Nórsko - 4. časť - LOFOTY - MOSKENES, A, NUSFJORD,SVOLVAER

Svolvaer

20.deň – 26.6.2008 – štvrtok                                               LOFOTY – MOSKENES, A

Trajekt prišiel nakoniec okolo 3. hod., presunuli sme sa do auta a čakali, či nás trajekt zoberie. Snažili sa nás naukladať do lode maximálne efektívne, aby toho zobrali čo najviac. Zobrali nás. Plavba trvala asi 4 hodiny, prešli sme cca. 70 km krížom cez more.

Na lodi to dosť húpalo, a keď už nám aj deťom začínalo byť z toho zle, podarilo sa nám ich uspať. Moskenes je malý prístav na juhu Lofôt. Lofty sú vlastne sústavou ostrovov a vysokánskymi cca do 1000 m kopcami stúpajúcimi prudko z mora. Boli vymodelované ľadovcami a sú fakt veľmi efektné a nádherné.

Ráno sme hľadali najskôr kemp. Kemp na konci ostrova bol plný, nakoniec sme to zapichli v Moskenese, kde bol krásny kemp. Malí už boli prespaní, tak sme premýšľali čo s načatým dňom. Konečne sme sa napichli na elektrinu, vykúrili karavan a poumývali hrnce i deti.

Keďže na recepcií mali byť až od 9.00 hod., šiel som skúsiť chytať ryby. Bohužiaľ, bez úspechu. Čo však bolo úspechom, tak som aspoň ryby videl.

Potrebovali sme chlieb, ale v Moskenese obchod nie je, tak som šiel do 2 km vzdialenej dediny, kde som kúpil chlieb. Posúrený neúspechom v rybách som si kúpil rybičky na rybárčenie vyrobené v tejto oblasti a dúfal som, že tie už musia zabrať.

Ešte som zastal v prístave, kde som stretol Čechov na bicykloch. Boli na Lofotoch týždeň a počasie že bolo fajn – také aké je práve teraz (drobný dážď a hory zatiahnuté). Také sú ostrovy v atlantiku.

Ja som však pevne veril, že meteorologická predpoveď sa vyplní a počasie na najbližšie 2 dni sa vylepší. A vyplnila sa!

Pomaličky prestalo pršať a začali sa objavovať malé modré kúsky oblohy pomedzi uháňajúcimi mrakmi. Je síce len 9°C, ale už tu tak nefúka a je pomerne príjemne.

Najskôr sme sa vybrali na koniec Lofotov – do dedinky s najkratším názvom na svete – „A“.

Po ceste sme popri ceste videli veľa drevených stojok, na ktorých sušili tresky. V januári až marci sem prichádzajú zo severu tresky, aby sa tu mohli neresiť. A toto vedia rybári už od poslednej doby ľadovej pred 10.000 rokmi, odkedy ich sem chodia loviť.

Na Lofotoch spracovávajú ešte tresky tradičným spôsobom. Nasolia ich a nechávajú ich asi 3 týždne sušiť vonku. Bol to úžasný pohľad vidieť tisícky sa sušiacich rýb. Z rýb spracovávajú takmer všetko. Hlavy sušia a posielajú do Nigérie, kde tvoria základ obľúbeného pikantného pokrmu, ikry a mlieč nasoľujú do obrovských sudov a posielajú do Nemecka, tresčie jazýčky sú miestnou pochúťkou. A samozrejme pečeň, z ktorej sa vyrába olej bohatý na vitamín D.

Lov a spracovanie tresiek je na Lofotoch hlavným priemyselným odvetvím, ročne tu chytia asi 50000 ton. A naozaj, keď sme videli, ako skladajú tie tresky zo sušiakov, tak sa s tým nehrali. Na radlici miestneho „UNC-čka“ stáli dvaja chlapíci, ktorí zvesovali ryby a hádzali ich do radlice. Keď bola radlica plná, tak radlicu s kopou sušených tresiek vysypali do pristaveného nákladného auta. No nehrajú sa s tým. Niečo im popadalo po zem, ale nerobia s tým vedu. Nahádzali späť do auta a fungovali ďalej.

(neskôr sme v obchode pozerali, čo stoja sušené lososy, 1 kg vyšiel asi 55€. Hrozné cifry.). Sušené tresky vyvážajú najmä do Talianska, kde ich jedia ako chuťovku hlavne k pivu. Takto nasolená treska vydrží bez ďalšieho konzervovania aj niekoľko rokov.

Miestni rybári sú veľkí euroskeptici. Keď bolo posledné referendum o vstup do EÚ, až 90% bolo proti. Pretože sa boja, že by im prišli španielske a portugalské rybárske lode chytať tresky.

