Nórsko - 1. časť Kinsarvik, Južné Nórsko

Kristiansund

S  rodinou každoročne chodíme s karavanom na niekoľkotýždňové cesty po svete. V roku 2008 sme navštívili Nórsko. Cestu sme absolvovali s našimi dvoma deťmi - Leuška mala 2 roky a Jakubko 4. Kto neverí, že aj za polárnym kruhom sa nachádzajú nádherné biele tropické pláže a more modrozelenej farby, v ktorom sa dá kúpať, nech sa páči, nasledujúce riadky, sú určené práve pre vás.

Kinsarvik, Južné Nórsko, 15.6.2008

7.6. 2008 z domu poriadne naložení smer Nórsko. V kuse sme ťahali celý deň aj celu noc okolo Berlína až na sever Nemecka do prístavu Puttgarden, kde o 3. hod. vyrazil niekoľkoposchodový trajekt do dánskeho prístavu Rodby. Náš trajekt bol obrovský, v spodnej časti trajektu boli dokonca miesta aj na vlak. Po príchode do Dánska sme to zapichli na prvom možnom odpočívadle, presunuli sme sa do karavanu a šli späť.

Ráno nás privítalo slniečko okolo 25 C. Neuveriteľné teplo. Po raňajkách sme pokračovali v ceste. Mali to inak zvládali úplne vynikajúco. Čo si pomôžu, keď  musia... Leuška sa celú cestu pýtala, „Ideme do Mórska?“ a to asi 1000x.

Popod Kodaň sme sa okolo obeda presunuli popod more a mostom až do švédskeho Malmo. Naposledy, keď som tadiaľ išiel, ešte tu premávali trajekty, teraz ta  bol cca 27 km most +tunel. Neuveriteľná stavba. Švédsko sme zasa len preleteli, ako to bolo možné, čo najrýchlejšie. (Treba zobrať do úvahy, že naša max. rýchlosť bola 80 km/hod., aj to nie je, lebo tu až toľko diaľnic nie je a v Nórsku už vôbec nie sú..., takže tak 60 km/hod. je skvelá rýchlosť). V každom prípade pomaly, ale isto sme sa po polnoci dostali do Nórska, cca 50 km južne od Osla sme prešli popod more tunelom (ale ten bol riadne hlboko, hádam 10 min. som klesal a brzdil motorom, čo to dalo, aby mi nezhoreli brzdy).

Nad ránom sme zastavili opäť na odpočívadle a išli spať. Mali sme za sebou asi 2000 km z domu a konečne sme boli len kúsok od cieľa.

Našou prvou stanicou bol Kristiansund, pekné asi 65-tisícové mesto na juhu Nórska. Zapichli sme to do kempu, zostavili karavan a zobrali bicykle a šli do mesta. Bolo teplo, 26 C. Toto mesto je aj vyhľadávaným letoviskom Nórov. Normálne sa aj kúpali v mori, opaľovali sa na pláži. My sme na nich pozerali troska nechápavo, ale o pár dní sme pochopili, že takéto teploty tu nezažívajú až tak často a kúpu sa aj pri polovičných teplotách.  

Ďalší  deň sme urobili radosť najmä našim deťom, navštívili sme totiž zábavný park Dyreparken (bývalá ZOO). Veľmi pekne urobená zoologická plná atrakcií. Veľmi dobre  bolo urobené jedno miesto, kde boli nórske zvery pustené v obrovských výbehoch. Bola tam svorka vlkov, losy, rysy, polárna líška atď. Tiež sme sa poriadne vykúpali, keď sme sa spustili na plávajúcej drevenej klade, ktorá šla po vodných kanáloch  a nakoniec spadla do vody asi z 30 m výšky. To bolo výskania!

Preikestolen

Ďalší deň sme putovali ďalej – na známu skalu Preikestolen, ktorá leží 604 m nad morom. Je to najkrajšia vyhliadka na svete nad fjordom Lysefjorden. Len pohľad na ľudí, ktorí sa postavili na kraj skaly alebo prevesili nohy nadol, mi privodilo celkom zrýchlené búšenie srdca... Je tam krásna turistika a zostali sme tu 2 dni.

Malí majú večer problém so zaspávaním. Ešte  o 22.30. tu veselo svieti slniečho a po tme ani pamiatky. Keď som za plného svetla a slnka o 20.30. hod. vysvetľoval Jakubkovi, že je už tma, že má ísť už spinkať, tak sa rozplakal, lebo si myslel, že si z neho robím srandu...

Tma tu popravde už nie je. Najväčšie šero je okolo 0.00–2.00 hod. v „noci“. Vtedy už aspoň nespievajú vtáky.  

Po ceste R13, ktorá mala byt hlavným ťahom sme sa vybrali smerom k Hardangerfjordu. Cesta síce je na mapách značená ako cesta 1.triedy, ale pravdupovediac veľmi široká nie je. Ťahajúc za sebou 2,5 m široký karavan (dĺžku máme  12,5 m) po cestách necestách nebola žiadna „sranda“. Hlavne keď sme stretli oproti nám rovnakých „bláznov“. Vyhýbali sme sa na centimetre a po centimetri – šoférovanie len pre silnejšie povahy.

Našťastie sme šťastne docestovali až  k Hardangerfjordu, kde sme to na 3 noci zapichli v kempe v Kinsarviku. Krásne miesto uprostred zasnežených hôr, asi 10 metrov od mora.

S Jakubkom sme ihneď prvý večer vytiahli rybársky výstroj a šli skúšať šťastie, bez úspechu...

Nórske počasie je maximálne nevyspytateľné. Z krásneho slnečného dňa sa to v priebehu pár minút zmení na lejak s krúpami, vetrom a zimou

V noci lialo ako z krhly, ale doobeda sa to troška vyčasilo, tak sme boli pozrieť nádherný 145 m vysoký vodopád  Voringfoss. Videli sme na dedinskej slávnosti prvých Laponcov. Vôbec mi tu takí tmavovlasí a šikmookí ľudia nepasovali medzi blonďavých Nórov.

Vyrazili sme aj k tretiemu najväčšiemu ľadovcu Nórska– Folgefonn, presnejšie k jeho splazu Buer. My aj deti sme šliapali ako o dušu, až keď kamene na chodníku prevyšovali Leušku,  , tak som ju zobral do nosidiel. Išli sem cez krásny les okolo búrlivej zurčiacej riavy, ktorá vznikla z topiaceho sa ľadovca (ten má 37x24 km a je hrubý 300 m). Išli sme tak blízko, pokiaľ to bolo možné a kochali sme sa krásami ľadovca. Poobede sme si pozreli ešte dvojramenný vodopád Latefossen.

Zopár zaujímavostí:

V Nórsku majú veľmi štedrý sociálny systém, nikto tu nemôže byť -nzamestnaný, štát mu je povinný nájsť prácu. Avšak dane sú tu v niektorých kategóriách až  80- percentné. Do dôchodku sa odchádza až v 67 rokoch (muži aj ženy).

Keďže tu chcú zamedziť vyľudňovaniu nehostinných oblastí, dotujú každé poľnohospodárske pracovné miesto  cca 33 000€/ročne!

V oblasti, kde teraz sme, sú na svahoch rozsiahle ovocné sady. Pestujú tu čerešne, jabĺčka, hrušky, maliny a jahody. Na tak severnú oblasť je to úctyhodné. Tento fjord je vraj dosť teplý a na svahoch sa tak vytvára vhodná mikroklíma. I tak mi červené čerešne a zasnežené kopce nejdú veľmi dokopy... Ale možné to je.  

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.