Nórsko - 7. časť GEIRANGERFJORD,HUNDERFOSSEN a cesta domov

Geirangerfjord

37. deň – 13.7.2008 – nedeľa                                                                      GEIRANGERFJORD

V noci popŕchalo (čo je tu v horách takmer zákonitosťou). Ale počas dňa je slnko silné a mraky vystúpia zvyčajne vyššie a nad fjordami sa vyjasní, pričom hory sú stále zatienené dažďovými mrakmi. Tak tomu bolo i dnes, okolo 11.00 hod. sa začalo vyjasňovať, tak sme vyrazili priamou cestu ku Geirangeru. Využili sme trajekt z Linge do Eidsdalu. Dve menšie kompy tu pendlovali medzi oboma dedinami na opačných stranách brehu na striedačku.

Za Eidsdalom sa cesta začal dvíhať vyššie a vyššie hustými serpentínami až do priesmyku vo výške 624 m.n.m. Tu sme zažili opäť typické nórske počasie. Bol tu malý tunel, asi 400 metrový. Pred ním lialo ako pri prietrži mračien. Ledva stíhali stierače. Keď sme ale vyšli z krátkeho tunelu, tam bolo opäť leto. Jasno, modrá obloha, teplučko.

Naším dnešným cieľom bol asi najznámejší a najkrajší fjord v Nórsku – Geirangerfjord. Strmými serpentínami sme sa spúšťali nižšie a nižšie k nemu. Pekne na dvoječke alebo jednotke, aby nám nehoreli brzdy. Zastali sme asi na pol hodinky na vyhliadke nad fjordom. Počasie bolo vrtkavé, raz sme boli v oblakoch a nevideli sme nič, o pár minút sme zasa videli na krásny smaragdovozelený fjord. Mali sme šťastie, videli sme aj vodopád sedem sestier a pri Geirangere práve kotvilo 5 obrovských výletných lodí. Fjordy napriek tomu, že sú úzke, bývajú niekedy až po svoj koniec hlboké niekoľko sto metrov. Takže aj obrovské lode s veľkým ponorom môžu ísť okolo okraju fjordu tak, akoby sa pomaly dotýkali svojimi bokmi brál nad vodou. Vyzeralo to celkom efektne, keď tam boli v takom úzkom fjorde napratané toľké „lodiská“.

Odstavili sme karavan do pekného kempu kúsok od obrovského vodopádu priamo pri Geirangerfjorde. Výletné lode večer pomaly odplávali ďalej a v malej dedinke Geiranger zavládol pokoj. Tak sme si to šli v pokoji vychutnať, popozerali sme dedinku a navštívili sme obchody so suvenírmi.

38. deň – 14.7.2008 – pondelok                                           GEIRANGERFJORD

Dnešok sme si urobili veľmi oddychový. Podľa harmonogramu, čo sme si prečítali v informačke, dnes nemala prísť žiadna výletná loď. Iba pravidelná kompa a Hurtigruten tu okolo 13.00 hod. „vylodila“ zopár turistov a plávala ďalej. Po vyhliadkach na fjord sme si urobili turistiku okolo fjordu. Našli sme tu pri cestičke veľmi veľa lesných jahôd. Leuške náramne chutili a nestíhali sme ich ani zberať.

Na príkrych svahoch nad Geirangerfjordom je možno vidieť na útesoch opustené farmy. Kedysi tu žili ľudia, pásli statok po svahoch. Domy si niekedy aj náročky stavali v nedostupnom teréne a prístupné boli vytiahnutím na lane. Malo to svoje výhody. Keď chodili kráľovskí úradníci vyberať dane, tak si sedliaci laná chytro povyťahovali hore, a tak sa vyhli plateniu daní. Aké jednoduché. Horšie to mali s deťmi, lebo tie im mohli z útesov popadať dolu. Tak keď sa šli hrať pred dom, tak ich uväzovali lanami.

39. deň – 15.7.2008 - utorok                                   údolím Ottadalu do Lillehammeru

V noci i ráno prepŕchalo. Okolo 11.00 hodiny do pokojného Geirangerfjordu zavítala obrovská výletná loď Queen Victoria. Mala hádam 150 metrov na dĺžku a keď sa otáčala možno 300 metrov od nášho kempu, bolo to celkom pôsobivé.

