[ Gabika]

Som typická Váha, niekedy potrebujem byť stredobodom pozornosti, inokedy vyhľadávam samotu. Milujem jedinečnosť, aj preto som študovala literatúru a filozofiu. Zbožňujem medzivojnovú literatúru, expresionizmus a neviem sa nasýtiť Smrekovho vitalizmu. Viac cestujem prstom po mape, ako reálne, o to viac sa zaujímam o zážitky ostatných. Nemám vysnívané miesto - pre mňa je úžasné každé, kde cítim vnútorný pokoj a harmóniu. Neodmysliteľne ku mne patrí kniha, káva, kvalitné červené víno a samozrejme moji najbližší.

Ďalšie články

Najčítanejšie

Veľká noc nie je len šibi - ribi... :)

Pridané: 25.03.2013 | Prečítané 2481 x

Sviatky jari sa u nás na Slovensku vo veľkom oslavujú šibaním a oblievaním, no nie všade vo svete je to tak. Ako teda oslavujú Veľkú noc inde?

Krajiny ako Anglicko, Nemecko, Rakúsko, Írsko, ale aj Austrália sú známe tým, že počas Veľkej noci si ľudia poschovávajú po dome či záhrade veľkonočné vajíčka či iné dobroty a následne ich ostatní hľadajú. Napr. v Austrálii je symbolom Veľkej noci vajíčko a donedávna ním bol aj zajac. Avšak zajac sa svojím premnožením dostal do nemilosti Austrálčanov, a tak u nich vajíčka rozdáva ušatý domorodý vačkovec, tzv. „bilbies“.

Nemecku tiež maľujú kraslice, v Bavorsku napríklad prehadzujú cez strechu vajce, pričom niekto blízky môže na druhej strane toto vajce chytať, týmto rituálom by mali dom ochrániť pred bleskom.

Rakúšania veria, že ak zjedia vajce, ktoré zniesla sliepka na Zelený štvrtok, prinesie im to šťastie a zdravie. V oblasti Álp sa pália na Bielu sobotu veľkonočné ohne, ktoré by mali spáliť zimu. Aktuálne si myslím, že nejaké ohne by sme mali založiť aj my wink, lebo sa tej zime nejako od nás nechce.

Severania majú radičary a mágiu. Švédi sa preobliekajú za čarodejnice, namaľujú si červené líčka a chodia po susedoch pýtať sladkosti. Tieto čarodejnice sú podobné svojim „kolegyniam“ v Dánsku. Tieto majú však začiernené tváre a nosia so sebou metly, kanvice na kávu a vŕbové výhonky, takisto chodia po domoch a za odmenu dostávajú sladkosti. V Dánsku je tradíciou aj posielanie „prekáračkových“ lístočkov, na ktoré sa autor nepodpíše svojím menom, len bodkami, ktorých počet sa zhoduje s počtom písmen mena. Do obálok sa okrem lístočka dávajú aj snežienky. Tu je tento sviatok poňatý, ako oslava jarných kvietkov. Nóri tí to majú na Veľkú noc dosť „krvavé“ surprise. V telke im dávajú detektívky, v novinách je to skoro všetko „poznačené“ čiernou kronikou a krimi poviedkami, a takisto organizujú súťaže, kedy má čitateľ podľa obrázka odhaliť zločinca.

Gréci si počas veľkonočných sviatkov riadne vybijú zlosť z tela, a to doslova. Figurínu zradcu Judáša zavesia na strom a mlátia ju palicou. Figurína je naplnená sladkosťami, teda čím viac bijú, tým skôr sa figurína poruší a sladkosti vypadnú. Akurát rozmýšľam, že aké sladkosti do tej figuríny dávajú, musia to byť riadne „štolverky“, aby sa tým mlátením nerozmliaždili J Okrem iného Gréci slúžia počas Veľkej noci vo svojich kostoloch hodiny trvajúce omše. Okrem vyzváňania zvonov moderná doba však prináša aj novoty, napr. ohňostroj.

Maďari majú oslavujú sviatky jari takmer tak rovnako, ako my na Slovensku, polievajú ženy a dievčatá, pričom polievanie im má zabezpečiť plodnosť (ak ich teda nezalejú komplet ľadovou vodu a tie nedostanú zápal ľadvín...lebo to im teda podľa mňa moc plodnosti neprinesie). Modernejší muži tu svoje nežnejšie polovičky skôr pokropia parfumom. Za odmenu dostanú vajíčka, koláč, a tiež alkohol.

Rusi počas Veľkej noci hrajú hru s vajíčkami. Najskôr si uvaria vajíčka vo vode s cibuľou a potom sa snažia svojmu protivníkovi puknúť jeho vajce bez toho, aby poškodili to vlastné.

Ako sa sviatky jari oslavujú vo Francúzsku, o tom by vám snáď najlepšie vedel napísať generál LeTenky. Ja som vypátrala, že Francúzi dávajú svojim deťom darček, ktoré dostanú po zazvonení zvončekom (niečo ako u nás na Vianoce). Darčekmi sú čokoládové vajíčka a iné dobroty. Vo Franczúsku je Veľká noc sviatkom čokolády. Či držíte diétu či nie, čokoláda sa tu konzumuje vo veľkom a v akejkoľvek podobe – či už v podobe vajíčok, zajačikov, kuriatok či zvončekov.

Keď tak na záver premýšľam o Veľkej noci u nás, je to akási zmes tohto všetkého, plus k tomu pribudne korbáč. Nemláti sa Judáš, ale ženy a dievčatá, niekde sa aj polieva, niekde sa aj vajíčka varia s cibuľovými šupkami, aj sa konzumuje aj sladké aj slané, aj alkohol. Okrem tých čarodejníc, pálenia ohňov a ohňostrojov tu máme z každého niečo. No a čo sa týka tých čarodejníc, niekedy ich hravo zastúpia iní laugh. Našťastie si veľkonočné sviatky zachovávajú aj svoje duchovné čaro a kresťanské korene. Čo je, myslím, dobré, lebo by sa nám to raz mohlo všetko zliať do šibúcich, hopkajúcich zajacov, čarodejníc a ktovie čoho ešte, bez akéhokoľvek náznaku podstaty a toho, na čo majú tieto sviatky poukazovať.

 

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.

© 1998-2014. Všetky práva vyhradené.