Írsko, Škótsko - 2.časť: Irish National Stud, Kilkenny

8.deň – 25.7.2010 – nedeľa

Irish National Stud, Kilkenny

            Včera večer sme malých po chrtích pretekoch uložili možno až o 23.hodine, takže ráno nebola šanca ich vôbec zobudiť. Podobne to bolo s Erikou a aj ja, zvyčajne ranné vtáča, sa tu nemôžem akosi ráno skôr vyhrabať z postele.

            Nuž, tento deň bol aj trošku niečim osobitý – bolo 25.7., kedy je Jakuba, čiže Kubko mal meniny. Už 6 týždňov vedel, čo dostane. Vybral si to na Folklórnych na Myjave – kušu. Trpezlivo čakal na dnešný deň, pričom sa každý deň pýtaval, za koľko už bude mať tie meniny, aby dostal „ten darček“. Dnes bol už od rána zvedavý, kedy mu zagratulujeme. Sľúbili sme mu to až na večer, aby mal motiváciu počas dňa.

            Vyrazili sme až o 11.30. Je polooblačno, okolo 19°C, takže výborne. Rozprávame sa ešte s milým starším manželským párom, ktorí karavanujú vedľa nás, že či nejdeme na pobrežie s nimi, má tam byť obrovská letecká exhibícia. Vojenské lietadlá z celého sveta by Kubka určite nesmierne zaujali, len sme netušili, koľko by ho to bavilo. Tak sme to malým radšej ani nespomínali a vybrali sme sa diaľničným obchvatom okolo Dublinu smerom na západ,  k mestečku Kildare. Leuška miluje kone, tak keď som vyhrabal info, že je tu možno navštíviť najšpičkovejšie írske stajne, tak sme tam šli.

            Irish National Stud, ako sa tieto stajne volajú, založil v roku 1900 plukovník Walker, ktorý sa neskôr preslávili svojou svetoznámou značkou whiskey Johny Walker. Jeho otec bol majiteľ pálenice, tak dajaké vlohy chalan zdedil ... Stajne dosiahli už v tej dobe úspech napriek tomu, že Walker používal podivné astrologické metódy. Osud každého koňa bol určený horoskopom, či strechy stajní sa v určené dni otvárali, aby mohli mať hviezdy na kone priaznivý vplyv.

            My sme si na začiatku prehliadky stajní pozreli ešte jej okrajovú časť, kde je jedna z najväčších a najkomplexnejších japonských záhrad v Európe, založená v roku 1906 - 1910. Zachytávala v dvadsiatich krokoch priebeh života od narodenia až po smrť. Páčil sa nám napr. tunel nevedomosti, za ktorým bol dlhý chodník, po ktorom tiekol potôčik a my sme museli preskakovať z kamienka na kamienok.

            Hlavne sme sa však šli pozrieť na čistotou žiariace štátne stajne, z ktorých žrebci sa pária s kobylami z celého sveta. Najskôr sme si urobili peší výlet v okolí stajní, kde mali výbehy jednotlivé kone, alebo kobyle so žriebätkami. Na každom výbehu bolo napísané meno koňa, ktorý vo výbehu bol. Kone boli naozaj nádherné, prvotriedne. V západnej časti sme dorazili po stajne tých najlepších koní. Prízemná biela budova, vyzdobená muškátmi, s krásnymi priestormi pre jednotlivých koňov. Na každých dverách bola pripevnená platnička, ktorá stručne hovorila o každom koňovi. Jeho meno, výpočet najdôležitejších úspechov v „koňskej“ súťažnej kariére a nakoniec na spodu suma, ktorú ten daný kôň počas svojho života vyhral. Včera večer sme híkali nad výhrami v chrtích závodoch, kde boli výhry v závode 20000,- €. Tieto kone povyhrávali počas svojej kariéry od 300.000 € až do maximálnej sumy, ktorú sme našli, a to bolo cez 2,7 mil. €. To je dajakých 100 miliónov Korún ! Nenormálne. Tak tam sa teda v dostihoch točia iné prachy !

Našli sme aj stajňu najslávnejšieho tunajšieho žrebca, ktorý sa volá Indian Ridge. Je alergik na slamu – preto má podstielku z papierovej drte. V priebehu sezóny tento špičkový žrebec obskočí 75 kobýl z celého sveta, pričom za jednu kobylu inkasuje stajňa 75.000 € ! Tak to takýto vzácny genofond nenosí so sebou asi nikto z nás J...  Nie je potom čudo, že tento kôň je poistený na 15 miliónov EUR! Výbehy týchto najslávnejších koní neboli priamo pri cestičke, kde chodili návštevníci, ale asi 10 metrov od nej. Asi aby tým koňom niekto niečo nehodil, alebo neurobil.

