Nemám rada nudu a stereotyp, asi preto je veľmi ťažké pripútať ma k jednému miestu. Rada cestujem, spoznávam nové miesta, a tiež kultúry. Najviac energie viem načerpať pri pobyte v prírode, pri športe a pohybe, na slnku, no a keď prší, tak aj v dobrom spánku :) Mám rada jazdu autom, je jedno kam sa veziem, ale na Slovensku je to určite cesta smer Žilina – Martin. K môjmu životu patrí rodina, priatelia a spoločnosť s dobrou náladou a úsmevom na tvári.
Témy
Najčítanejšie
- 21.07.2014
- Azorské ostrovy – nedotknuté miesto uprostred Atlantiku
- 8275 prečítaní
- 12.04.2011
- Autom do Londýna
- 7316 prečítaní
- 18.05.2011
- Výlet na Plitvické jazerá
- 6902 prečítaní
- 30.09.2010
- Navštívili sme exotický Egypt
- 6567 prečítaní
- 14.11.2011
- Akvaparky na Morave
- 6456 prečítaní
Talianske Dolomity
Obdobie posledných jarných lyžovačiek.... Nastáva obdobie, kedy sa na horách budeme znovu tešiť z iných farieb, ako je tá biela, charakteristická pre sneh.
Lyžiarske topánky opäť vymeníme za turistickú obuv. Odtiene zelenej a hnedej spolu s modrou vytvoria opäť to neopakovateľné čaro jarných a letných chvíľ strávených na horách. Každé hory sú krásne, aspoň pre mňa. O talianskych Dolomitoch som zatiaľ len čítala a počula, ale raz ich snáď aj navštívim.
Tieto hory sú iné ako naše, drsnejšie a fotogenickejšie. Stačí vyjsť trocha do vyšších polôh či už autom alebo peši, vždy sa nám ukáže scenéria ako z rozprávky. A práve toto je ten dôvod, prečo toto horstvo bolo zapísané v roku 2009 medzi poklady prírodného dedičstva UNESCO.
Pri príchode zo severu od pohraničného mestečka Toblach smerom k známemu lyžiarskemu stredisku Cortine d´Ampezzo, kde sa v roku 1956 konali zimné olympijské hry, sa dostaneme do tzv. Sextenských Dolomitov. Hlavným symbolom tu je trojveža Tre Cima di Lavaredo. Tieto tri zuby nechýbajú v žiadnej knižke a ani žiadnom dokumente ospevujúcom krásu tejto časti sveta. Vyrastajú kolmo zo sutinových polí a ich vrcholy sú prístupné len horolezcom.
Najvyšší štít je prostredná Cima Grande (2999 m n.m.), druhá je Cima Ovest (2973 m n.m.) a najnižšia je Cima Piccola (2875 m n.m.). Pre nás, ktorí na tieto vrcholy asi nepolezieme je okolo štítov vybudovaný veľmi pekný okruh začínajúci pri horskej chate Rifugrio Auronzo. K nej sa dá dostať miestnym autobusom alebo, za dosť vysoké mýto, aj vlastným autom.
Do roku 1919 tvorili tieto vrcholy hranicu medzi Talianskom a Rakúskom. Dnes ide o hranicu medzi dvomi talianskymi provinciami. Určite by sme nemali vynechať posedenie v niektorej z krčmičiek v Cortine d´Ampezzo alebo prechádzku na jeden z kopcov v sedle Valparola, ktorú zvládnu bez problémov aj menšie deti. Na spiatočnej ceste stojí za to zastaviť sa pri vodopáde Savica a navštíviť slovinský Bled.
A tak tu máme opäť jeden tip pre milovníkov prírody, turistiky a cestovania nielen doma, ale aj za našimi hranicami...
Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.