Nórsko - 6. časť TRONDHEIM, MOLDEN, CESTA TROLLOV, ALESUND

Atlanticroad

32. deň – 8.7.2008 – utorok                                                  TRONDHEIM

Ráno bolo krásne. Slnečno, teplučko, do 20°C. Nahodili sme kraťasy a tričká. Náš kemp je na celkom exkluzívnom mieste pre Trondheimčanov, pretože je tu pokojný záliv s pieskovým pobrežím s veľmi pozvoľným vstupom do mora. Možno 100 metrov od kraju je tu možno 1 meter vody. Ráno býva pomerne veľký odliv a voda ja vyše 100 metrov od brehu. Piesok po odlive sa prehreje a tým, ako počas dňa je opäť príliv, tak sa voda ohrieva jednak od slnka, jednak od prehriateho piesku. A vďaka tomu sa dá pod polárnym kruhom kúpať v mori v celkom teplej vode.

Bolo krásne, tak sme sa rozhodli zobrať si bicykle. Hodili sme ich na strechu a odišli do Trondheimu. Parkovanie je tu všade platené, tak sme boli veľmi vďační nášmu recepčnému, ktorý nám poradil bezplatné parkovisko neďaleko centra.

V Trondheime sme už kedysi boli, je to krásne mesto. Ide o tretie najväčšie mesto v Nórsku s 145 000 obyvateľmi. Mesto patrí k najstarším v Nórsku, vzniklo v roku 997, keď na tunajších širokých pieskových nánosoch pri ústí rieky Nid priešiel kráľ Olaf Tryggvason a založil mesto Nidaros.

Na mieste hrobu sv. Olafa bola postavená v 11 .storočí terajšia najväčšia trondeimská pamätihodnosť a najväčšia stredoveká stavba v Škandinávii – Nidaroskatedralen. Je to naozaj obrovská stavba s úchvatnou západnou fasádou, ktorá je odhora až po spodok pokrytá biblickými postavami a sochami nórskych biskupov a kráľov.

Prišli sme práve načas, pretože raz za deň – o 13.hodine bývava v katedrále organový koncert. Našli sme si ešte miesto na sedenie a počúvali krásny koncert vo veľmi majestátnych priestoroch. Neviem si veľmi predstaviť, ako to kedysi mohli postaviť. Celé z kameňa. Vnútro katedrály je osvetlené veľmi striedmo, len okná vyskladané z farebných sklíčok s biblickými motívmi.

Každú polhodinu púšťali 30 ľudí na veže katedrály, odkiaľ bol krásny výhľad na mesto. Nakoniec som šiel iba ja, pretože výstup hore mal byť veľmi strmý po 172 schodoch, tak Erika zostala dolu s malými. A dobre, že sme tam všetci nešli, lebo schody viedli miestami v úplnej tme, polomer točiacich schodov bol 65 cm, tak to naozaj nebolo pre deti.

Malí sa zatiaľ naháňali pred katedrálou, asi za ½ hodinky sme opäť nasadli na bicykle a pozreli si rušné mesto. Je tu veľa kaviarní, barov, obchodíkov, pešia zóna... Na hlavnom námestí práve odkladali pódium, včera tu bol koncert. Je tu veľa stánkov so suvenírmi, ale aj obchodníkov ponúkajúcich domáce produkty – misky plné jahôd.

Nachádza sa tu aj prístav, nová zrekonštruovaná prístavná štvrť, kde zo starých drevených hangárov veľmi vkusne vybudovali nákupné stredisko s množstvom reštaurácií a posedeniami vonku pri kanáloch.

Druhou najzaujímavejšou pamiatkou v Trondheime sú staré skladištia na koloch, nachádzajúce sa na brehu rieky. Už sú nefunkčné, ale fasády majú krásne farebné, tak to spolu s riekou vyzeralo celkom fotogenicky.

Pri kempe bolo na zelenej lúke veľa áut. Trondheimčania sa sem prišli kúpať. Na pláži ich bolo niekoľko desiatok. Aj my sme využili krásny deň, slnili sme sa , hrali sa s deťmi, púšťali bublifuk a večer sme grilovali.

