Terchová - letom i zimou milovaná 2

No chcela by som vás ešte pomyslene nachvíľku uniesť od zimných radovánok do letnej Terchovej, ktorá už v plnom prúde ponúka kvalitné lyžovanie a služby s tým spojené.

V septembrovom blogu som sa venovala Zbojníckemu chodníku a sľúbila som, že sa podelím aj o náš ďalší turistický zážitok, ktorý sme si naplánovali pri večeri. Nechceli sme sa cítiť ako pri prechádzke pešou zónou v meste, a tak sme sa rozhodli pre menej navštevovaný, no o to krajší, hrebeň nad Vrátnou dolinou.

Turistiku sme začali po asfaltovej ceste, kde sme po ľavej strane míňali lyžiarske stredisko. Netrvalo dlho a stáli sme na začiatku turistického chodníka. Ak by ste pokračovali ďalej po ceste, dostali by ste sa pod Výťah. Tu sa nachádza nástupná stanica lanovky, ktorá vás vyvezie do Snilovského sedla a na Chleb či Malofatranský Kriváň to už nemáte ďaleko. Začiatok stúpania nám priniesol zážitok, o aký v národnom parku nestojíte, pozdravujeme ťažobnú spoločnosť. Našťastie terén, do ktorého sa ťažká technika dostane sa rýchlo skončil. Chodník sa zakľukatil a pribudlo skalnatých pasáží. Po hodine a pol sme sa dostali von z lesa a pred nami sa otvárali krásne výhľady na hlavný hrebeň a majestátne Rozsutce. Slnko sa nám začalo opierať do začervenaných líc. Po výstupe na Sedlo za Kraviarskym sa oddeľujeme od davu turistov a naberáme smer na náš dnešný turistický cieľ.

Po krátkom občerstvení sme sa vydali smerom na vrchol Kraviarske. Celou cestou sme očakávali, že nám skríži cestu  medveď, lebo všade naokolo boli  dozreté brusnice. Teraz neviem, či našťastie alebo nanešťastie, sa tak nestalo. Na vrchole Kraviarskeho nás čakal prekrásny výhľad na Kriváň, Chleb, Stoh, Poludňový Grúň a Roszutce. Tento výhľad sme mali celou cestou. Členitý terén poriadne preveril našu kondíciu. Na celom chodníku nebolo miesto, ktoré by nás nebavilo. Kráčame úzkou traverzou pod skalnatým zrázom, ktorý prekonávame za pomoci reťazí, ešte krátky výstup a zrazu stojíme na druhom vrchole Baraniarky. Zostup z hrebeňa vedie cez sedlo Príslop, vnoríme sa do lesa a po prudkom klesaní sa dostávame do cieľa našej turistiky, Starého Dvora.

Na záver krátke konštatovanie, krásne výhľady, krásny chodník, počasie ako z katalógu, po celý deň sami a náš štvornohý kamarát si užil deň bez vôdzky.

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.