Pred obedom sme sa zbalili sa a neskutočnou prudkou cestou s 11 serpentínami sme sa vyštverali až do priesmyku 1030 m.n.m. Stúpanie bolo tak prudké, že to auto niekedy nemohlo utiahnuť na dvojke, muselo si radiť až jednotku. Hore v priesmyku pršalo a fúkalo. Čo nás však veľmi zaujalo, tak to boli obrovské kopy snehu popri ceste. Odpočívadlá tu boli uzatvorené, pretože na nich ležal ešte asi meter snehu. Snehové záveje popri ceste boli miestami vysoké ako karavan. A to máme polovicu júla...

Za priesmykom sa cesta napojila na ťah od Briksdalsbreenu (tadiaľto sme šli asi pred 3 týždňami). To už nebola úzka cesta, ale pekný ťah, kde pomaly klesalo do doliny krásnej zelenej rieky Otta. Prešli sme okolo Lomu a mierili stále nižšie. Pri vodopádoch na Otte vyšlo slnko a bolo dokonca +19°C. Nevídaná teplota, až nepríjemná.

Do oblasti Lillehammeru sme dorazili okolo 17.hod. Lillehammer je známy najmä ako dejisko zimnej olympiády v ´94. Celý región žije z dedičstva tejto olympiády. Zostali lyžiarske strediská, štadióny, skokanské mostíky... a dobré meno. My sme kempovali asi 15 km severne od Lillehammeru v Hunderfooset – v oblasti presne oproti olympijským zjazdovkám a kúsok od bobovej dráhy.

... v noci aj doobeda pršalo. V doline však stále zavlažujú. U nás sa zavlažuje, keď neprší pár týždňov, tu zavlažujú, keď neprší pár hodín. Neuveriteľné.

... v kempoch sa vždy radi pozeráme po karavanoch a iných alternatívnych ubytovacích možnostiach. Okrem karavanov, obytných áut, stanov a iných známych spôsobov nás zaujalo najmä ubytovanie v stanoch na pevných lôžkach. Vyzerá to vlastne ako klasický prívesný vozík, ktorý sa ťahá za autom. V kempe sa vozík rozloží, jeho vrch sa využije ako plošina asi meter nad zemou (kde potom môžu spať 4 ľudia), ďalej veľká predsieň, kde vojdú stoličky i stôl. Všetko vrátane spacej časti je samozrejme kryté ako pod stanom. Ale v lepšej a pevnejšej konštrukcii. Výborná alternatíva a taký medzikrok medzi stanom a karavanom. Tiež sme videli Nemcov, ktorí si vozili stan na streche. Keď prišli do kempu, tak na streche rozložili plošinu (tam spali – na streche osobného auta) a stan zasahoval aj do strany, kde sa vytvorila ešte taká krytá miestnosť pre 2 so stoličkami a stolíkom. Geniálne.

... večer keď sme prišli do kempu, bolo jasno, asi 19°C. No neznesiteľne horko. Nevieme si predstaviť cestu domov, keď bude 30°C. Prežiť leto v chladných krajinách je vynikajúce.

40. deň – 16.7.2008 – streda                                                            HUNDERFOSSEN

Ráno som urobil budíček o 8.00 hodine, aby sme stihli zábavný park pokiaľ možno od začiatku. Jakubko o chvíľu už čakal vonku oblečený, umytý a najedený na zvyšok rodiny. S Leuškou to také rýchle nikdy nie je. Otvárali o 10.00 hod., vstupné bolo veľmi drahé (po veľrybách druhé najdrahšie vstupné, aké sme v Nórsku zaplatili), tak sme tam už boli nastúpení. Prišli sme tam v pohode  peši – nemuseli sme platiť parkovné.