... celkom ma zaujala informácia, že v minulosti sa Trondheim stal najdôležitejším pútnickým miestom severnej Európy. Na miesto sv. Olafa prichádzali pútnici z celej Európy, plavili sa loďami z Islandu, Grónska, Faerských ostrovov. Pre európskych pútnikov sa stal hrob sv. Olafa severným dielom na ružici kompasu. (Rím bol na juhu, Jeruzalem na východe a Santiado de Compostela na západe). Chudobní aj bohatí pútnici putovali sem z Osla až 25 dní, väčšinou však všetci peši. Táto púť bola aj považovaná za skúšku súladu s bohom, pretože sa putovalo cez divoké hory, lesy a rieky. Pútnická cesta bola obnovená v roku 1997. Ale peši sa už neputuje...

33. deň – 9.7.2008 – streda                                                   presun k Moldenu

Okolo 11.30 sme vyrazili do oblastí, z ktorých sme pred pár týždňami odišli. Ideme späť po E6-tke do oblastí hôr. Opäť vidíme zasnežené pohoria, hlbokými údoliami porastenými väčšinou smrekmi fičíme na juhozápad. Mohli sme ísť aj asi o 40 km kratšou trasou, ale tam by sme museli platiť trajekt. Radšej si to obchádzame. Je polojasno, 16°C.

Pár km pred Moldenom, kúsok od miestneho letiska, sme našli peknučký kemp s voľným miestom asi 5 metrov od mora. To bolo niečo pre deti. My sme vytiahli stolík, stoličky zaujali „horizontálnu polohu“, slnili sa a deti sa 3 hodiny hrali na pláži. Vykopali si zátoku s prístavom, miestne deti sa dokonca kúpali.

Kúsok od nás mal odstavený karavan nejaký miestny postarší pracháč. Karavan bol obrovský, dvojnápravový, čo sme videli – v bielej koži, s veľkým LCD-čkom na stene. Pri karavane odstavený nablýskaný Hummer. Starký sedel vnútri, pozeral LCD-čko a sem tam pyšne pozeral na okolo sa prechádzajúcich. Bol sám, asi čakal, či nezbalí na to dajakú mladú „čaju“...

Opaľovať ma dlho nebavilo, tak som vytiahol udicu a šiel vyskúšať šťastie. Na kamennom móle som sa tam stretol s iným rybárom. Bol to Poliak, pochádzal kúsok od Varšavy. Vedel aj po slovensky/česky, zváral kedysi v Mochovciach. Robil tu oficiálne – bol zváračom od začiatku roka. Pýtal som sa ho, ako je to tu cez zimu, či to nie je nanič, keď je tu stále tma. Hovoril, že začiatkom roka to bolo také, že do práce chodili po tme. Keď mali desiatu, tak začínalo svitať. Obed tu mávajú o jednej. Keď išli na obed, tak bolo ešte svetlo, keď šli z obedu, už bola opäť tma...

Tiež vravel, že tu nie je takmer žiadna kriminalita. Nóri sú disciplinovaní a majú vysoké tresty. Že si môžem nechať nezamknutý bicykel hocikde, nikto mi ho neukradne. Keď to nie je jeho, tak to nemá prečo zobrať. Navyše za krádež bicykla je tu 5 rokov basy. Tomu sa už povie trest. Tak by to mali zaviesť aj u nás.

Tiež mi trošku osvetlil fenomén rôznych cien pohonných hmôt, pretože niekedy stála nafta 14,40 NOK, niekedy 13 NOK. Ceny sa počas víkendu znižujú aj o 1 NOK. Problémom býva aj to, že na benzínkach niekedy nemajú vôbec zverejnené ceny. Majú aj veľké pútače s displejmi (ako u nás), ale neunúvajú sa nahodiť tam ceny. Na benzínke som videl akciu – umývanie auta za 50 % zľavu v čase 23.00.hod – 02.00. hod. Zaujímavá cenová politika.

Z kempu bol prekrásny panoramatický výhľad. Za cca. 20 km širokým fjordom vytŕčali desiatky zasnežených štítov hôr. Nádhera. 

34. deň – 9.7.2008 – štvrtok                                                             OKOLIE MOLDENU

V noci sa zamračilo, ale nepršalo. Karavan sme nechali v kempe a šli sme si pozrieť po okolí. Posledné 2 týždne máme cestovanie už pozvoľnejšie, len pomaly sa presúvame južnejšie a južnejšie.

