Dovolenka autom či lietadlom?

Cesta na letisko ubehla rýchlo, trvala asi 1,5 hodiny. Na letisku sme dve hodiny pred plánovaným odletom. Všetci sme sa veľmi tešili a hlavne náš trojročný syn. Také veľké lietadlá ešte nevidel. Nastupujeme do lietadla, priateľ ho okom prekontroloval či nie je poškodené, exteriér v poriadku a zvyšok necháme na mechanikov.

Cestou po schodíkoch náš syn začína váhať, či bol dobrý nápad cestovať lietadlom. Žiaľ, už nemal na výber. Hoci otázka „prečo nejdeme pešo“ napadla v tom momente i mne. Prvá myšlienka „veď to lietadlo bolo zvonku také gigantické a ja sa cítim ako v konzerve“. To asi začala pôsobiť moja klaustrofóbia. Pred vzlietnutím malá inštruktáž a letíme. Super adrenalín to na kolotočoch asi nezažijem. Sme vo vzduchu, letuška nám oznámi, že sa bude podávať občerstvenie, priateľ sa veľmi potešil - mňam bageta, mňam dve bagety...taký hlad mal. Jedlo síce nachvíľu zmenilo myšlienky, ale pocit sardinky z konzervy som celý let z hlavy nedostala.

Dvakrát hurá, pristávame cca o 22:30, v duchu počítam hodiny, ale stále mi to nesedí „veď za dve hodiny sa kúpem“ ešte kúpiť víza, zobrať kufre a hurá do hotela. Čakanie na kufre bolo komické, všetci brali veci len tie naše akosi nikde. Zrejme sú naspodku, utešujeme sa a zrazu vidíme našu batožinu. Ešte taká malá rada - pivo majú aj v Turecku, nakoľko tie naše Plzne to nevydržali a otvorili sa po ceste.

Cesta na hotel ďalšia hodina a pol, ubytovanie ďalšia pol hodina. Počítam čistý čas odkedy sme opustili domov a vychádza mi osem hodín cesty. Ďakujem pekne, to som za tento čas i v Chorvátsku, takže o rok už to bude opäť autom, do ktorého si zbalím všetko, čo potrebujem, poprípade skúsime Slovensko alebo Čechy a ručím za to, že to bude fajn.

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.