![[ Martina]](http://blog.letenky.sk/blogimage/profile/0033/photo.jpg)
Ako sa vraví, každá strana má dve mince, a taká som aj ja. Raz som ticho, len počúvam a pozorujem, inokedy zasa rozprávam a rozprávam. Rada čítam, skladám puzzle a chcela by som sa naučiť robiť tvorivé ručné práce, ale mám obe ruky ľavé (vlastne, ja som ľaváčka, znamená to, že mám obe ruky pravé?). Za svoj pomerne krátky život som sa nacestovala dosýtosti - či už ako turista spoznávajúci krásy Slovenska a ostatných krajín, avšak najviac cestovania som si užila vďaka svojmu zameraniu, zároveň aj životnej láske (mimo priateľa, samozrejme). Ako vyštudovaná historička totiž cestujem najmä v čase - prešla som si takmer všetkými udalosťami od praveku až po súčasnosť, dozvedela som sa o mnohých fascinujúcich faktoch a udalostiach, a vďaka svojej predstavivosti som mala pocit, akoby som bola priamo pri tom všetkom. Vďaka tomu mám dosť dlhý zoznam miest, na ktoré sa chcem pozrieť. Som človek otvorený rôznym spôsobom cestovania, okrej jednej jedinej - nikto ma nedostane na loď, čln, vodný bicykel, na nič, čo sa vznáša po vode.
Témy
Najčítanejšie
- 23.01.2014
- Do Bulharska naslepo :)
- 3598 prečítaní
- 28.06.2013
- Praha má drahá
- 3375 prečítaní
- 02.08.2013
- Červený Kláštor - slovenská pýcha!
- 2389 prečítaní
- 28.03.2013
- Sviatočné cestovanie
- 1790 prečítaní
- 28.01.2013
- Po stopách veľkého Slováka
- 1677 prečítaní
Sviatočné cestovanie
ilustračná foto
Veľká noc už klope na dvere, hoci vonku to vyzerá skôr tak, že sa blížia Vianoce. Pre mnohých väčšie sviatky znamenajú najmä cestovanie za svojimi blízkymi, s ktorými sa počas roka vidia len veľmi málo.
Asi tri roky k takýmto ľuďom patrím aj ja, keďže môj priateľ je z opačného konca republiky a na sviatky, ako je momentálne Veľká noc, cestujem s ním na návštevu k budúcim svokrovcom. Práve teraz sme už napoly zbalení a o dve hodiny sa vydáme na osemhodinovú cestu do Podolínca, na ktorej budeme dvakrát prestupovať, a keď sa tak zamyslím, že cesta lietadlom napríklad do Moskvy je o pár hodín kratšia a letí sa priamo, je to celkom zaujímavé 
.
Po takejto ceste samozrejme nebývam dvakrát príjemná, ale keď konečne prídeme na miesto, tento pocit pomaly prestáva. Podtatranský vzduch a aj atmosféra celého mesta má na mňa (a to nie som práve citlivá na vplyvy prostredia) taký zvláštny účinok. Žije sa tu bez stresu, ľudia sú tu milí a zhovorčiví, každý každého pozná, a keď niečo potrebujete alebo máte problém, nenechajú vás v tom samých. Chvíľu mi, ako dievčaťu z Myjavy, trvalo, kým som začala rozumieť ich nárečiu, ale teraz už občas mne samej ujde nejaké východniarske slovko aj doma 
.
Každopádne po príchode a zvítaní sa s priateľovou rodinou vždy čakám, kedy pôjdeme von a navštívime nové miesta, ktoré je možné v okolí vidieť. Podolínec, mestečko ležiace na rozmedzí Spišskej Magury, Podtatranskej kotliny a Levočských vrchov sa podľa počtu obyvateľov sa radí medzi najmenšie slovenské mestá. Miesto je ako stvorené pre turistiku, môžete ísť do niekoľkých okolitých kúpeľov relaxovať alebo sa len tak prechádzať uličkami mesta. V Podolínci ako jednom z mála slovenských miest, aké som zatiaľ videla, neboli zbúrané alebo prestavované historické stavby, nenájdete tu dokonca ani bytovku vyššiu ako 4 poschodia. Mňa aj tak najviac fascinujú pozostatky stredovekých mestských hradieb, pri pohľade na ktoré si predstavujem, ako to tam vtedy asi vyzeralo. Som veľmi rada, že mám možnosť sa na takéto miesto opakovane vrátiť.
Tak ja idem, prajem si šťastnú cestu a pevné nervy, i keď po príchode už bude všetko dobré 
.
Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.