Vždy som mala rada aktívny štýl života, preto som sa už od ranej mladosti venovala tenisu, karate a ako huslistka vo folklórnom súbore Kopaničiar som mala možnosť navštíviť mnoho krajín. Keď som sa počas štúdia na vysokej škole rozhodla odísť na študijný pobyt do, v našich podmienkach tak trochu neprávom zaznávanej, východnej Európy, naskytla sa mi jedinečná možnosť spoznať tento kút sveta. Milujem prírodu a šport a v súčasnosti sa najviac venujem cykloturistike a na bicykli spoznávam krásne kúty bývalého Československa.
Témy
Najčítanejšie
- 11.03.2013
- Do Chorvátska vlakom alebo Cesta k moru trochu inak
- 14643 prečítaní
- 01.07.2013
- Na návšteve u posledného diktátora Európy alebo Cesta v čase za milión
- 4394 prečítaní
- 30.09.2014
- Lietajte s hudobným nástrojom do celého sveta ako Diabli
- 3479 prečítaní
- 10.10.2012
- Malá veľká svadba v Birminghame
- 3332 prečítaní
- 20.01.2014
- Čierni pasažieri v bielom chráme
- 3037 prečítaní
Tour de Letovice
V posledný májový týždeň sme sa s kamarátmi už tradične vybrali bicyklovať na neďalekú Moravu.
Do prvej moravskej železničnej zastávky sme poctivo dobicyklovali a ďalej sme sa už prostredníctvom vynikajúco fungujúcej integrovanej dopravy Juhomoravského kraja dopravili vlakom až do miesta nášho pobytu – malého mestečka Letovice, vzdialeného asi 45 km severne od Brna.
Na druhý deň sme vstávali skoro ráno, aby sme stihli rýchlik do Chocne, odkiaľ mala začať naša športová púť. Čakalo nás takmer 100 km trasy, ktorá nás previedla pozdĺž rieky Tichá Orlice, okolo stád pasúcich sa kráv, všetko po novovybudovaných cyklocestách v lone krásnej prírody.
V druhej polovici túry sme sa dostali do povodia rieky Svitavy, ktorá nás doviedla naspäť do Letovíc. Napriek hrozivo vyzerajúcej porcii kilometrov bola trasa pre nás, zvyknutých na prevýšenia myjavských kopaníc, vcelku nenáročná. Brali sme ju ako rozcvičku na sobotňajší závod Okolo s kolem.
Predstavte si stretnutie 400 priaznivcov cyklistiky, ktorí sa vydajú na takú malú „Tour de Letovice“ spojenú s horskými prémiami v miestnych pohostinstvách, kde nejde o najrýchlejší čas, ale o pohodu a dobrú náladu.
Keď sme už postupne všetci dorazili do cieľa na miestnom kúpalisku, počas vyhodnotenia výsledkov sa dostalo myjavským závodníkom veľkej pocty. Keďže sme pravidelnými účastníkmi akcie, starosta mesta Letovice nám venoval pamätnú fľašu – síce prázdnu , ale to sa ihneď napravilo.
Nasledoval bohatý kultúrny program a zábava, počas ktorej mali unavení pretekári príležitosť načerpať sily v podobe večere a neobmedzeného množstva nealkoholických a aj tých ostatných nápojov, všetko v cene štartovného.
Aby toho nebolo málo, na druhý deň sme sa vybrali po vlastnej osi až do Brna, kde sme už konečne svoje unavené bicykle naložili do vlaku, ktorý nás zaviezol opäť len po slovenskú štátnu hranicu. Odtiaľ nás čakalo už veľmi dobre natrénované šliapanie do pedálov cez Poľanu, pretože ďalej už koľaje nevedú...teda sú natiahnuté, ale keďže kompetentní si myslia, že ich nie je treba, premávajú po nich, bohužiaľ, iba tri vlaky denne, čo je cykloturistom na škodu. Ale to už je iný príbeh.
Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.