Ako sa vraví, každá strana má dve mince, a taká som aj ja. Raz som ticho, len počúvam a pozorujem, inokedy zasa rozprávam a rozprávam. Rada čítam, skladám puzzle a chcela by som sa naučiť robiť tvorivé ručné práce, ale mám obe ruky ľavé (vlastne, ja som ľaváčka, znamená to, že mám obe ruky pravé?). Za svoj pomerne krátky život som sa nacestovala dosýtosti - či už ako turista spoznávajúci krásy Slovenska a ostatných krajín, avšak najviac cestovania som si užila vďaka svojmu zameraniu, zároveň aj životnej láske (mimo priateľa, samozrejme). Ako vyštudovaná historička totiž cestujem najmä v čase - prešla som si takmer všetkými udalosťami od praveku až po súčasnosť, dozvedela som sa o mnohých fascinujúcich faktoch a udalostiach, a vďaka svojej predstavivosti som mala pocit, akoby som bola priamo pri tom všetkom. Vďaka tomu mám dosť dlhý zoznam miest, na ktoré sa chcem pozrieť. Som človek otvorený rôznym spôsobom cestovania, okrej jednej jedinej - nikto ma nedostane na loď, čln, vodný bicykel, na nič, čo sa vznáša po vode.
Témy
Najčítanejšie
- 23.01.2014
- Do Bulharska naslepo :)
- 3733 prečítaní
- 28.06.2013
- Praha má drahá
- 3478 prečítaní
- 02.08.2013
- Červený Kláštor - slovenská pýcha!
- 2508 prečítaní
- 28.03.2013
- Sviatočné cestovanie
- 1893 prečítaní
- 28.01.2013
- Po stopách veľkého Slováka
- 1776 prečítaní
Červený Kláštor - slovenská pýcha!
Nedávno sme sa vybrali na celodenný výlet na miesto, ktoré si u mňa vybojovalo prvý stupienok v TOP dovolenkách na Slovensku:). Leží na sútoku rieky Dunajec s potokom Lipník na štátnej hranici s Poľskom, severovýchodne od Vysokých Tatier.
Ide o obec Červený Kláštor, kde najmä v letných mesiacoch cestovný ruch prekvitá.
Ako prvý sme navštívili samotný kláštor. Názov kláštora - Červený - je odvodený od farby strechy, ktorá bola na jeho stavbu použitá. Pokiaľ ide o vek tohto kláštora, nepatrí k tým úplne najstarším na Slovensku. Jeho založenie sa datuje do 14. storočia, kedy v roku 1320 dal na jeho stavbu súhlas panovník Karol Róbert z Anjou. Kláštor je spätý s pôsobením príslušníkov dvoch reholí. Prvými boli kartuziáni (v rokoch 1320 – 1567) a druhými kamalduli (v rokoch 1711 – 1782). Obe spoločenstvá patrili k najprísnejším pustovníckym reholiam, preto tiež obývali veľmi odľahlé miesta, kde žili prísne asketickým životom. Pre príslušníkov oboch spoločenstiev platila zásada mlčanlivosti, nosili biely habit a striedmo sa stravovali. Azda najznámejším mníchom z Červeného kláštora je Cyprián (súdiac podľa filmu o lietajúcom Cypriánovi), zberateľ liečivých rastliniek, ktorý tu v roku 1754 založil aj lekáreň, vyhlásenú v širokom okolí.
Hlavnými stavbami kláštora sú jednoloďový Kostol svätého Antona Pustovníka s bočnými kaplnkami, kláštorná budova s krížovou chodbou, hodinová veža a hospodárske budovy. Dnes sa kláštor využíva na muzeálne expozície a musím povedať, že napriek tomu, že ho v roku 1907 takmer celý zničil požiar, dokázali ho naozaj veľmi pekne opraviť. Po návšteve kláštora sme sa vybrali na prechádzku popri Dunajci po turistickom hraničnom prechode. Veľmi zaujímavý je splav Dunajca na pltiach, ktorý je miestnou turistickou atrakciou. Splav na pltiach sa začína na poľskej strane v obci Sromowce Wyżne, končí sa v mestečku Krościenko nad Dunajcem. Na slovenskej strane je možné Dunajec splavovať z pltníc v Červenom Kláštore do Lesnice. O splavovanie je obrovský záujem, čo dosvedčovalo množstvo pltiek, ktoré okolo nás prechádzali. Takisto sme stretali veľa cyklistov, starších, mladších, aj celé rodiny s deťmi, najmä z Poľska.
Pokiaľ si chcete oddýchnuť po turistike alebo prezeraní kláštora, je tu množstvo reštauračných zariadení a stánkov s rýchlym občerstvením, my sme však zvolili možnosť prejsť sa na poľskú stranu, kde sme si dali nanuk a šli sme domov .
Ak Vás napĺňa rekreácia na Slovensku, Červený kláštor bude na isto miesto pre Vás a Vašich blízkych.
Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.