom Benátok je Námestie svätého Marka, kde si zamilované páriky nechávajú robiť romantické párové fotky pri kŕmení holubov a stoja v dlhom rade na prehliadku Baziliky sv. Marka. Vôbec mi tá voda z kanálov nesmrdela, ako som čítala v rôznych cestopisoch. Je to neuveriteľné, že to celé stojí na vode. Myslím, že jeden deň na preskúmanie Benátok stačil.

Pokračovali sme v smere Padova, Ferrara a ďalším stopom bola Bologna, tak Florencia. Florencia je kolískou renesancie a talianskych klasikov. Je to mesto v centre Toskánska v strednom Taliansku. Je známa svojím bohatstvom umenia a architektúry. Prekrásne sochy, skvelé víno a chutné jedlo.

Ďalej smer Pisa – známe mesto kvôli svojej šikmej veži. Urobili sme si zopár klasických dovolenkových fotiek, obhliadli celé námestíčko a pokračovali ďalej do Janova.

Genova je najvýznamnejším a najkrajším prístavom Talianska. Pokračujeme do Sanrema -  každoročne sa tam koná hudobný festival a automobilové pretekárske rally preteky. Ináč, každý večer bol trochu problém nájsť voľný hotel. Zvolili sme hotely, ktoré nám zobrazovalo GPS. Bolo fajn, že tam zobrazovalo aj telefónne čísla daných hotelov.

Prekračujeme talianske hranice a vchádzame na územie Francúzska, rovno do Nice. Krásne francúzske mesto ležiace na juhu Provensálska. A odtiaľ rovno do Cannes. Od roku 1946 sa tu každoročne v máji koná Medzinárodný filmový festival vo Festivalovom paláci. Pokračovali sme do Saint – Tropez. Od roku 1950 sa v ňom začal rozvíjať intenzívny cestovný ruch a stalo sa známym kúpeľným mestom. Obyvatelia sa nazývajú Tropézania. Tam sme nechtiac vošli do protismeru . Našťastie sa nič zlé nestalo.

Túžba tam prespať bola silná. No tá ma aj hneď prešla, keď som sa bola opýtať na cenu izby za noc. Hotel zvonku vyzeral na 3***.  Cena, ktorú mi povedal miestny recepčný, ma skoro omráčila – 600 Eur!!! Tak sme sa radšej rozhodli spať asi 10 km od Saint – Tropez, kde cena za noc bola prijateľnejšia. Smer Marseille - hospodársky najdôležitejšie mesto celého francúzskeho juhu, významné centrum všetkého priemyslu. V meste je letisko, metro, viacero univerzít. Prístav v Marseille je najväčší vo Francúzsku a jeden z najdôležitejších v Stredozemnom mori, je kanálom spojený s Rhônou. Musím povedať, že ma viac očaril juh Francúzska, ako Taliansko. Chrumkavé bagetky od miestnych pekárov, voňavý syr a k tomu dobré vínko, čo viac si človek môže priať. Celú cestu sme sa snažili vyhýbať diaľniciam, takže prejdené poctivo cez krásny francúzsky vidiek. (To sme si dali ako podmienku, že keď to pôjde, budeme obchádzať diaľnice). Pokračovali sme ďalej cez Montpellier a následne sme prekročili francúzsko-španielske hranice.

Hneď za hranicou sme zakotvili na pár dní na pláži. Užili sme si mora a slnka do sýtosti. Musím podotknúť, že zatiaľ nám ešte ani jeden deň nepršalo a počasie bolo úžasné. A ďalší smer bola dlho očakávaná Barcelona, na ktorú som sa veľmi tešila. To bola naša polcesta, kde sme sa mali otáčať a vracať späť domov hornou cestou. Pokračovanie tohto eurotripu by som rada opísala nabudúce v druhej časti môjho blogu .

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.