Nórsko - 2. časť Utne, Bergen, Floro

Utne

10.deň - 16.6.2008 – pondelok                                UTNE (presun Bergen)

Vyzerá to tak, že má byť od pondelka (utorka) ešte väčšie ochladenie (cez deň býva teraz cca 13° C, ale keď výnimočne nefúka, je celkom OK). Tak sme sa rozhodli ešte využiť pekné pondelňajšie počasie, ráno sme sa pobalili, karavan odstavili v prístave a trajektom bez auta sme šli do dedinky Utne. Tá bola oproti nám možno 10 km – krížom cez fjord, ale keby sme išli dookola po ceste, bolo by to asi na 110 km.

V Utne je skanzen s asi 20 stavbami z okolia, najstaršie pochádzajú približne z roka 1250. Neuveriteľné, ako to mohlo vydržať toľké roky. Bol tu starý obchod, domy, udiarne, škola atď. V spojení s krásnym počasím to bola paráda. V hlavnej budove boli pekne expozície, veľmi zaujímavá bola aj časť s dobovým oblečením.  Šaty pre ženy boli aj na predaj. Jedny stáli okolo 29000 NOK, čo je asi 40 000€.

Z prístavu sme  vyrazili smer Bergen. Kúsok od Bergenu zostávame vo veľkom kempe pri jazere v Lone.

11.deň - 17.6.2008 – utorok                                    BERGEN

Predpovedané ochladenie sa nekompromisne prihlásili o slovo V noci pršalo ako z krhly. Niet sa čo čudovať. Sme pri 15 km od Bergenu – od jedného z najdaždivejších miest v Nórsku. Zrážky tu dosahujú ročne až 2200 mm. U nás je to priemerne okolo 650 mm. Teda tu prší tak 3x viac.

Ráno, keď utíchol dážď, sme sa nevedeli rozhodnúť, či ísť pozrieť akvárium bez bicyklov alebo mesto na bicykloch. Nakoniec sme sa rozhodli íst s bicyklami na streche.

Dorazili sme do 220-tisícového Bergenu, druhého najväčšieho mesta v Nórsku. Problém bol s parkovaním. Prešli sme celé mesto a nebola šanca nájsť miesto pre auto, ktoré má  na streche bicykle. Tak sme sa vrátili na veľké parkovisko pri autobusovej a železničnej stanici a vyrazili sme do mesta. Napočudovanie veľa cyklistických chodníkov v meste nie je. Ale to nevadilo, využívali sme cestu, kde bola skôr zelená

Na hlavnej pešej zóne Trolgalmenningen vystupoval asi 50-členný černošský súbor. Bola to zmes černošských a moderných  tancov + dychovej hudby. Vôbec v nórskych mestách možno stretnúť veľa černochov. Asi tu najmä študujú. Vidno, že sa aj úspešne asimilujú, lebo tu často vidno zmiešané rodinky – černoch, blonďavá Nórka.

Bergen má asi 3 najväčšie zaujímavosti: rybí trh, starú bergenskú štvrť a akvárium.

Pri prístave je štvrť Torget, ktorá má veselú a rušnú atmosféru. Nachádza sa v nej známy rybí trh. Určite to nie je vhodné miesto pre toho, komu vadí rybí zápach. Predávajú tu rôzne rybie pochúťky, kraby, krabie paštéty, lososy, lososie plátky, asi 10 druhov kaviáru, salámy z kadečoho možného i nemožného (napr. sobov). Bicykle sa nám nechcelo veľmi tadiaľto voziť, tak sme ich zamkli o hlavný prívod vody, odtiaľ by ich len ťažko ktosi kradol (i keď Nórsko je známe veľmi nízkou kriminalitou, istota je istota)

V tomto meste sa nám najviac páčilo 58 drevených domov starej obchodnej štvrti Bryggen, ktoré sú zapísané v svetovom kultúrnom a prírodnom dedičstve UNESCO. Sú to vlastne posledné zostatky budov, ktorých tu bolo v minulosti oveľa viac. Ale požiarmi, výbuchmi munície v prístave a podobnými nehodami sa takmer všetky domy zničili. Teraz sú v nich obchodíky a reštaurácie. Domy sú drevené z hrubých dosák na kamenných základoch. Boli sme prekvapení, že aj Bergen má podobný problém, ako majú Benátky. Taktiež upadá a za posledné roky upadol asi 100 cm. O niekoľko rokov budú možno už základy týchto domov pod vodou... Kúsok ďalej pri Rosenkranzovej veži sme sa najedli. Tam Kubko našiel aj hlavnú atrakciu Bergenu – malý bager so zbíjačkou rozkopával bočnú ulicu. Ťažko sme ho od tejto atrakcie dostávali preč...

Počasie nám vyšlo vynikajúco. Dokonca sa ukázalo aj slniečko a bolo celkom teplučko. Možno aj 17°C.

