Som typická Váha, niekedy potrebujem byť stredobodom pozornosti, inokedy vyhľadávam samotu. Milujem jedinečnosť, aj preto som študovala literatúru a filozofiu. Zbožňujem medzivojnovú literatúru, expresionizmus a neviem sa nasýtiť Smrekovho vitalizmu. Viac cestujem prstom po mape, ako reálne, o to viac sa zaujímam o zážitky ostatných. Nemám vysnívané miesto - pre mňa je úžasné každé, kde cítim vnútorný pokoj a harmóniu. Neodmysliteľne ku mne patrí kniha, káva, kvalitné červené víno a samozrejme moji najbližší.
Témy
Najčítanejšie
- 19.08.2010
- Prečo sú nízkonákladové lety nízkonákladové?
- 16018 prečítaní
- 16.08.2010
- Malebné Živogošče
- 9110 prečítaní
- 31.08.2011
- Nuansy leta v chorvátskom Gradaci
- 8690 prečítaní
- 30.09.2010
- Chorvátska "MHD" alebo Smiech cez slzy
- 7983 prečítaní
- 10.07.2012
- Poplatok za príručnú batožinu WizzAir – väčší komfort či obyčajné zdieranie?
- 6479 prečítaní
Mať strach z lietania nie je "sranda"
...najmä vo chvíli, keď ste sa letecky prepravili veľmi ďaleko a strach vám nedovoľuje vrátiť sa späť.
Tak sa môže stať, že niekoľkohodinová cesta lietadlom sa zmení na niekoľkodňovú iným dopravnými prostriedkami. A že to nie je až také jednoduché, tak o tom by svoje vedel povedať jedenásťročný Brit Joe Thomson.
Joe lietal od malička, nikdy nemal z nebeských výšin strach, až raz..., panika prišla v najnevhodnejšej chvíli, a to práve vtedy, keď sa so svojím otcom nachádzal v Spojených arabských emirátoch, ktoré, uznajte sami, nie sú z Británie práve na skok.
Joe sa vraj so Spojených arabských emirátov pokúsil odletieť štyrikrát, avšak strach vždy zvíťazil. Nepomáhali ani osvedčené rady palubného personálu, ani sedatíva, ani lekárska pomoc. Panika bola pánom situácie.
A tak, keď sa chcel Joe vidieť so zbytkom rodiny, musel jeho otec nájsť alternatívny spôsob dopravy, čo samozrejme nebola žiadna zábava.... Cesta, ktorá mohla trvať lietadlom asi 8 hodín sa predĺžila na cca 15 dní. Najkratšia trasa im nebola z hľadiska bezpečnosti odporúčaná, námorná trasa mala totiž viesť cez pirátske vody okolo Jemenu a nepokojného egyptského Sinajského polostrova. Pokojnejší variant cez Saudskú Arábiu skomplikoval Rijád, keď otcovi a synovi ako Britom odmietol vydať víza.
A tak musel na scénu prísť saudskoarabský veľvyslanec v Londýne– princ Muhammad bin Naváf Saud a ten sprostredkoval synovi a otcovi autobus, ktorý ich dopravil cez Rijád a Ammán do izraelskej Haify, odkiaľ mohli pokračovať loďou do niektorého z európskych prístavov.
Takže Joe určite začiatok školského roka nestihol a cestu si dosť predĺžil...No povedzte, nie je „radosť“ mať takéto dieťa?
Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.