Hunderfossen je vlastnezábavný park pre malé deti. Všetky atrakcie tam boli pre deti tak do 8 rokov. Takže ideálny pre nás. Kubko mal už podľa plániku parku (ktorý sme mali už dlhšie v karavane) vybrané všetky atrakcie, ktoré sme ihneď začali obehávať. Všetko tu bolo už zadarmo, takže to bolo už len obísť to jedno za druhým. Veľmi sa mu páčili bagre. Boli na elektrinu, s 3 pákami, riadne sa s nimi dalo bagrovať. Ďalej asi 5 dráh s autíčkami, kamiónmi a formulami, tiež autoškola. Tam Kubko šiel aj s nórskymi deťmi, najskôr mali výučbu a potom šli na cvičisko s elektrickými autíčkami - so semaformi, prechodmi, kruhovými objazdmi a benzínovou pumpou + umývačkou.

Bol tu veľký zámok, obrovský Trollo s jaskyňou, v ktorej boli v jednotlivých častiach rozprávkové bytosti, potom rafting na gumených kolesách, kúpalisko (to sme neskúšali). Leuške sa najviac páčili zvieratká ich skvelé predstavenie v divadle. Boli to makety kravy, koňa, prasiat, kohúta, sliepky, mačky a gazdu, ktoré sa rozprávali a spievali. No bolo to výborné, s Leuškou sme boli 3x.

Ja som si bol odskúšať jazdu autom na elektrinu. Veľmi ho tu propagujú. Bolo to dvojmiestne auto, pekne vyzerajúce, s obrovským kufrom (možno si zvoliť miesto kufra ďalšie dve sedadlá). Najzaujímavejší však bol pohon na elektromotor. Auto na jedno dobitie prejde 210 km, maximálna rýchlosť 100 km/hod, 50 km/hod za 6 sekúnd – slušné zrýchlenie. Za noc sa v pohode nabije, ideálne ako druhé auto do roboty, na nákupy atď. Čo bolo zaujímavé, šlo úplne potichu, iba trošku hlučnejšie bolo pri spomaľovaní. Vtedy sa zapínal rotor a energiu využíval na dobíjanie baterky. Pýtal som sa, koľko to zožerie elektriny na jedno dobitie – nevedeli. Vraj to nie je v Nórsku podstatné. Elektrinu tu majú veľmi lacnú 0,5-0,6 NOK/kW. Výborná cena. Elektrinu vyrábajú z vodných elektrární, takže sa vozia vlastne zadarmo.

Tieto autá sú zvýhodnené aj daňovo. Neplatia sa za ne dane, neplatia nič na mýtach, môžu ísť aj do zakázaných zón, môžu jazdiť v mestách v rýchlych pruhoch, ktoré sú špeciálne využívané len autobusmi a taxíkmi. Auto potrebuje minimálnu údržbu. Batéria vydrží 1000 nabití, čiže cca. 170.000 km jazdy. Teda dosť.

To auto malo jedinú chybu – a to cenu. 200.000 je predsa len veľa. Ale to je nórska cena, u nás možno za polovicu. Ale u nás je zasa oveľa drahšia elektrina. Veď uvidíme za 10 rokov, možno to bude úplne normálne vidieť takého autá na cestách. (ihneď ma napadla malá vodná/veterná elektráreň s takýmto autom a môžeme sa voziť úplne zadarmo).

Park zatvárali o 19.00.hod, stihli sme posledné jazdy na vláčiku, bager, ešte ďalšie detské atrakcie. Odchádzali sme pomaly ¾ hodiny po záverečnej medzi poslednými. Deti boli nadšené, síce poriadne unavené, ale spokojné. My sme boli uťahaní asi ešte viac, ale držali sme sa statočne. Malí zaspali takmer ihneď ako zaľahli.

My sme dopili odkladanú poslednú fľašu vínka a rekapitulovali si cestu, čo sa nám najviac páčilo. Pravdupovediac sa nám ani nechcelo domov. Keď sme boli v Nórsku 2. týždeň, zdalo sa nám to ešte strašne dlho dokonca. Ale od 3. týždňa to letelo ako voda. Keby som už nemusel ísť v pondelok do práce, tak by sme si to možno ešte o týždeň predĺžili.

41. deň – 17.7.2008 – štvrtok                                   cesta domov NÓRSKO, ŠVÉDSKO

Bohužiaľ prišiel deň, keď sa bolo treba spakovať a ísť domov. Ráno bolo opäť nádherne, jasno, ale po 10.00 hod. sa ako predchádzajúce dni začalo zaťahovať a boli prehánky. Ešte sme sa boli s Jakubkom pozrieť na olympijskú bobovú dráhu, kde som sa chcel previezť s profesionálnym bobárom rýchlosťou 130 km/hod, ale bolo to ráno zatvorené a potom už pršalo. Možno nabudúce.