Navečer sme sa vrátili do kempu. Malí sa už tešili na preliezačky a policajné auto v kempe, kde sme boli asi hodinku, kým Erika varila. Zoznámili sme sa tam so Švajčiarmi, ktorí mali dcéry podobného veku, ako naše deti. Boli na cestách už 3 týždne a ešte chcú cestovať ďalších 7 týždňov. 2,5 mesiaca je super. To by som raz chcel...

Švajčiarka mi rozprávala, že sme prvými mladými ľuďmi s deťmi, ktorých tu stretli. Naozaj. V kempoch teraz počas školského roku stretávame iba staršiu generáciu.

12.deň - 18.6.2008 – streda                                     BERGEN

V noci lialo opäť ako z krhly, dokonca lialo aj ráno. Oproti utorku sa počasie dosť pokazilo, pretože opäť veľmi fúka. Sme veľmi radi, že prehliadku meste máme za sebou a pred sebou máme už iba akvárium, ktoré nás pred dažďom ochráni.

Bergské akvárium – Bergen akvariet – je známe najmä tučniakmi a tuleňmi, ktorých kŕmili o 12. hod a s tuleňmi robili malé predstavenie. V budove bolo 70 akvárií s rybami hlavne z nórskeho pobrežia, ale boli tu aj krokodíly, hady a jaštery. Kubko s Leuškou boli radi, že tam bola aj rybička Nemo, ale aj šeredný Ďas morský, ako aj obrovské množstvo sleďov. Deťom sa akvárium veľmi páčilo, behali od akvária po akvárium. Vonku sme si nakoniec ešte popozerali cez bočné sklo i zvrchu jazero s tučniakmi. 3 samičky tu sedeli, 2 mali vajíčka, 1 už mala aj malého tučniačika. Po návrate do kempu opäť leje ako z krhly.

Večer som ešte doplnil zásoby vody, aby nám vydržala na večerné sprchovanie. Na ďalší deň ideme do Flora a tam ktovie či vojdeme do kempu, tak radšej využívame príležitosť tu.

13.deň - 19.6.2008 – štvrtok                                    presun BERGEN – FLORO

Nórski meteorológovia predsa len niečo vedia. Asi im pomáha aj Ilko, lebo keď som pozeral naposledy na nete predpoveď do konca týždňa, hlásili len zhoršovanie a ochladenie až na 11°C cez deň. A nemýlili sa ani toľko dní vopred. V tento deň nám to ani tak nevadilo, lebo sme sa mali presúvať.

Cesta bola celkom OK, už mi šoférovanie nerobilo problémy ani v  úzkych cestičkách. Je to však vždy na cm, hlavne keď sa stretneme s kamiónom alebo niečím podobným.

Po ceste sme mali iba jeden fjord – najdlhší fjord v Nórsku – Sognefjord. Trajekt trval asi 30 minút. Bol aj celkom lacný – vyšiel 205 NOK, čo je super. Ono je to vždy o tom, do akej kategórie nás zaradia. Na lodiach sa platí podľa dĺžky súpravy vozidiel. My máme 12,5 m. Pričom auto, ktoré má do 5 m má možno 4x nižšiu cenu, ako 12 m auto + karavan. Ale zatiaľ nám ceny vypočítali nižšie ako mali.

Inak Nóri sú machri v budovaní ciest. Vybudovali po krajine ohromnú sieť tunelov. U nás akurát tak vytunelovali Branisko  a tu tunelujú aj pod morom, pod kopcami, pod riekami, pod mestami . Napr. odbočka na Floro, ktorou sme šli, šla cez 5,5 km tunel. V každom prípade tunely bývajú zvyčajne jediné rovné úseky cesty. Lebo cesty sa stále vinú raz doprava, raz doľava okolo kopcov a fjordov.

Nórski vodiči sú veľmi disciplinovaní. Max. rýchlosť je tu 80 km/hod. Toľko môžeme ísť aj s karavanom, takže vlastne ideme tak isto rýchlo, ako keby sme boli autom. Nóri nás neobehnú ani na rovnej ceste, keď vidí aj koľko dopredu – proste ak idem ja 80 km/h, tak ma nebude predbiehať, lebo by tú rýchlosť prekročil. Niekedy im blikám blinkerom, že ma môžu obehnúť, spomaľujem, ale zvyčajne to nechápu a neobehnú.

Poobede sme dorazili do malého kempu Krokane, asi 3 km od Flora (to posledne "o" majú prečiarknuté). Kemp ihneď pri vode, je tu veľa chatiek s turistami – rybármi, ale opäť začalo liať. Až k večeru sa to trošku roztrhalo, svietilo slnko a s Kubkom sme šli  na ryby. Klasika, nechytili sme nič. Tak som pátral po tom, na čo vlastne miestni rybári chytajú. Majú také modré rybičky, aké ja nemám. Možno v tom je pes zakopaný, prečo nám neberú.V noci leje ako z krhly ako blázon.

