Praha má drahá

Pred necelými troma rokmi, keď sme bývali v  blízkosti Prahy, sme sa s niekoľkými priateľmi rozhodli ísť ju navštíviť. Po príchode autobusu sme nastúpili do metra, ktorým sme sa priviezli priamo do centra mesta. Keď sme vyšli z metra, trochu nám trvalo, kým sme sa zorientovali v úzkych uličkách historického centra plných turistov a pouličných umelcov. Po chvíli sme sa však dostali priamo na slávne Václavské námestie. Samozrejme sme sa museli niekoľkokrát odfotiť pri soche sv. Václava, ako všetci ostatní a nakoľko priamo na námestí stojí najväčšie Národní museum, nemohla som tam chýbať . Len v múzeu sme strávili pol dňa, pretože som si tam musela pozrieť doslova všetko, museli sme však pokračovať ďalej.

Keď sme sa dostali k orloju, najprv som si ho ani nevšimla, až po chvíli som si uvedomila, že toto je vlastne on. Prekvapilo ma, že je dosť malý, takisto tie davy turistov pred ním mi dosť zakrývali výhľad . Keďže sme nepoznali Prahu veľmi dobre, vozili sme sa prevažne metrom. Takto sme sa dostali aj ku Karlovmu mostu. Z mostov a lodí a všetkého, čo stojí alebo sa vznáša ponad vodu mám panický strach, ale kráčať po moste, ktorý ľudia postavili holými rukami pred takmer 700 rokmi, a ktorý stojí dodnes , mi absolútne nevadilo (koľko vydržia mosty postavené teraz?). Skutočne odporúčam ten pohľad, je to (ako hovoria v reklame) na nezaplatenie .

Po prechode cez most na Malú Stranu sme nemohli nevyskúšať tradičnú českú „hospodu“ a tradičné české pivo. Následne sme si dali výstup na Pražský hrad, a tiež sme ochutnali hrozno z hradných viníc (áno, viem, že sa to nemá ). O chvíľu nato sa zotmelo, a my sme museli chytiť posledný autobus do susedného mesta.

Keďže sme na tento výlet mali len jeden deň, bolo nám jasné, že sme toho veľa nestihli, a preto sme sa tam o dva týždne vrátili znovu, tentokrát len ja s priateľom. Rozhodli sme sa metro vynechať a prechádzali sme sa po meste celý deň pešo. Navštívili sme opäť Karlov most, prešli sme si okrem iného aj slávnu Parížsku ulicu, hlavnú ulicu svetovej módy v Prahe.

Čo môžem odporúčať, sú malé nenápadné antikvariáty nachádzajúce sa v pražských uličkách, kde nájdete skutočné skvosty. Keď už je reč o antikvariátoch, moja posledná cesta cez Prahu bola pri návrate domov, kedy sme sa čakanie na vlak rozhodli „spestriť“ výletom do jednej z odľahlejších mestských častí v Prahe - Proseku. Samozrejme sme sa stratili a odviezli sa na opačnú stranu mesta, pretože sme po výstupe z metra sadli na zlú električku, ale nakoniec sme ten malý zapadnutý antikvariát predsa len našli a odniesli si krásne úlovky. To spôsobilo, že sme museli cestu na vlakovú stanicu absolvovať načierno, takže sme v metre striehli na každú kontrolu - veľkou výhodou pre nás bolo, že revízori mali uniformy, takže keď sme niektorého videli, len sme vyšli z jedného vlaku a počkali si na ďalší .

Toto ani zďaleka nie je všetko, čo sme v Prahe zažili a dúfam, že raz sa tam vrátime a budeme tam môcť pobudnúť dlhšie, než len dva dni. Pokiaľ je miesto, z ktorého dýcha duch čias dávno minulých viac než inde, je to práve Praha. A to sa mi veľmi páči .

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.