Okolo 11.30. sme vyrazili – smer „domov“. Čaká nás cesta dlhá vyše 2000 km. Prešli sme okrajom olympijského Lillehammeru ( s Erikou sme tam už boli, tak už nestojíme), videli sme aj veľký hokejový štadión v tvare obrátenej vikingskej lode v Hamare. Prešli sme aj cez Oslo. To je vlastne jediné veľké mesto, ktoré sme počas našej cesty nevideli. Pre malých takéto veľké mesto veľmi nie je a my sme tu kedysi boli.

Hranica 16.30. Cesta je už dobrá, ešte tu stavajú diaľnicu, ale po 2 hodinách jazdy sa už napájame definitívne na diaľnicu. Tá by nás mala doviesť až domov. Vonku je polooblačno, 17°C. Doma sa vraj ochladilo, tak dúfame, že sa vyčasí, kým prídeme, aby sa malí mohli doma kúpať v jazierku.

Okolo 16.30. opúšťame Nórsko a ťaháme po hodinke už diaľnicou až do Malmo. Zastavujeme na dobrom odpočívadle v Dánsku, asi 80 km pred trajektom.

42. deň – 18.7.2008 – piatok                                    cesta domov DÁNSKO, NEMECKO

Ráno 8.00 budík, spalo sa dobre, na odpočívadle bol pokoj. Asi o 10.00 hod. vyrážame ďalej, potom veľký trajekt z Dánska do Nemecka. Vlastne od začiatku Švédska cez celé Dánsko a aj cez celé Nemecko ideme stále po rovine a diaľnici. Chceli sme zastať ešte na noc niekde na odpočívadle v Čechách.

Cesta po Nemecku bola inak nudná. Čakal som aspoň 4 akčné scény zo seriálu Kobra 11, ale nič nebolo. Asi sme šli po zlej diaľnici. Jediné, čo nás pobavilo, boli dvaja motorkári (mali motorky trojkolky), ktorí si ťahali za sebou karavan. Tak to už áno – motorku + karavan.

Okolo polnoci hranica Nemecko/ČR. Hľadám prázdne odpočívadlo, ale je to katastrofa. Je z piatka na sobotu a kamióny majú asi povinnú prestávku, tak sú všetky odpočívadlá preplnené. Zastavujeme až za Prahou. Po polhodine snahy spánku v karavane opäť odchádzame ďalej, pretože je na odpočívadle hrozný hluk a necítime sa tu bohvieako bezpečne. No nechcel by som byť kamionistom, tí musia spať, kde zastavia, hluk nehluk. Odstavili sme to na pokojnejšom parkovisku a do rána sa snažili si pospať. Hlavné, že malí spali ako polená.

43. deň – 19.7.2008 – sobota                                    návrat domov

Ráno som na pumpe nakúpil čerstvé koláče, dobre pochutili, dávno sme takéto niečo klasické nemali. O 13.00 hodine sme doma na Slovensku. Doma veľké zvítanie po 6 týždňoch . Tak to je koniec našej cesty. Bolo nám krásne. Videli sme kus sveta, deti to zvládli na jednotku, technika nás nesklamala, všetko fungovalo, ako malo. Sme troška smutní, že to už všetko skončilo, ešte by sme pár týždňov vydržali.

Ale určite to nebola naša posledná cesta. Topánky máme túlavé, tak sa už teraz tešíme na novú cestu za poznaním. Zatiaľ nie je celkom jasný ani kontinent ...

Troška štatistiky:

Počet dní: 43

Počet prejdených krajín: 6

Počet najazdených kilometrov: 11910 km (!)

Priemerná spotreba nafty na celej trase: 12 l /100 km

Čo sa nám najviac páčilo: Lofoty, veľryby, polnočné slnko v Andenes

Čo sa nám najmenej páčilo:(?) ... všetko bolo krásne, sem tam mohlo byť lepšie počasie (na Nórsko však bolo aj tak výborne), ale asi tam nebolo miesto, ktoré nebolo pekné.

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.