[ Miška]

Vždy som mala rada aktívny štýl života, preto som sa už od ranej mladosti venovala tenisu, karate a ako huslistka vo folklórnom súbore Kopaničiar som mala možnosť navštíviť mnoho krajín. Keď som sa počas štúdia na vysokej škole rozhodla odísť na študijný pobyt do, v našich podmienkach tak trochu neprávom zaznávanej, východnej Európy, naskytla sa mi jedinečná možnosť spoznať tento kút sveta. Milujem prírodu a šport a v súčasnosti sa najviac venujem cykloturistike a na bicykli spoznávam krásne kúty bývalého Československa.

Do Chorvátska vlakom alebo Cesta k moru trochu inak

Pridané: 11.03.2013 | Prečítané 11403 x

Veľa ľudí vníma cestu na dovolenku ako nutné zlo. Chcú byť na mieste dovolenky čo najskôr, nevedia sa už dočkať pohľadu na, nám Stredoeurópanom, tak vzácne more. Moja dovolenka však začala zbalením a nastúpením do vlaku.

A tak sme s priateľom vyrazili v ústrety očakávaným aj neočakávaným zážitkom.

Do Chorvátska som vždy cestovala autom alebo autobusom. Keďže nie som veľkým priaznivcom severu a jeho nevyspytateľného počasia, moje cesty s rodinou vždy mierili južnejšie pod Split. Pamätám si ešte časy, kedy diaľnica končila pred Karlovacom a ďalej sme sa morili v neklimatizovanom aute po jadranskej magistrále. Jedno pozitívum to predsa len malo – človek spoznal aj tú odvrátenejšiu stránku chorvátskej krajiny – opustené a rozostrieľané domy pôsobili ako nemí, a predsa nepodplatiteľní svedkovia tragickej vojny. Po dobudovaní diaľnice nás zase čakali nekonečné kolóny, a tak sa človek po príchode na miesto napokon cítil unavený a bez energie. Akoby ani nebol na dovolenke.

Preto som uvítala možnosť skúsiť cestovať do Chorvátska vlakom. Nanešťastie v posledných sezónach neexistovalo priame spojenie zo Slovenska do Splitu, avšak povedali sme si, že prestup vo Viedni a v Záhrebe zvládneme. Na cestu sme sa vydali z Břeclavi. Výhodou lístka City Star je doba jeho platnosti, ktorá je 30 dní od označenia sprievodcom, takže si lístok nekupujete na vopred známy konkrétny dátum, ale úseky v jednotlivých krajinách, ktorými prechádzate, môžete využiť kedykoľvek v danom časovom intervale.

Naša dovolenka teda začala v pekné pondelkové popoludnie. Vyrazili sme Eurocity vlakom smer Viedeň a tešili sa na nové dobrodružstvá. To prvé prišlo nečakane a veľmi skoro... Tesne pred Viedňou vlak náhle zastal. Sprievodca sa prišiel ospravedlniť, že jeden vozeň má zaseknuté brzdy, ktoré sa prehrievajú, a preto musíme počkať, kým znížená teplota automaticky odblokuje systém a my budeme môcť pokračovať v jazde. Náš čas vo Viedni na prestup na rýchlik do Záhrebu však bol len 45 minút...a meškanie trvalo napokon 70. Čo teraz len s nami bude? Ústretoví zamestnanci OBB nás však upokojili a ubytovali gratis vo veľmi peknom hoteli v centre Viedne. A keď už sme sa takto neočakávane ocitli v srdci Viedne, rozhodli sme sa to aj náležite využiť – zavolali sme kamarátom, žijúcim vo Viedni a tí nás vzali na Rauthausplatz, kde sa práve v týchto dňoch konali trhy a hudobné večery. Takže sme napokon videli operné predstavenie v nádhernej atmosfére viedenského letného večera a ochutnali špeciality indickej kuchyne.

Lôžka, ktoré sme mali zabezpečené v nočnom rýchliku zo Záhrebu do Splitu, nám na požiadanie prerezervovali na ďalší deň, a tak sme sa rozhodli do Záhrebu vyraziť už skorším spojom. Ako ľudia „posadnutí zvieratkami“ sme si to v Záhrebe zamierili rovno do zoologickej záhrady. Pravdupovediac, celej ZOO by sa zišla veľká rekonštrukcia a zabezpečenie vyššieho štandardu zvieratám, ktoré žijú v podmienkach, aké boli v našich ZOO možno pred 20 rokmi. Smutný prosiaci maco a preplnená nádrž s ondatrami rozhodne neparia medzi pozitíva tejto ZOO. Navečer sme sa stretli s mojím kamarátom zo študentských čias, rodeným Záhrebčanom, ktorý nás previedol centrom, a keďže mal práve v ten deň narodeniny, ochutnali sme aj zlatisté produkty domáceho pivovaru. Neskoro večer sme nastúpili do nočného rýchlika a spokojne sa uvelebili vo vlastnom kupé s posteľami, umývadlom, zrkadlom, skrinkou aj malým stolčekom. Pri pravidelných uspávajúcich zvukoch vlaku sme napokon na posteliach pohodlne zaspali. Ráno nás pol hodinu pred príchodom do Splitu prebudil sprievodca s ponukou rannej kávy.

Split má jednu veľkú logistickú výhodu – autobusové nádražie, vlaková stanica aj prístav sú prakticky na jednom mieste. Preto sme sa veľmi jednoducho presunuli do prístavu a nasadli na trajekt, ktorý nás odviezol na najjužnejší trvalo osídlený chorvátsky ostrov – Lastovo, ktorý bol cieľom našej cesty.

Keďže sme boli ubytovaní v súkromí, s domácimi sme sa dohodli, že za nevyužitý nocľah nemusíme platiť, ale majiteľke sme predsa len nejakú kompenzáciu nechali. Cestou späť sme si spravili malú odbočku v Slovinsku do Murskej Soboty a odtiaľ do malej dedinky Prosečka Vas, kde sa konalo stretnutie Erasmákov z Vilniusu spojené s medzinárodným futbalovým turnajom. Na kamarátovej farme sme si tak zaspomínali na staré dobré študentské časy, ktoré sme spoločne strávili v mrazivej Litve. Bolo to akoby sa čas vrátil o dva a pol roka späť a nič sa odvtedy nezmenilo. Pre takéto okamihy sa skutočne oplatí žiť.

Cesty sú naozaj nevyspytateľné, vďaka poruche vlaku, ktorá nás najskôr nahnevala, sme sa stretli s priateľmi vo Viedni a Záhrebe a načerpali aspoň sčasti atmosféru dvoch nepochybne čarovných miest. Kto by to bol pred cestou povedal? A ten jeden stratený deň pri mori sme bez problémov oželeli.

P.S.: Tento rok plánujeme náš výlet do Chorvátska zopakovať, avšak neplánované zastávky nám už nehrozia – priame spojenie Praha – Split cez Bratislavu a Budapešť už je totiž na svete. A nás to v kútiku duše aj trochu mrzí...

 

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.

© 1998-2014. Všetky práva vyhradené.