Čierni pasažieri v bielom chráme

Čierny pasažier pred Bielym chrámom

Ako študenti Erasmu sme zažili veľa vtipných príhod, ktoré boli i poučné. Naša cesta z Vilniusu do Tallinna a Helsínk je zaručene jednou z nich.

Poznáte to: Balenie pred odchodom, posledné úzkostlivé kontrolovanie, či máte so sebou pas, peniaze, mobil, lístky. U mňa navyše kontrolovanie aj u ďalších členov skupiny, z ktorých podaktorí sa rozhodli nestrácať čas a využiť ešte večer pred odchodom na návštevu obľúbeného podniku.

Nie je doklad ako doklad

A ide sa rýchlo trolejbusom na vilniuskú autobusovú stanicu. Odtiaľ má čoskoro odchádzať náš mikrobus do Tallinna. Mikrobus je pristavený, pomaly sa naloďujeme. Vyberám svoj medzinárodný lístok z kriedového obalu, keď  v tom, zisťujem, že nie je všetko zlato, čo sa blyští.Namiesto obalu s lístkom som vzala obal s propagačnými materiálmi pre darovanie krvi! Tej by sa vo mne v tej chvíli nikto nedorezal... Vodič je nekompromisný – s mojou po mesiaci a pol pobytu nie veľmi dokonalou litovčinou sa mu skúšam vysvetliť, že moje meno určite v zozname má, ale lístok som nechala doma. Keď počuje môj prízvuk, zahlási: „Nada platiť dengi“, alebo zostanem trčať vo Vilniuse. Takže som chtiac-nechtiac zaplatila cestu do Tallinna ešte raz. Skrátka móresy ako u nízkonákladových leteckých dopravcov – nevyhádate nič.

Sprcha ako na Veľkú noc a púšťame sa do hľadania Petrinho pasu – márne. Za lotyšskými hranicami prichádza pasová kontrola a my tŕpneme, teda až na Maxima, francúzskeho spolužiaka, ktorý snáď nikdy nie je v strese.

S povestným šarmom a úsmevom pripomínajúcim generála LeTenky sa ujíma vysvetľovania a máva Petrinou študentskou kartičkou: „Shee izz Errrasmmus studeeent“ – akoby to samotné stačilo na ospravedlnenie ilegálneho pohybu po pobaltských krajinách. Verte-neverte, Maxime ich tak oblbol, že len mávli rukou a odišli - Petra je nateraz zachránená a hneď obdaruje Maxima jeho obľúbenou pochúťkou – gumovými medvedíkmi.

Tallinn

Do Tallinna prichádzame skoro ráno, všade snehu ako na Vianoce, mesto má svoje čaro. Máme hostel priamo v centre, ktoré je zapísané v zozname svetového dedičstva UNESCO, tak sa ubytovávame a hľadáme číslo na rakúske veľvyslanectvo. Po zistení, že vybavenie náhradného dokladu by trvalo niekoľko dní, sa však Petra rozhodla, že sa radšej spoľahne na Maximove služby, než by jej to malo pokaziť celý výlet.

A tak sa vyberáme na prehliadku nádherných pamiatok Talinnu – chrámu Alexandra Nevského, hradného vrchu Toompea a nenecháme si ujsť ani ochutnávku miestneho piva.

Po troch dňoch si kupujeme lístok na trajekt do Helsínk a nastupujeme na palubu. Severské trajekty majú svoju atmosféru. Fíni sa z dôvodu lacného a dostupného alkoholu chodia často cez víkendy baviť do Talinnu a ich cesta začína už na trajekte, ktorý je vybavený veľkým karaoke barom. Pojímajú to dosť slávnostne, dámy majú koktejlové šaty, páni obleky. Na týchto trajektoch to skrátka žije.

HELSINKI

V Helsinkách nás víta nádherné slnko, ktoré sa najkrajšie odzrkadľuje na stenách Bielej katedrály, ktorá vyzerá takmer nadpozemsky. Jeden z nás poznamenal, že sa v nej budeme ako čierni pasažieri dobre vynímať .

Okrem bieleho kostola však navštevujeme aj kostol červený - Chrám večného spánku Panny Márie. V Helsinkách snáď majú kostoly všetkých farieb!

Okrem nich navštevujeme olympijský štadión či nezvyčajný monument postavený na počesť fínskeho skladateľa Jeana Sibelia – Maxime sa nás stále pokúša presvedčiť, že bol Francúz, veď sa volá „Žán“.

Apropo Maxime! V Helsinkách napísal asi 20 pohľadníc (nepreháňam!), ktoré posielal do celej Európy – vraj má veľa dobrých priateliek… 

Jedno orosené v Helsinkách

Helsinki sú krásne, zato pivo je tu príšerne drahé, čo najviac trápi našich mládencov... Na ich radosť sa večer vraciame do Talinna, kde prespíme a hurá naspäť do Vilniusu.

Keďže mi v kancelárii autobusovej dopravnej spoločnosti ochotne a hlavne zadarmo vydali náhradný lístok na cestu späť, opúšťam klub čiernych pasažierov. Dúfame, že žiadne námatkové kontroly cestovných dokladov už nezažijeme (veď sme stále v Schengene!).

Kúsok od Lotyšska to však prichádza... A celé Maximovo divadlo sa môže začať odznova! Našťastie si zachováva žáner komédie a neprechádza do tragédie. Hoci autobus je naprataný do prasknutia, okolo Maxima sa utvorila zvláštna zóna prázdna. Po chvíli cítim príčinu. Maxime odkiaľsi vykutral zásobu svojich francúzskych syrov a po rozbalení sa ich povestná aróma šíri nebezpečne rýchlo – hotová biologická zbraň! Ešteže to nevytiahol pred colníkmi.

Tak aj takéto veci môžete zažiť na cestách, ktoré spočiatku vyzerajú celkom nevinne.

Ak by ste chceli letieť napr.  do Tallinna, výhodné ceny leteniek nájdete tu.

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.