Malá veľká svadba v Birminghame

Národné oceánske centrum

Pre môjho priateľa to bola prvá skúsenosť s „klasickým“ letom – predtým si totiž vyskúšal adrenalínové lietanie v stíhačke. Let bol bezproblémový a po pristátí na letisku v Birminghame sme sa rozhliadali, ako to vlastne v tomto modernom kráľovstve vyzerá. Nuž, ženskou krásou to tam neoplývalo, prvá a posledná Britka, ktorá sa nám páčila, bola vysoká ebenová kráska priamo v letiskovej hale. A aj tá bola pravdepodobne cudzinka.

Nasadli sme do autobusu, ktorý nás mal zaviezť do centra mesta a zistili, že pohyb mestskou hromadnou dopravou je v tomto meste veľmi nepraktický a omnoho zaostalejší než ten, na ktorý sme zvyknutí vo veľkých mestách bývalého Československa. Okrem vlakov, použiteľných na veľké vzdialenosti, tu jazdia iba autobusy, patriace rôznym súkromným spoločnostiam – teda lístok si kupujete na každý bus zvlášť, cestovné poriadky na zastávkach chýbajú, rovnako ako mapy pre orientáciu. Takže sme boli nútení využívať taxislužby, ktorých pakistanskí vodiči nás ako cudzincov vozili nie vždy najkratšou cestou.

Po ubytovaní v hoteli a zvítaní sa s priateľmi sme sa rozhodli preskúmať centrum Birminghamu. Keďže toto mesto je najmä priemyselným centrom, nie je tak bohaté na historické pamiatky ako napríklad Londýn. Avšak po prehliadke sme mali jasne vytýčený cieľ, na ktorý nás naviedli infotabule už pri ceste z letiska – smer Národné oceánske centrum. Keďže sme obaja veľkí milovníci zvierat, na tomto úžasnom mieste sme strávili takmer 5 hodín.

Večer nás už čakali svadobné prípravy – stretli sme sa všetci 20 hostia a vybrali sme sa do česko-slovenského baru, kde sa oslava mala konať. Užili sme si veľa zábavy pri nafukovaní balónikov, vymýšľaní tvaru svadobného stola a postupnom zoznamovaní. Svadba totižto mala byť skutočnou medzinárodnou udalosťou – ženích Slovák, nevesta Lotyška, kuchár Čech, ženíchov švagor Rakúšan s chorvátskymi koreňmi, barman Ír so sicílskym pôvodom a miestny štamgast hrdý Škót.

Konečne nastal deň D a ja som ráno zistila, že nemám pančuchy. Rýchlo som preto utekala do najbližšieho obchodného domu, z ktorého som sa vymotala až po 20 minútach svižného kroku – taký bol obrovský. Stretli sme sa v byte nevesty a ženícha a keďže sobáš mal byť o 14:00 na miestnej matrike, bolo trochu zvláštne, keď sme ešte 10 minút predtým stále nikam neodchádzali. Zrazu zaznelo rinčanie a nevestino klianie sa rozľahlo chodbou – po hodení skleneného antiperspirantu sa rozbilo hrdlo fľaše páleného, s ktorým sme si mali po sobáši pripiť na zdravie novomanželov! Našťastie sa všetko rýchlo upratalo a hoci sme prišli na radnicu s 15-minútovým meškaním, snúbenci boli napokon šťastne oddaní. A aj prípitok sa uskutočnil .

V útulnom česko-slovenskom bare sa zábava rozprúdila naozaj naplno, tancovalo sa, spievalo, jazyková bariéra sa prekonávala neuveriteľne ľahko a... nuž, odchádzali sme o siedmej ráno. Priateľ dokonca dostal ponuku usporiadať koncert v Rige či prísť zaspievať na budúcotýždňovú československú party v Birminghame...

Na druhý deň sme spoločne sledovali finále Majstrovstiev sveta v ľadovom hokeji 2012 – a hoci sme napokon s Rusmi prehrali, skvelé pocity z celého nášho pobytu to už nemohlo pokaziť ani náhodou. Rozlúčili sme sa a sľúbili našim priateľom a aj sebe, že sa sem určite vrátime a tú československú párty riadne roztočíme!

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.