14.deň - 20.6.2008 – piatok                                     FLORO

Ráno som nedával ani budík, nech spíme do sýtosti. Rybí stôl má byť až večer, tak máme vlastne celý deň voľno. Bohužiaľ prší, keď cez obed prestalo, tak sme sa vybrali do mesta Floro zistiť, kde slávnosť vlastne bude a ako to tam vyzerá.

Floro je najzápadnejšie Nórske mesto, 5 ° východnej dĺžky a 61 °severnej šírky, má okolo 8500 obyvateľov. Je to malé pokojné mestečko s drevenými domčekmi, dokonca aj také malé 2-3 „bytovky“ boli z dreva. Klasická farba domov – tmavočervená a okná a okolo okien bolo biele. Niekedy červenú zmenia za modrú alebo inú, ale málokedy. Pred mnohými domami vejú na stožiari nórske zástavy. Nóri sú hrdí národ. To keby sme si my dali doma pred dom na stožiar slovenskú zástavu, tak by si už ľudia mysleli, že sme sa už načisto zbláznili...

Na moje prekvapenie tu majú aj letisko. Vlastne každé takéto mestečko má v Nórsku letisko. Dostať sa odtiaľto rýchlo do civilizácie, je celkom problém. Chodia tu samozrejme autobusy – nimi je to však do Trondheimu alebo Osla vyše 10 -14 hodín jazdy, vlaky tu nemajú a svetoznámou pobrežnou linkou Hurtigruten je to tiež nadlho (to je lodná linka, ktorá spája všetky pobrežné mestá od juhu až po sever a je akousi nervovou sústavou celého pobrežia, lebo všetko dôležité sa tu vozí a preváža loďami). Takže nám zostáva na rýchlu prepravu len letecká doprava. Za deň sme tu počuli prilietať asi 4 lietadlá – také menšie, vrtuľové, cca pre 30 ľudí. Aj tak na také malé mestečko to stačí.

Kedysi bolo Floro rybárskou základňou, lovili sa tu hlavne tresky a slede, to však už postupne pominulo. Hlavnou obživou obyvateľstva je teraz rybárčenie, oprava lodí, služby a hlavne ropné plošiny v mori.

Pobehali sme po meste, urobili nákupy a šli späť do kempu. Čo sa týka cien, Nórsko je veľmi drahé. Čo je však lacné, to sú Nestlé nanuky vo väčších baleniach. 10 nanukov za 17 NOK je super. Tak skoro každý deň chrúmeme nanuky.

Večer sme vyrazili konečne do mesta – na najdlhší sleďový stôl na svete. Vlastne preto sme tu prišli. Niekde som sa dočítal, že 3. júnový víkend býva vo Flore festival. Práve sme mali mať cestu okolo, tak prečo to nevyužiť. Chvalabohu o 17. hod. prestalo pršať.

Kedysi Floro začalo s iným mestom súperenie, kto urobí dlhší stôl s rybacími jedlami. Po rokoch súperenia súper nakoniec ustúpil Floro si drží prvenstvo v Guinnesovej knihe rekordov o najdlhší stôl so sleďovými jedlami na svete. I vo tomto roku tam mal  byť 350 m dlhý stôl s 1,3 tonami sleďov, a to všetko zadarmo (zatiahli to sponzori).

V meste bola veselá atmosféra. Prišli kolotočiari, stánkari (predávali podobné braky ako u nás, apod.). Na hlavnej ulici boli rozložené stoly jeden za druhým s pevnými lavicami po stranách. Ľudia si už na nich chytali miesta. Mladí, starí, zopár turistov. Na začiatku ulice hrali nórske skupiny rôzne tradičné i moderné piesne. Veľmi pekné. Po príhovore sa rozdali na stoly taniere, príbory, nakrájané chleby, minerálky, malinovky, nealkoholické pivo, upečené zemiaky a nakoniec aj asi 5 druhov šalátov zo sleďov. Chutilo to asi ako zavináče naložené v rôznych omáčkach, s rôznymi prílohami. Niektoré boli s hroznom, ďalšie s broskyňami, cibuľou, jogurtom... Všetci sa napchávali do sýtosti, tak som nezaostával.

Po ulici rozdávali nanuky (bolo 10°C), tak sme aj s deťmi zvládli aj toto. Veľmi sa mi páčili ženy, ktoré sa vybrali na najväčšiu slávnosť roka oblečené akoby bolo 30°C, nohy holé, iba topánky na pracky. Ale mali pekne načerveno nalakované nechty, tak o to tam asi išlo. Kedy ich majú ukázať, keď zvyšok roka tu mrzne...

Malí sa ešte povozili na kolotoči a šli sme do kempu spať...

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.