Malí nám v aute pri presune zaspali, tak sme prešli už len pár km severnejšie a fotili tú nádheru vôkol. Do kempu prišlo asi 20 obytných áut, všetko Francúzi – väčšinou 50-60 rokov. Rozprávali sme sa s nimi, sú spolu v klube karavanistov a takto spolu cestujú po Európe. Večer sme uložili deti a tie šli aj s Erikou spať. Mne ryby nedali a tak som zobral nové rybičky z obchodu a poskákal po bralách až k vode. Kemp bol totiž iba 20 m od mora. Previazal som zelenú rybičku a po prvom nahodení mi bolo jasné, že tie doterajšie neúspechy boli o návnade. Po chvíli som vytiahol zopár asi 20 cm rybičiek, podobali sa na pstruha dúhového, ale bolo to niečo iné. Neviem čo, nepoznám až tak morské ryby. O chvíľu však záber bol intenzívnejší a už som mal aj na brehu asi 45 cm sleďa. O chvíľu ďalšieho a ďalšieho. Za 45 minút som ich chytil 5 a malých rýb asi 15. To som už posledné púšťal do vody, lebo by ich nebolo kde dať. Mrazničku máme plnú.

Bolo ešte len 22.hod, svetla veľa, tak som zobral udicu a šiel späť k moru. Tam sa už objavila skupinka Francúzov z tej skupinky. Chytali a chytali na kadečo (ako ja pred pár dňami a nič). Ja som im chytil do polnoci 5 veľkých sleďov a asi 40 malých rýb. Strašne mi ďakovali. Ale v ten večer som bol priateľom celého Francúzska. Ryby vraj spolu pripravia a všetci zjedia na ďalší večer. Aj ma volali na ďalšiu večeru, ale mali ísť na sever, takže smola.

O polnoci bolo ešte svetlo, ale slnko sme nevideli. Boli sme na východnej strane ostrova a slnko vidno iba na západnej časti. Zato bolo vidieť krásne slnkom zaliate hory v okolí Boda, ktoré boli cez more vzdialené 70-100 km. Pohľad pre bohov...

21.deň – 27.6.2008 – piatok                                   LOFOTY – NUSFJORD

6 km od nás je dedina Reine, odkiaľ robia sa dá loďou preplaviť do krásneho Kirkfjordenu. Robia to jednak ako výlet za 350 NOK alebo sa to isté dá urobiť aj linkovým lodným spojením za 110 NOK. Tak bol náš výber jasný.

Ráno budík 6.45, samozrejme ho vypínam a budíme sa 7.15. hod. Neuveriteľná rýchlovka s balením a obliekaním detí, nasadáme do auta a 7.59. sme v prístave. Bohužiaľ loďka práve odpláva. Tak ešte mávame z okna auta a milý ujo pri kormidle sa vracia späť k mólu, aby sme mohli naskočiť. Paráda, paráda, paráda. Vyšlo nám nádherné počasie. Troška mraky, slnko, blankytná voda, zasnežené strmé hory. Loď oboplávala malé osady vôkol fjordu. Niekde nastupovali a vystupovali, niekde nebol nikto. Domy, ktoré stáli pri mori, nemali inej prístupovej cesty, ako po vode. Autom tu nie je šanca sa dostať. Keď idú deti do školy, tak ich vozia buď svojimi loďami alebo čakajú na tento vodný autobus. Na našu loď by vošlo asi 30 ľudí, čo na miestne pomery úplne postačuje. Väčšinou sa s nami vezú turisti s batohami na chrbtoch a idú do hôr na túru. Sme veľmi šťastní, že sme sa ráno stihli pobaliť. Ďalšia loď ide až o 15. 00 hod., čo by na fotenie už nebolo dobré. Toto ranné bočné slnko bolo ideálne.

Vrátili sme sa do karavanu nabaliť sa na turistiku a už aj vyrážame autom až do dedinky Nusfjord. Nusfjord je malá dedinka pri malom prístave na južnom pobreží. Je tu malá zátoka s loďkami a domčekmi na koloch, je tu množstvo „rorbuer“ – pôvodných rybárskych domčekov. Pri vstupe do dediny pýtajú od nás vstupné 50 NOK/osobu, ale keď zisťujú, že iba dedinou prechádzame a ideme na turistiku, tak vstupné nemusíme platiť. Takýto systém by asi u nás nemohol fungovať, pretože všetci

Čo by asi nikto z nás ďaleko za polárnym kruhom nečakal, to sú biele tropické pláže a žiarivé modrozelené more. A predsa sme také  miesto našli. Pri mestečku Ramsberg. Malí sa tu hrali sa s pieskom a zberali mušličky. Keďže sme nemali so sebou žiadne lopatky a kýbliky, tak som im vymyslel iné hračky. Jakubko mal namiesto lopatky plastový zaisťovací klin pod koleso z karavanu a Leuške som zasa dal dlhý kľúč na skrutkovanie nožičiek na karavane. Tá ho vláčila za sebou a v piesku robila s ním cestičky.