Západne od Moldenu sme šli pozrieť známu Atlanterhavsveien (Atlantickú cestu). Táto fotogenická cesta spája ôsmimi mostmi 17 ostrovov. Po kamennom pobreží sme skúmali pobrežie, či neuvidíme tulene alebo veľryby, ktoré by sa tu mali vyskytovať. Ale bez úspechu. Bol pokojný deň, kedy táto cesta nevyzerá až tak zvláštne. Ale za búrky je tu možné zažiť hnev prírody v tej najdramatickejšej podobe, kedy sa veľké vlny prelievajú ponad cestu a mosty.

Na konci ostrova sme si zašli pozrieť 700 ročný Kvernerský drevený kostol. Po príchode sme boli trošku bezradní, pretože tu bolo veľa kostolov a väčšina bielej farby  Ten, čo sme hľadali nebol medzi nimi. Starý kostolík sa schovával v tieni tohto nového. Krásna bola oltárna stena z 15. storočia, steny boli pomaľované. Oltár bol obrovský – v strede bola Panna Mária so svojou matkou  (katolícky motív), okolo boli luteránske motívy a postavy.

Keď sme z hlavnej cesty odbočovali na odbočku ku kostolíku, tak tam bola benzínka, kde bola najnižšia cena, akú sme kedy videli – 12,65 NOK/liter. To bolo asi o 2 NOKy nižšia cena, ako bola zvyčajne na miestnych benzínkach. Mali sme pol nádrže, tak že natankujeme. Ale rozhodli sme sa ísť ešte ku kostolíku, aby sme mohli natankovať čo najviac. Aké bolo naše prekvapenie, keď na benzínke, kde bola pred hodinou a pol cena 12,65 NOK bola už vysvietená cena 14,25 NOK?! Obaja sme na tú cenu pozerali s otvorenými ústami. Ako neprišli sme na tú logiku. Okrem lacnejších pohonných hmôt počas víkendov majú ešte asi aj dajaké happy hour, ktoré nik nevie, kedy sú. Možno počas obeda (?).

Na opačnom konci ostrova stojí malá rybárska osada Bud, schúlená pri malom prístave. Išli sme si obzrieť pobrežnú pevnosť Ergan, ktorú tu vybudovali v máji 1940 nacistické jednotky. Po celom kopci bola rozostavená rôzna výzbroj a sieť bunkrov, v kopci je vyhĺbená nemocnica a sklady. Jakubko mal obrovský zážitok (a ja veru tiež), sedeli sme asi pol hodiny na prenosnej protilietadlovom guľomete (?). Boli tam dve sedadlá.

Večer sme sa pred karavanom ešte poopaľovali, navečerali a popili vínko. Bolo krásne, tak sme uložili deti až po 22.00 hod., aby si mohli užiť čo najviac hry na pláži pri mori.

35. deň – 10.7.2008 – piatok                                                            CESTA TROLLOV

Doobeda sme dospávali večer a okolo 11.00 hod. sme vyrazili ďalej. Keďže bolo krásne, tak sme sa vybrali priamo k známej ceste Trollov. Prešli sme jednou 15 min. kompou, aby sme si skrátili cestu o 140 km.

Cesta Trollov je bývalá konská cestička, ktorá ako jediná zabezpečovala spojenie medzi dvoma údoliami. Teraz je to úchvatná cesta vysekaná do skál, má 11 serpentín a sklon 1:12. Aby bolo šoférovanie zaujímavejšie, takmer celá cesta je prakticky jednoprúdová. Na začiatku cesty Trollov bola tabuľa povoľujúca prejazd len pre vozidlá do 12,5 metra. No a my máme len 12,4. Tak pohoda...

Šoférovanie to bolo zaujímavé. Základ bol nestretnúť auto na mieste, kde sa s ním nedalo obísť. Na rovnejších úsekoch sa to dalo ako tak urobiť, ale v zákrutách človek nevidel, či tam práve zvrchu nevchádza iné auto. Tiež zákruty boli tvorené asi 160° s oblúkom, že som to ledva vytáčal. Cesta prechádza popred 180 m vysoký vodopád Stigfossen.

Hore sme vyšli asi za 30 minút bez väčších problémov. Problémy nastali vlastne až hore, kde sme sa nemohli vojsť do cesty s protiidúcou kolónou áut. Sprava i zľava boli poodstavované autá a prešli sme 20 metrov tak za 10 minút. Bolo to naozaj natesno z oboch strán.

Hore sa nám podarilo nájsť miesto na parkovisku a šli sme si pozrieť cestu Trollov zvrchu. Odtiaľ je pohľad najkrajší. Asi po 100 metroch sedel pri jazere, pri plachtovom stane, výborne spravený trollo.Strúhal si palicu a pozeral po okoloidúcich.

