[ Danka]

Nemám rada nudu a stereotyp, asi preto je veľmi ťažké pripútať ma k jednému miestu. Rada cestujem, spoznávam nové miesta, a tiež kultúry. Najviac energie viem načerpať pri pobyte v prírode, pri športe a pohybe, na slnku, no a keď prší, tak aj v dobrom spánku :) Mám rada jazdu autom, je jedno kam sa veziem, ale na Slovensku je to určite cesta smer Žilina – Martin. K môjmu životu patrí rodina, priatelia a spoločnosť s dobrou náladou a úsmevom na tvári.

Ďalšie články

Najčítanejšie

21.07.2014
Azorské ostrovy – nedotknuté miesto uprostred Atlantiku
7784 prečítaní
12.04.2011
Autom do Londýna
7073 prečítaní
18.05.2011
Výlet na Plitvické jazerá
6726 prečítaní
30.09.2010
Navštívili sme exotický Egypt
6417 prečítaní
14.11.2011
Akvaparky na Morave
6227 prečítaní

Talianske Dolomity

Pridané: 03.05.2012 | Prečítané 2596 x

Obdobie posledných jarných lyžovačiek.... Nastáva obdobie, kedy sa na horách budeme znovu tešiť z iných farieb, ako je tá biela, charakteristická pre sneh.

Lyžiarske topánky opäť vymeníme za turistickú obuv. Odtiene zelenej a hnedej spolu s modrou vytvoria opäť to neopakovateľné čaro jarných a letných chvíľ strávených na horách. Každé hory sú krásne, aspoň pre mňa. O talianskych Dolomitoch som zatiaľ len čítala a počula, ale raz ich snáď aj navštívim.

Tieto hory sú iné ako naše, drsnejšie a fotogenickejšie. Stačí vyjsť trocha do vyšších polôh či už autom alebo peši, vždy sa nám ukáže scenéria ako z rozprávky. A práve toto je ten dôvod, prečo toto horstvo bolo zapísané v roku 2009 medzi poklady prírodného dedičstva UNESCO.

Pri príchode zo severu od pohraničného mestečka Toblach smerom k známemu lyžiarskemu stredisku Cortine d´Ampezzo, kde sa v roku 1956 konali zimné olympijské hry, sa dostaneme do tzv. Sextenských Dolomitov. Hlavným symbolom tu je trojveža Tre Cima di Lavaredo. Tieto tri zuby nechýbajú v žiadnej knižke a ani žiadnom dokumente ospevujúcom krásu tejto časti sveta. Vyrastajú kolmo zo sutinových polí a ich vrcholy sú prístupné len horolezcom.

Najvyšší štít je prostredná Cima Grande (2999 m n.m.), druhá je Cima Ovest (2973 m n.m.) a najnižšia je Cima Piccola (2875 m n.m.). Pre nás, ktorí na tieto vrcholy asi nepolezieme je okolo štítov vybudovaný veľmi pekný okruh začínajúci pri horskej chate Rifugrio Auronzo. K nej sa dá dostať miestnym autobusom  alebo, za dosť vysoké mýto, aj vlastným autom.

Do roku 1919 tvorili tieto vrcholy hranicu medzi Talianskom a Rakúskom. Dnes ide o hranicu medzi dvomi talianskymi provinciami. Určite by sme nemali vynechať posedenie v niektorej z krčmičiek v Cortine d´Ampezzo alebo prechádzku na jeden z kopcov v sedle Valparola, ktorú zvládnu bez problémov aj menšie deti. Na spiatočnej ceste stojí za to zastaviť sa pri vodopáde Savica a navštíviť slovinský Bled.

A tak tu máme opäť jeden tip pre milovníkov prírody, turistiky a cestovania nielen doma, ale aj za našimi hranicami...

 

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.

© 1998-2014. Všetky práva vyhradené.