Mne to nedalo a vyzul som sa, vyhrnul nohavice a poďho do vody. Prišiel som asi po kolená. Predsa len to nebolo na kúpanie. Tak 8 - 9 °C. Ale na boso sa v pohode dalo po pláži chodiť.

Ponáhľali sme sa do kempu. Kde sme si ugrilovali rybacie filety. Boli FANTASTICKÉ. Po večeri sme zobrali malých aj udice a šli dolu k moru na ryby (nachytať si budúcu večeru). Už sa tak nedarilo, ale jedného veľkého sleďa som predsa len chytil a zobrali sme aj pár tých menších rýb.

Je JASNO !!! Nevidím z okienka ani mráčik. Takto ešte v Nórsku nebolo, čo sme tu 3 týždne. Dúfam, že bude tak aspoň ďalšie 4 dni. Máme na pláne vidieť veľryby, aby nám vyšlo počasie. Nemyslím, že bude jasno, to tu veľa dní do roku nebýva, ale aspoň aby nepršalo.

22.deň – 28.6.2008 – sobota                                   SVOLVAER

Ráno nás privítalo krásne počasie. Bolo úplne jasno, tak sme sa ani veľmi neponáhľali s balením a užívali si ešte slnka. Pred obedom sme vyrazili do asi najväčšieho mesta Lofôt – do Svolvaeru. Vzdialenosť asi 120 km, čiže cca. 3,5 hodiny jazdy.

Počas jazdy sme stáli každých 10 minút a mali sme fotopauzy. Bolo nádherne, voda bola tyrkysovomodrá, fjordy a zasnežené vrcholky špicatých hôr, navyše až +14°C (už chodíme opäť v krátkych tričkách). Takúto teplotu sme mali naposledy, keď sme prišli do Nórska.

Lofoty – to je skupina väčších a menších ostrovov. Hlavná cesta E10 ich spája mostmi i podmorskými tunelmi. Na našu radosť sa žiaden z nich neplatil.

Poobede sme mali chvíľu problém nájsť kemp. V Svolvaeri nebol, v dedine pred ním bolo len také ihrisko pri miestnych internátoch (bez vody a elektriny), tak sme museli ísť ešte ďalej – asi 10 km od mesta do pekného kempu.

Zapichli sme to na lúke, trochu do svahu, ale bolo tu krásne závetrie a slniečko. Takúto horúčavu sme už dávno nezažili a pravdupovediac by sa už viac ani nemuselo otepliť, takáto teplota mi úplne vyhovuje. Rýchlo sme zjedli polievku, zobrali bicykle a vybrali sa do mesta. Do Svolvaeru sme dorazili okolo 17.30. hod. V malom centre bol prístav, informačka, hotelíky a pekné domčeky vôkol.

Čakali sme na 18.30. hod. Na svojej prímorskej ceste tu má zastávku každý deň loď Hurtigruten. Je to akýsi miestny lodný autobus. Priviezla tovar, ľudí, ako aj do pár autobusov turistov, ktorí sa rýchlo šli na hodinku povoziť po okolí a popozerať pozoruhodnosti. Kým loď vyložia a naložia, turisti sa vrátia a pokračujú vo svojej plavbe ďalej. Na lodi majú dostatočný komfort – svoje kabíny, stravu, program.

Ešte sme sa boli pozrieť na jednu zaujímavosť. Na múzeum ľadu. Našťastie tam mysleli aj na menej odetých a ešte na recepcii sa dali požičať teplé kabáty. Tak sme si ich dali – aj malým (aj keď ich mali až po zem) a šli dnu. V tomto múzeu je stálych – 6°C. Sú tú výtvory z ľadu. Nádherné sochy, tunely, podstavce na svietniky, 3 m špirála so zamrznutými rybami. Pekný a inšpirujúci bol aj bar z ľadu, kde boli aj poličky, barové stoličky, pult, poháre – proste všetko bolo z ľadu. A čo sa tam v bare podávalo? Predsa ľadovo vychladená Finlandia vodka. Pri bare vytŕčala asi 4 metrová ľadová fľaša vodky.

Zima nám tam bolo, ako sa povie, fest, tak sme rýchlo pofotili a už sa tešili na štamperlík domácej slivky v karavane.  Tešíme sa na ďalšie dni, či nám zostane pekné počasie. Na pondelok hlásia neuveriteľných 20°C ! Ale v utorok opäť 8°C, tak sa na slnku veľmi nespálime... Tešíme sa na veľryby a papuchalkov, dúfam, že uvidíme jedných aj druhých...

Článok je osobným názorom autora blogu (blogera). Spoločnosť CK Malko Polo, s.r.o ako prevádzkovateľ stránky blog.letenky.sk neberie právnu zodpovednosť za správnosť a úplnosť informácií.