Ako sa vraví, každá strana má dve mince, a taká som aj ja. Raz som ticho, len počúvam a pozorujem, inokedy zasa rozprávam a rozprávam. Rada čítam, skladám puzzle a chcela by som sa naučiť robiť tvorivé ručné práce, ale mám obe ruky ľavé (vlastne, ja som ľaváčka, znamená to, že mám obe ruky pravé?). Za svoj pomerne krátky život som sa nacestovala dosýtosti - či už ako turista spoznávajúci krásy Slovenska a ostatných krajín, avšak najviac cestovania som si užila vďaka svojmu zameraniu, zároveň aj životnej láske (mimo priateľa, samozrejme). Ako vyštudovaná historička totiž cestujem najmä v čase - prešla som si takmer všetkými udalosťami od praveku až po súčasnosť, dozvedela som sa o mnohých fascinujúcich faktoch a udalostiach, a vďaka svojej predstavivosti som mala pocit, akoby som bola priamo pri tom všetkom. Vďaka tomu mám dosť dlhý zoznam miest, na ktoré sa chcem pozrieť. Som človek otvorený rôznym spôsobom cestovania, okrej jednej jedinej - nikto ma nedostane na loď, čln, vodný bicykel, na nič, čo sa vznáša po vode.
Témy
Najčítanejšie
- 23.01.2014
- Do Bulharska naslepo :)
- 3734 prečítaní
- 28.06.2013
- Praha má drahá
- 3478 prečítaní
- 02.08.2013
- Červený Kláštor - slovenská pýcha!
- 2508 prečítaní
- 28.03.2013
- Sviatočné cestovanie
- 1893 prečítaní
- 28.01.2013
- Po stopách veľkého Slováka
- 1777 prečítaní
Po stopách veľkého Slováka
Minulé leto sme s priateľom trávili v Trutnove, v jednom z najkrajších miest, aké som doteraz videla. Keďže sme boli skoro v kuse v práci, náročnej na čas i na psychiku človeka, nemali mnoho príležitostí, často ani síl, vidieť okolie.
Túto „bránu do Krkonoš“, najvyššieho českého pohoria, obklopuje krásna príroda a v jej v blízkosti je mnoho pozoruhodných miest, ktoré sa skutočne oplatí navštíviť. Až po dvoch mesiacoch sme si vyhradili jeden deň na návštevu Hradca Králové, ktorý som chcela vidieť z dvoch dôvodov: 1. ísť konečne na výlet mimo mesta a po 2. navštíviť miesto, kde pred (vtedy presne) 140 rokmi býval môj kamarát Ľudovít Štúr.
Vopred som sa, samozrejme, pripravila, zistila som si adresu i so súčasným číslom domu, kde mal stáť dom známeho českého tlačiara Jaroslava Pospíšila a kde sa Štúr prvýkrát v živote (a tiež naposledy) skutočne zaľúbil. Dokonca až tak, že dobrovoľne spadol zo schodov, zranil si ruku, a tým mal zámienku k predĺženiu pobytu u Pospíšila, ale hlavne u jeho dcéry Márie, ktorá sa o neho obetavo starala... teda o jeho ruku.
Sadli sme do autobusu a ja som sa tešila, ako tam prídem, zaklopem na dvere, otvorí mi nejaká teta a porozpráva mi všetko, čo steny toho domu zažili. Plány to boli pekné, avšak... Hneď po príchode sme si uvedomili, že adresu síce máme, ale zabudli sme si zistiť, ako sa tam máme dostať. Ako prvé sme teda išli zháňať mapu mesta. Z mapy sme vyčítali, že sme boli na opačnom konci mesta, čo nám dalo možnosť prejsť celým mestom, ktoré ma skutočne očarilo.
Cestou sme vykúpili zopár antikvariátov, navštívili stredovekú krčmu (až vyrastiem, tak si takú otvorím) a nakoniec našli spomínané námestie, na ktorom sa mal daný dom nachádzať. Prešla som ho asi dvadsaťkrát dookola, ale nakoniec som aj tak nevedela prísť na to, ktorý dom to bol, keďže číslo domu 9 nebolo na žiadnom z nich... môžem sa len domnievať, že to bol ten, ktorý máte možnosť vidieť v mojej fotogalérii.
Napriek tomu to bol krásny výlet, jeden z tých dní, na ktoré sa nezabúda .
Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.