... kôň poistený na 15 miliónov EUR...

            Ešte sme si pozreli múzeum koní, ktoré zobrazovalo použitie koní v Írsku od dávna do teraz. Vedľa toho bola stajňa s jednotkou intenzívnej starostlivosti, kde umiestňujú čerstvo narodené žriebätká. Dnes sa nič nerodilo, ale pozreli sme si aspoň 10 minútový film o tom, ako prebieha celý pôrod žriebätka. Malí na to čumeli, ani nedýchali. Leuške je to už po tomto filme jasné. „Každé zvieratko sa predsa narodí z ritky, iba malé detičky vyreže pán doktor z bruška.“ Len sa stále pýtala, prečo bola tá kobyla pred a pri pôrode taká spotená.

Takže sme týmto jednu rodičovskú úlohu splnili – vysvetliť deťom, ako sa rodia zvieratká. Ešte časom vyriešime, ako sa zarábajú a bude to. Leuška to síce už ovláda, vráví, že na to treba len samYcu a samca - a je to !

            Po celkom zaujímavom zážitku v stajniach sme využili to, že sme asi 100 km vo vnútrozemí, tak sme sa pustili ešte 80 km južnejšie, do mesta Kilkenny. Vďaka ekonomickému boomu pred pár rokmi, sa tu v Írsku vystavali stovky kilometrov nových diaľnic, vďaka čomu sme za hodinku tam.

... pred hradom v Killarney...

Niektorí nazývajú toto mesto s 8500 obyvateľmi, aj stredovekým mestom. Niečo to má do seba, pretože v meste je veľa pozostatkov a stavieb ešte zo stredoveku. Taktiež uličky s obchodmi si aj po rokoch udržali svoj stredoveký ráz. Pozreli sme si jednu z najimpozantnejších írskych pevností – Hrad Kilkenny (z r, 1192), vedľa ktorej bolo opäť fantastické detské ihrisko (povinná prestávka 30 minút) a na opačnej strane mesta zasa úchvatná katedrála Sv. Canice, ktorá stála na mieste dávneho, ale aj terajšieho cintorína. Vedľa katedrály bola najstaršia stavba v okolí – valcovitá veža, postavená z náhrobných kameňov bývalého kresťanského cintorína v roku 700 – 1000 n.l. V okolí katedrály som študoval náhrobné kamene. Prekvapivo boli písané angličtinou a dali sa aj celkom dobre čítať. Najstaršie, ktoré sa dali prečítať, boli zo 17.storočia. To prekvapenie z angličtiny preto, lebo Írsko má angličtinu ako druhý jazyk. Majú svoju írštinu, ktorá sa angličtine nepodobá, a tiež írske písmo mi pripomína dajaké staré keltské nápisy, nie latinku.

... úchvatná katedrála Sv. Canice...

            Večer po návrate do kempu sme Kubkovi zablahoželali. Dostal toľko očakávanú kušu a knihu Ako sa stať objaviteľom. Vonku sme strieľali obaja do terču, mal neskutočnú radosť. Niekedy je lepšie mu dať darček neskôr, viac si ho cení. Tiež knižka slávila úspech. Horšie bolo, že sme opäť šli neskoro spať. Hlavne deti. Musíme ich postupne dajako otočiť, aby sme mohli skôr ráno vstávať a večer chodiť skôr spať.

... Kubkom toľkoočakávané večerné gratulácie a kuša, na ktorú sa tak tešil...

            Ešte som bol zazvoniť domácej majiteľke kempu na ich dom (kemp mali akoby vo svojej veľkej záhrade pri dome) a zaplatil som za 4 noci výborných 80 € aj s elektrinou.

Dnes bolo celkom teplo a príjemne. Až k večeru sa ochladilo.

Počet prejdených kilometrov od začiatku cesty: 2760 km

Postrehy dňa:

- vnútrozemie Írska je síce tiež stálozelené, ako je asi celý ostrov, ale takmer 100 % plochy je obrábanej, lepšie povedané obpásanej. Ovcami a dobytkom. Kto by čakal, že Írsko je krajina, v ktorej sa žije v mestách a pri pobreží, tak by bol prekvapený. Pastieri tu za stáročia vyklčovali takmer všetky lesy a zmenili ich na pasienky.

- Íri sú v označovaní dedín a miest dôslednejší na rozdiel od Angličanov. Dávajú na začiatok dediny tabuľu s názvom dediny, čo nám značne zjednodušuje orientáciu.