Kúpili sme si tu pekného veľkého Trolla do zbierky suvenírov a pobrali sa ďalej smerom do doliny Valldal. Toľko jahôd sme ešte nevideli. Pre miernu klímu tu pestujú na obrovských poliach plantáže jahôd. Boli práve na nich zberači (predpokladám väčšinou Poliaci a zvyšok Ostbloku) a deti majiteľov si privyrábali tak, že jahody predávali v stánkoch pri ceste. Keď sme dorazili naspäť na úroveň mora – k fjordu, zapichli sme to v prvom kempe, ktorý bol po ceste.

V tomto i v mnohých ďalších nórskych kempoch je možno 50 % plochy obsadenej karavanmi domácich. Majú to niečo ako my záhradkárske oblasti. Len oni tu nerobia, iba oddychujú. Asi na celú sezónu majú odstavený karavan, na ňom pripevnený veľký predstan a ešte pred predstanom drevenú terasu. V predstane jedálenské sedenie, nábytok, na terase gril, kvety, slnečník, ležadlá na slnenie. A niektorí ešte pred terasou veľké kvetináče s muškátmi a pelargóniami. Takto to majú roztiahnuté asi niekoľko mesiacov a potom to na zimu opäť napakujú do karavanov. 

36.deň – 11.7.2008 – sobota                                                            ALESUND

V noci sa počasie opäť pokazilo, pršalo. Ráno to už bolo bez dažďa, ale zamračené. Pri karavane bola veľká prázdna lúka, čo sa málokedy stáva.

Dnes sme mali na programe príjemné prímorské mesto Alesund, vzdialené asi 60 km. Alesund leží na úzkom pásiku polostrova v tvare rybárskeho háčika. Väčšina ľudí však nebýva v centre, ale na okolitých polostrovoch a ostrovoch. Tie sa snažia prepojiť mostmi s pevninou. Ja zaujímavé, že jeden z ostrovov, ktorý má iba 200 obyvateľov, prepojili až 3 či 4 km mostom. Určite nerentabilná investícia, ale v Nórsku podobných stavieb je veľa.

Naším hlavným cieľom bolo alesundské akvárium. Malí sa tam tešili. Akvárium nie je veľmi veľké, je tu veľa väčších či menších akvárií a nádrží. Zaujímavé boli nádrže asi 10x15 metrov, v ktorých plávali ploché raje. Keď plávali okolo ľudí, tak už asi čakali na potravu, vytŕčali z vody svoje ploské hlavy.

Priestory boli dobre prispôsobené deťom. Boli tam nádrže s hladnými krabmi. Deti vyfasovali návnadu, tú pripli do štipca. Štipec bol uviazaný na lanku, a to hodili do vody. Kraby boli hladné, tak sa dlho nemuselo čakať, kým pribehli na návnadu. Zaujímavá bola tiež plytká nádrž s krabmi, hviezdicami, ježovkami a rybami. Deti si vystúpili na stupienky a mohli chytať do rúk tieto „príšerky“. Boli tam aj veľké asi 40 cm kraby.

Najväčšou atrakciou bolo  však 4 mil. litrov obrovské morské akvárium s morskými rybami, ktoré mali možno do 1,2 metra. O 13.hodine medzi ryby prišiel potápač s mechom plným rýb a chobotníc, ktorý ich kŕmil. Zaujímavé „divadlo“.

Cestom späť sme sa zastavili v meste, kde práve okolo prístavu prebiehali trhy. Niečo ako u nás jarmok, ale v „nórskom“ rozmere. V prístave bola veľmi zaujímavá veľká loď, ktorá chodieva na ropné plošiny. Mala navrchu veľkú plošinu na pristávanie vrtuľníkov. Pri ceste späť sme sa zastavili ešte na vyhliadke nad mestom, odkiaľ sme mali celý Alesund ako na dlani.

.... v Alesunde ale i v celom Nórsku je celkom bežné vidieť starých ľudí (babičky i dedov) voziacich sa na malých elektrických vozidlách krytých strechou. Bol to celkom vtipný pohľad vidieť tri asi 80-ročné babičky uháňajúce po cyklochodníku vo svojich vozidlách.

... máme za sebou 5 týždňov cestovania, o týždeň sme doma... Utieklo to ako voda.

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.