[ Gabika]

Som typická Váha, niekedy potrebujem byť stredobodom pozornosti, inokedy vyhľadávam samotu. Milujem jedinečnosť, aj preto som študovala literatúru a filozofiu. Zbožňujem medzivojnovú literatúru, expresionizmus a neviem sa nasýtiť Smrekovho vitalizmu. Viac cestujem prstom po mape, ako reálne, o to viac sa zaujímam o zážitky ostatných. Nemám vysnívané miesto - pre mňa je úžasné každé, kde cítim vnútorný pokoj a harmóniu. Neodmysliteľne ku mne patrí kniha, káva, kvalitné červené víno a samozrejme moji najbližší.

Ďalšie články

Najčítanejšie

Pästné súboje a alkohol na palube

Pridané: 16.05.2013 | Prečítané 2045 x

Samotný nadpis už veľa napovedá o morálke súčasných cestujúcich. Nedávno sa ku mne dostala sťažnosť klienta, ktorého pobúrilo správanie opitých spolucestujúcich na linke do Londýna.

Klient mal v podstate pravdu, pobúrilo ho, že opití pasažieri nie sú v súčasnosti žiadnou výnimkou, ale veľký „cirkus“ sa robí okolo toho, keď niekto poruší predpisy tým, že si nezbalí knihu do príručnej batožiny, ale nesie ju v ruke.

Keď sa nad tým človek zamyslí, nedá sa iné, ako uznať, že má pravdu. Žiaľ, samotní predajcovia leteniek nemajú šancu to zmeniť. To, ktorí cestujúci sa na palubu dostanú a ktorí nie majú v rukách čisto pracovníci letiskových kontrol a zástupcovia leteckých spoločností.

Nedávno sa mi dostal do rúk článok, v ktorom sa piloti sťažujú, že najviac podgurážení chodia na paluby Poliaci, ktorým najbližšieho spolucestujúceho robí fľaška. Podľa nich si mnohí ponechali zvyky z diaľkových autobusov a s niekoľkými promile a vulgárnym správaním sa prezentujú aj na palubách lietadiel. Nuž, ako sa vraví, zvyk je železná košeľa.

Piloti sa domnievajú, že kedysi to bolo iné, letenky boli podstatne drahšie a na palubu sa dostali iní ľudia, ktorí sa vedeli aj správať. Tým, že mnohé nízkonákladové a charterové lety ponúkajú dnes letenky dostupné takmer každému, je situácia na palubách iná. Osobne si myslím, že sčasti to pravda je, ale takisto si myslím, že zámožnejšia klientela nerovná sa vždy aj prototyp slušného správania.

Kapitán jednej z najväčších leteckých spoločností hovorí, ako ich najali na to, aby prepravovali Poliakov z ťažobných plošín. Šlo o charterové lety Trondheimu do Gdaňska. Na palubách boli výlučne stevardi, keďže pre letušky by to mohlo byť celkom nebezpečné. Kapitán hovorí, ako sa na palube zborovo spievalo a od ústa k ústam putovali fľaše s alkoholom. Hoci v Nórsku alkohol dostanete za pomerne vysoké sumy, ale v bezcolnom obchode v Trondheime stojí whisky toľko, čo vo Varšave. A potom to dopadne tak, ako počas jedného takéhoto charterového letu, kedy stevard priam prosil pilota, aby čo najskôr niekde pristáli, pretože pasažieri prešli od popíjania k pästným súbojom. Našťastie letisko v Gdaňsku bolo blízko.

Celý incident vyústil do toho, že predstavitelia leteckej spoločnosti spísali list, ktorý bol zaslaný na nórske letisko, to napokon súhlasilo, že pred Poliakmi zavrie obchody s alkoholom.

Incidenty s agresívnymi pasažiermi, žiaľ, nie sú žiadnymi výnimkami a nepohybujú sa práve v zanedbateľných číslach, avšak tých, ktoré sa aj oficiálne riešia a dostanú na povrch je len veľmi málo. Letiskám a leteckým spoločnostiam sa totiž sváry s pasažiermi nevyplácajú.

Známy je aj prípad z roku 2012, kedy sa Boeing letiaci z Varšavy do Chicaga musel vrátiť späť, kvôli tomu, že jeden z pasažierov napadol pilota. A to je práve prípad, kedy cestujúcim nebol žiaden obyčajný robotník, ale pán podnikateľ vracajúci sa z prázdnin vo vlasti späť do Chicaga. Otec mal totiž letenku v biznis triede a syn „len“ v ekonomickej, tak si letenky zakúpili, a tak ich posádka usadila aj v lietadle. Pán podnikateľ chcel však mať syna vedľa seba a nesúhlas posádky sa rozhodol riešiť svojsky – päsťami a ranu dostal náhradný pilot, ktorý sa ocitol vedľa tohto pána. Potom napadol i ďalších cestujúcich a kapitán sa rozhodol vrátiť späť na letisko.

Avšak taký návrat lietadla späť nie je vôbec jednoduchá záležitosť. Napr. pri takomto zaoceánskom lete je lietadlo tohto typu natankované až po okraj, nádrže sa nachádzajú v krídlach a krídla sú pri pristávaní vystavené takému zaťaženiu, že by sa mohli zlomiť. V súčasnosti musia piloti spotrebovať palivo tak, že nastavia klapky a pustia motory do najvyšších obrátok.

Piloti si myslia, že poľské predpisy sú príliš liberálne, v USA by takýchto „zúrivcov“ vyviedla z paluby v putách FBI a mal by na krku federálny zločin. Poliakom hrozí pokuta okolo 500 zlotých, čo je v podstate veľmi nízka pokuta.

Prípadov alkoholu u cestujúcich je niekoľko, spomeniem ešte napr. incident z roku 2010, kedy sa cestujúci Poliak z Bruselu opil tak, že do bezvedomia upadol ešte na palube a po pristátí ho vítala akurát tak sanitka, v krvi vraj mal až 5,3 promile!

Minulý rok v máji sa lietadlo smerujúce do Londýna muselo po 17 minútach letu vrátiť kvôli pasažierovi, ktorí si otvoril na palube fľašu vodky, ktorú si kúpil v bezcolnom obchode a začal posádku častovať nadávkami. Ostatní cestujúci si to odniesli hodinovým meškaním spoja.

Realita je naozaj drsná a určite nie sú medzi „nevítanými pasažiermi“ len Poliaci, ktovie koľko prípadov zostane premlčaných a koľko cestujúcich pobúrených bez akéhokoľvek nároku na odškodnenie...

Mali ste aj vy podobnú skúsenosť s cestujúcimi podobného typu? Ako sa incident vyriešil?

 

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.

© 1998-2014. Všetky práva vyhradené.